Aká je úroveň projekčnej dokumentácie a projekčnej prípravy pri zriaďovaní alebo rekonštrukcii systémov na ochranu pred účinkami blesku?

Veľmi dobre položená otázka a stručne by som na ňu odpovedal tak, že úroveň je nízka až zlá. Aby čitatelia dokázali pochopiť, prečo taká jednoznačná odpoveď, skúsim vysvetliť isté postupnosti a náležitosti, ktoré musia predchádzať spracovaniu a vytvoreniu projektovej dokumentácie. Cieľom ochrany pred účinkami blesku je, samozrejme, zabrániť stratám na ľudských životoch. Nedá sa to spôsobom, že požiadame blesk, aby neudrel do toho cieľa, ktorý je zle, ale vôbec nie je chránený. Riešením je definovať riziko, čo sa môže po zásahu bleskom do daného objektu stať, a následne navrhnúť reálne riešenie – ochranu pred účinkami blesku. Pomôckou v tejto prvotnej fáze je medzinárodná norma STN EN 62305-2 Analýza rizika definujúca súbor opatrení, ktoré treba vykonať, aby bol daný objekt bezpečne chránený pred účinkami blesku. To je základ, aby bolo možné spracovať dobrú projektovú dokumentáciu. V tomto prípade sa zodpovedný projektant nemôže oprieť o nejaký svoj subjektívny názor.

Žiaľ, analýza rizika podľa uvedenej normy sa vykonáva len v minime prípadov. Väčšinou sa v praxi prechádza už na samotnú realizačnú časť – tak poďme tam niečo urobiť, aj keď vlastne presne nevieme čo, keďže nebola spracovaná analýza rizika. Z pohľadu laika môže bleskozvod v porovnaní so systémami nainštalovanými vnútri chráneného objektu vyzerať ako veľmi jednoduchý elektrický obvod – veď je to „len“ pár nejakých vzájomne pospájaných drôtov zvedených do zeme, tak to nejako spravíme. Strašne veľký omyl! Je to rovnaký elektrický obvod ako hociktorý iný vnútri budovy, ktorý navyše zapadá do celej koncepcie elektrických obvodov daného objektu. Ten, kto navrhuje vonkajšie obvody – zachytávaciu sústavu, zvody, uzemňovaciu sústavu, musí presne vedieť, čo sa v danom objekte bude nachádzať. Objekt sa po zásahu blesku môže poškodiť nielen mechanicky a tepelne, ale môže dôjsť aj k narušeniu činnosti, príp. čiastočnému alebo úplnému zničeniu elektrických zariadení. Preto často na svojich prednáškach a seminároch hovorím, že ak chceme poraziť nepