Otázka bezpečnosti strojových zariadení je témou, ktorá sa v priebehu času menila. S nástupom čoraz väčšieho podielu automatizácie, robotiky a pokročilých technológií sa význam bezpečnosti nezmenšil. Naopak, množstvo legislatívnych nariadení a požiadaviek sa každoročne zvyšuje. Darí sa výrobcom a používateľom strojových zariadení na Slovensku držať krok s týmito zmenami?

Pravda je, že nástupom štvrtej priemyselnej revolúcie INDUSTRY 4.0 sa pokročilé technológie z roka na roku zlepšujú a vyvíjajú, pričom nachádzajú uplatnenie aj v strojových zariadeniach, ktoré sa v rámci ich použitia vo všetkých priemyselných odvetviach hospodárstva stávajú dôležitým koncovým výkonným prostriedkom a zároveň aj cenným zdrojom informácií pre svojich používateľov.

Strojové zariadenia patria medzi určené výrobky, ktoré sú regulované príslušnou legislatívou v rámci EÚ (tzv. technickými predpismi). Naša krajina ako jeden z členských štátov EÚ preberá tieto právne predpisy do svojej legislatívy na základe zmluvy o fungovaní EÚ.

Myslím si, že výrobcovia a používatelia z EÚ, Slovensko nevynímajúc, majú snahu tieto legislatívne požiadavky akceptovať, avšak je to horšie s ich pochopením a správnym aplikovaním v praxi. Horšie je to však s výrobcami strojových zariadení a ostatnými hospodárskymi subjektmi z krajín mimo EÚ, ktoré strojové zariadenia vyrábajú a dovážajú do EÚ.

Mohli by sme aspoň stručne spomenúť a okomentovať tie najdôležitejšie legislatívne nariadenia a normy, ktoré by nemal prehliadnuť žiaden výrobca strojového zariadenia či jeho používateľ?

To slovo stručne je náročné zrealizovať, pretože na túto tému by sme v tomto rozhovore potrebovali omnoho viac priestoru, avšak čitatelia sa môžu priamo obrátiť so svojimi konkrétnymi požiadavkami a otázkami na našu spoločnosť Technická inšpekcia, a. s. Pokúsim sa však podať aspoň základné informácie.

Za uvedenie strojového zariadenia na trh je zodpovedný jeho výrobca, prípadne iný hospodársky subjekt v dodávateľskom reťazci. Výrobcovia musia z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia týkajúcich sa návrhu a konštrukcie strojových zariadení dodržiavať príslušné základné požiadavky, ktoré sú uvedené v smernici EP a Rady 2006/42/ES (nariadenie vlády SR č. 436/2008 Z. z.). Na to, aby mohli tieto základné požiadavky splniť, im slúžia normy harmonizované s uvedeným predpisom.

Tieto harmonizované normy sa pri strojových zariadeniach delia do troch základných skupín, t. j. normy typu A pojednávajúce o základných požiadavkách z hľadiska ich návrhu a konštrukcie, normy typu B o bezpečnostných aspektoch a bezpečnostných zariadeniach a normy typu C, ktoré sa vzťahujú na konkrétne skupiny strojových zariadení. Za uvedenie do prevádzky a prevádzku strojového zariadenia je zodpovedný prevádzkovateľ (zamestnávateľ), ktorý poskytuje strojové zariadenie ako pracovný prostriedok svojim zamestnancom na prácu.

Zamestnávatelia (prevádzkovatelia) z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musia dodržiavať požiadavky zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (smernica Rady 89/391/EHS) v nadväznosti na nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. (smernica EP a Rady 2009/104/ES) a ostatné osobitné predpisy z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Jedným z prvých krokov súvisiacich s bezpečnosťou strojových zariadení je ohodnotenie rizika a analýza nebezpečných stavov. Aké sú najlepšie postupy a odporúčania v tejto fáze z pohľadu výrobcu strojového zariadenia a tiež jeho používateľa?

Tu by som spresnil terminológiu, ktorá sa dosť často v praxi pletie a zamieňa. Tak ako ste naznačovali v otázke, prvým a základným predpokladom stanovenia bezpečnostných požiadaviek je posudzovanie rizika, ktoré musí výrobca vykonať predtým, ako sa začne strojové zariadenie navrhovať a vyrábať.

Posudzovanie rizika pozostáva z dvoch základných častí, ktorými sú analýza rizika a hodnotenie rizika. Obidve časti sú dôležité a výrobca im musí venovať náležitú pozornosť. Na odhadovanie rizika existuje veľa rôznych kvalitatívnych a kvantitatívnych metód, z ktorých si môže výrobca vybrať a použiť napr. maticu rizika, graf rizika, bodovo číselný odhad rizika a iné ďalšie.

Podrobnejšie informácie o týchto metódach sa dajú nájsť v odbornej literatúre. Osobne odporúčam na oboznámenie sa zo základnými informáciami ohľadom posudzovania rizika strojových zariadení informácie, ktoré sú uvedené v harmonizovanej norme typu A STN EN ISO 12100.

Bezpečnosť možno do veľkej miery ovplyvniť už pri samotnom návrhu strojového zariadenia. Do akej miery má však prevádzkovateľ strojového zariadenia možnosť dodatočne vykonávať modifikáciu a zlepšenia bezpečnosti, ktoré vyplynú z reálnej prevádzky takéhoto zariadenia a potrieb výroby?

Z hľadiska celkovej bezpečnosti strojového zariadenia je potrebné rozlišovať medzi ochrannými opatreniami, ktoré sa očakávajú zo strany výrobcu (konštruktéra), a ochrannými opatreniami, ktoré sú prijímané na strane prevádzkovateľa (používateľa). Sem patrí napr. organizácia práce, opatrenia a používanie dodatočných bezpečnostných zariadení, používanie osobných ochranných prostriedkov, školenie, pravidelné kontroly a prehliadky strojových zariadení (inšpekcie).

Prevádzkovateľ je, ako sme už povedali, zodpovedný za uvedenie strojového zariadenia do prevádzky a prevádzku strojového zariadenia a je povinný dodržiavať informácie o používaní, ktoré spracoval výrobca (konštruktér) v návode na použitie. V prípade zásahu prevádzkovateľa do ochranných opatrení, ktoré navrhol výrobca (konštruktér) strojového zariadenia, môže dôjsť k takým modifikáciám, ktoré majú povahu podstatnej zmeny a úpravy strojového zariadenia. Na takéto zásahy si musí dávať prevádzkovateľ pozor, ale to je ďalšia rozsiahla téma, ktorej by sa mohol venovať celý článok.

Správna ergonómia pracoviska a návrh strojového zariadenia minimalizujúce opakované zaťaženie dokáže významne napomôcť pri celkovej bezpečnosti z pohľadu obsluhy. Dávajú výrobcovia strojových zariadení dostatočný dôraz aj na túto oblasť? Aké sú najlepšie postupy v tejto oblasti?

Áno, správny návrh ergonómie strojového zariadenia výrazne ovplyvňuje psychickú pohodu obsluhy a tým aj jej schopnosť sústrediť sa na vykonávanie činnosti, ale aj na vnímanie okolia, kde je strojové zariadenie nainštalované. V harmonizovaných normách pre strojové zariadenia máme celý rad noriem typu B zaoberajúcich sa práve ergonómiou.

Medzi tie základné, z ktorých sa vychádza, patria normy STN EN 614-1+A1 a STN EN 13861; v podstate taký základný súbor týchto noriem je uvedený aj v citovaných normách, ktoré sa nachádzajú v úvode už spomínanej základnej normy typu A STN EN ISO 12100.

Výrobcovia sa zväčša pri návrhu stroja sústredia na jeho funkčnosť a výkonnosť a často opomínajú a zabúdajú na ergonomické hľadisko, ktoré sa po vyrobení stroja a jeho uvedení na trh a následne do prevádzky už veľmi ťažko dáva na správnu mieru. To platí vo všeobecnosti o všetkých ochranných opatreniach, ktoré sú prijímané na strane výrobcu (konštruktéra).

S tým súvisí aj správny návrh rozhrania človek – stroj (HMI), ktoré používa obsluha pri riadení strojného zariadenia.

Rozhranie človek – stroj (HMI), ktoré používa obsluha pri riadení strojového zariadenia, má tiež zásady správneho navrhovania. Týmto aspektom sa v prípade bezpečnosti strojových zariadení zaoberajú napr. normy STN EN 894 vo svojich častiach 1 až 4 vrátane ich zmien.

Toto rozhranie ovplyvňuje správnu interakciu človeka zo strojom a schopnosť človeka reagovať na situácie, ktoré sa môžu na stroji vyskytnúť. Dosť často sa stretávame s tým, že tieto rozhrania sú umiestnené tak, že obsluha nemá výhľad do nebezpečného priestoru stroja, aj keď to bolo možné riešiť už pri návrhu stroja. Potom je nutné prijímať ďalšie ochranné opatrenia, ktoré sa nemuseli zavádzať, ak by boli rešpektované správne zásady umiestnenia rozhrania človek – stroj.

Medzi prvky ochrany a bezpečnosti zariadenia môžu patriť rôzne fyzické riešenia (kryty, fyzické bariéry, LOTO...) a tiež elektrické/elektronické riešenia. Pri akej kategórii/zložitosti strojových zariadení je potrebné zakomponovať už do návrhu elektronické bezpečnostné prvky vyššej kategórie (bezpečnostné riadiace systémy, PLC, blokovacie systémy...)?

Jednotlivé uvedené prvky tvoria bezpečnostné časti riadiaceho systému stroja a môžu byť založené na rôznych technológiách a môžu sa skladať s kompletného bezpečnostného reťazca, ktorý pozostáva z bezpečnostného vstupného zariadenia, napr. blokovacieho zariadenia pohyblivého ochranného krytu či bezpečnostného skenera, bezpečnostnej logiky, napr. bezpečnostného modulu, bezpečnostného PLC alebo kontroléra, a bezpečnostného výstupného zariadenia, napr. frekvenčného meniča, stýkača, ventilu.

Celý bezpečnostný reťazec sa podieľa na vykonávaní konkrétnej bezpečnostnej funkcie, pričom niektoré bezpečnostné časti, napr. bezpečnostná logika, sa môžu podieľať na vykonávaní viacerých bezpečnostných funkcií. Možno povedať, čím je strojové zariadenie komplexnejšie a zložitejšie, tým viac bezpečnostných funkcií obsahuje a vtedy, hlavne čo sa týka bezpečnostnej logiky, sa uplatňujú elektronické programovateľné bezpečnostné prvky, kde bezpečnosť okrem samotného hardvéru ovplyvňuje aj bezpečnostný softvér.

Na návrh a hodnotenie bezpečnostných častí riadiacich systémov existujú harmonizované normy, ktoré stanovujú podrobné požiadavky na tieto časti. Požiadavky na výkonnostnú úroveň (PL) vyplývajú z noriem STN EN ISO 13849-1 a 2 a požiadavky na bezpečnostnú hladinu integrity (SIL) vyplývajú z normy STN EN IEC 62061.

Aby bolo možné efektívne riadiť bezpečnosť strojového zariadenia v priebehu jeho celého životného cyklu, je potrebné pravidelne vyhodnocovať riziká a sledovať technický stav strojových zariadení. Aké legislatívne povinnosti vyplývajú v tomto smere pre výrobcu strojového zariadenia a naopak jeho prevádzkovateľa?

Výrobcovia aj prevádzkovatelia majú svoje povinnosti, ktoré vyplývajú z ich zodpovednosti za strojové zariadenia pred ich uvedením na trh, pred ich uvedením do prevádzky a v prevádzke. Výrobca má povinnosť uvádzať na trh iba také strojové zariadenia, ktoré sú bezpečné, t. j. také, ktoré spĺňajú už spomínané legislatívne požiadavky s prihliadnutím na aktuálny stav vedy a techniky bez ohľadu na to, či výrobca vyrába iba jeden kus alebo ide o sériovú výrobu.

Povinnosti výrobcu alebo jeho splnomocnenca sú uvedené v čl. 5 smernice 2006/42/ES (NV SR č. 436/2008 Z. z.). Mimochodom, o týchto povinnostiach výrobcov som písal v ATP Journal č. 4/2021 v článku Legislatívne požiadavky na bezpečnosť pre výrobcov strojových zariadení, kde jednou z požiadaviek je aj povinnosť vykonať posúdenie zhody prostredníctvom príslušných modulov posudzovania zhody v závislosti od toho, či výrobca vyrába a uvádza na trh strojové zariadenia uvedené v prílohe IV smernice 2006/42/ES alebo strojové zariadenia, ktoré nie sú uvedené v prílohe IV smernice 2006/42/ES.

Tu by som chcel zdôrazniť, že moduly posudzovania zhody založené na ES skúške (modul B) a komplexnom zabezpečení kvality (modul H) vyžadujú posúdenie treťou nezávislou stranou – notifikovanou osobou. Technická inšpekcia, a. s., je notifikovaná osoba s prideleným číslom NB 1354 na posudzovanie zhody príslušných strojových zariadení uvedených v prílohe IV. Postup posudzovania zhody založený na vnútornej kontrole výroby (modul A) kladie na výrobcov určité požiadavky, aby mohli vykonať toto posúdenie.

Ak tieto požiadavky výrobcovia nespĺňajú, je možnosť obrátiť sa na nezávislú spoločnosť (tretiu nezávislú stranu), t. j. Technickú inšpekciu, a. s., ako akreditovaný nezávislý inšpekčný orgán typu A na posudzovanie strojových zariadení, ktorá vykoná kompetentné posúdenie zhody. Za uvedenie strojového zariadenia ako pracovného prostriedku do prevádzky a jeho samotnú prevádzku je zodpovedný prevádzkovateľ (zamestnávateľ), ktorý je povinný zabezpečiť vykonávanie pravidelnej údržby a pravidelnej kontroly strojového zariadenia (pracovného prostriedku).

Tieto kontroly (overenie plnenia požiadaviek bezpečnosti, ďalej len OPPB) sa vykonávajú na strojovom zariadení (pracovnom prostriedku) po jeho inštalovaní a pred jeho prvým použitím a po jeho inštalovaní na inom mieste, aby sa zabezpečila jeho správna inštalácia a správne fungovanie v zmysle § 5 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., ako aj v pravidelných intervaloch počas prevádzky v zmysle § 5 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. Kontroly (OPPB) na strojových zariadeniach (strojoch, strojno-technologických celkoch a linkách) vykonáva oprávnená právnická osoba s príslušným oprávnením vydaným Národným inšpektorátom práce. Technická inšpekcia, a. s., je oprávnená právnická osoba, ktorá má oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z..

Akú úlohu v tomto procese zohráva zapojenie zamestnancov do bezpečnostných auditov a procesu neustáleho zlepšovania bezpečnosti?

Zamestnanci zainteresovaní do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci lepšie chápu a hlavne dodržiavajú pravidlá týkajúce sa ich bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Preto je dôležité, aby zamestnávatelia zapájali svojich zamestnancov do bezpečnosti a ochrany zdravia a oboznamovali ich s problematikou BOZP, na čo sa zameriava zákon č.124/2006 Z. z., ktorý stanovuje povinnosti zamestnávateľa ohľadom oboznamovania a informovania zamestnancov a zároveň kladie dôraz na spoluprácu zamestnávateľa a zamestnancov v oblasti BOZP vrátane určenia zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.

Majú prevádzkovatelia strojových zariadení na Slovensku záujem o školenia svojich zamestnancov v oblasti bezpečnosti, resp. majú spracované stratégie a programy školení pre svojich zamestnancov? Ako by mala byť nastavená firemná kultúra v tejto oblasti?

Táto otázka je skôr určená pre prevádzkovateľov. Často sa stretávame, a to aj v bežnom živote s tým, že keď sa nič nedeje, tak nie je potrebné nič riešiť (tak sa nič nerieši). Fyzikálny zákon akcie a reakcie funguje v reálnom živote, avšak pri bezpečnosti strojových zariadení práve prevencia môže zachrániť ľudský život alebo predísť ťažkému pracovnému úrazu. Strojové zariadenia štatisticky dlhodobo zastávajú popredné miesta z hľadiska pracovných úrazov, ktoré sa nezriedka končia smrťou.

Na bezpečnosť strojových zariadení ako pracovných prostriedkov je potrebné pozerať zo širšieho hľadiska, do ktorého spadá nielen bezpečnosť samotného pracovného prostriedku, ale aj bezpečnosť prostredia, v ktorom je pracovný prostriedok umiestnený, a rešpektovanie bezpečnosti samotného zamestnanca na pracovisku vo vzťahu k pracovnému prostriedku a pracovnému prostrediu.

Tento aspekt rieši aj zákon č. 124/2006 Z. z. (zákon o BOZP), ktorý stanovuje povinnosti zamestnávateľov, práva a povinnosti zamestnancov, vykonávanie overovania plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení, bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby vrátane (a na to by sme nemali zabúdať) výchovy a vzdelávania v oblasti BOZP.

Technická Inšpekcia, a. s., vykonáva overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a zároveň výchovu a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti a ochrany práce ako osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie. Hlavným cieľom zákona o BOZP je pôsobiť prevenčne a práve túto filozofiu sa snaží tento zákon predostrieť všetkým zainteresovaným stranám, zamestnávateľom (prevádzkovateľom), zamestnancom, oprávneným právnickým osobám, bezpečnostným technikom a ostatným osobám podieľajúcim sa na bezpečnosti pri práci.

Nie nadarmo sa hovorí, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Mali by sme si uvedomiť, že neznalosť ohľadom bezpečnosti, aj bezpečnosti strojových zariadení, môže mať fatálne následky pre všetky zainteresované strany.

Technologický pokrok preniká čoraz vo väčšej miere aj do oblasti bezpečnosti strojových zariadení. Inteligentné snímače na monitorovanie stavu bezpečnosti v reálnom čase, systémy priemyselného internetu vecí (IIoT) a s tým spojená vylepšená prediktívna diagnostika strojových zariadení, rozšírená realita ako pomocník pri údržbe strojových zariadení, digitálne dvojčatá ako nástroj testovania bezpečnosti ešte pred samotnou výrobou strojového zariadenia. Má nasadenie a využitie týchto nových technológií oporu aj v legislatíve?

Všetky uvedené pokročilé technológie majú svoj význam hlavne pri zbere dát, ktoré slúžia na efektívnejšie využitie samotného strojového zariadenia vrátane odhaľovania jeho porúch a nedostatkov, na stanovanie prediktívnej údržby, ako aj pri simuláciách, ktoré majú význam z hľadiska následnej výroby strojového zariadenia. Treba si však uvedomiť, že funkčná bezpečnosť strojového zariadenia v reálnej aplikácii a v reálnom čase musí spoľahlivo fungovať s rýchlou reakciou v závislosti od rizík, ktoré sú pokryté bezpečnostnými funkciami, ktorých zlyhanie má za následok okamžité zvýšenie rizika nad tolerovateľnú úroveň.

Pre informáciu, reakcia bezpečnostných častí riadiacich systémov podieľajúcich sa na vykonávaní bezpečnostných funkcií sa rádovo pohybuje od jednotiek ms do desiatok ms bez ohľadu na to, v akom stave sú časti zabezpečujúce funkčné riadenie stroja vrátane zberu a spracovania informácií (dát), ktoré nesúvisia s bezpečnosťou stroja. Rovnako si treba uvedomiť, že reakcia bezpečnostných častí riadiaceho systému stroja ešte neznamená, že strojové zariadenie sa aj dostalo do bezpečného stavu.

Vo funkčnej bezpečnosti pre strojové zariadenia sa uvažuje o vysokopožiadavkovom režime na bezpečnostné funkcie, ktoré sú vykonávané bezpečnostnými časťami riadiacich systémov. Schopnosť týchto častí vykonávať bezpečnostné funkcie je stanovená príslušnou hladinou integrity bezpečnosti (SIL). Prienik nových technológii, hlavne umelej inteligencie sa očakáva aj v tejto oblasti bezpečnosti strojových zariadení. V EÚ sa nastavuje príslušná legislatíva tak, aby bolo možné tieto technológie aj reálne použiť čo možno v najkratšom čase.

Ani v oblasti bezpečnosti strojových zariadení sa nevyhneme prieniku a využitiu nástrojov strojového učenia a umelej inteligencie (UI). Do veľkej miery však budeme narážať na etickú rovinu nasadenia UI pri rozhodovaní v bezpečnostne kritických kontextoch. Črtá sa v tejto oblasti nejaký medzinárodný konsenzus? Ako vidíte možnosti a prínosy UI v oblasti bezpečnosti strojových zariadení?

Nadviažem na to, čo som povedal v predchádzajúcej otázke: umelá inteligencia bude prenikať aj do určitých bezpečnostných častí riadiacich systémov strojových zariadení a bude sa v nich postupne nasadzovať. V rámci EÚ je už účinné nariadenie EP a Rady (EÚ) 2024/1689, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktoré sa bude takmer v plnom rozsahu uplatňovať od 2. augusta 2026.

Európska komisia zároveň uverejnila usmernenie k vymedzeniu systému umelej inteligencie s cieľom uľahčiť uplatňovanie pravidiel prvého aktu o umelej inteligencii, ako aj usmernenie o zakázaných postupoch umelej inteligencie tak, ako sa vymedzuje v akte o umelej inteligencii. V tomto smere EÚ ako prvá na svete urobila zásadné kroky k regulovanej umelej inteligencii. Môžeme iba veriť a dúfať, že k týmto krokom dôjde aj na medzinárodnom fóre.

Pozrime sa výhľadovo do najbližšieho obdobia – akým smerom sa bude podľa vás vyvíjať oblasť bezpečnosti strojových zariadení v najbližších rokoch? Aké legislatívne zmeny môžu ešte výrobcovia strojových zariadení očakávať?

Vývoj v oblasti bezpečnosti strojových zariadení sa bude vyvíjať smerom k rozvoju a implementovaniu pokročilých technológií. Ide hlavne o oblasť umelej inteligencie, pokročilej robotiky a autonómnych systémov, pričom sa nesmie zabúdať ani na kybernetickú bezpečnosť, ktorá má v rámci EÚ tiež stanovené pravidlá prostredníctvom nariadenia EP a Rady (EÚ) 2019/881.

Vráťme sa však k strojovým zariadeniam: v súčasnosti je už účinné nové nariadenie EP a Rady (EÚ) 2023/1230 pre strojové zariadenia a súvisiace výrobky, ktoré sa pre výrobcov strojových zariadení začne uplatňovať od 20. januára 2027. Povinnosťou všetkých členských štátov EÚ bude prevziať toto nariadenie bez zmien, t. j. v znení, v akom bolo uverejnené v oficiálnom vestníku EÚ do svojho legislatívneho rámca.

Toto nové nariadenie úplne nahradí smernicu 2006/42/ES; v súčasnosti sme v stave tzv. prechodného obdobia, aby sa všetky zainteresované strany, ktorých sa toto nariadenie týka, pripravili na jeho uplatňovanie. Uvidíme, ako sa v budúcnosti budú vyvíjať aj príslušné harmonizované normy k tomuto novému nariadeniu vrátane noriem týkajúcich sa pokročilých technológií.

Ďakujeme za rozhovor.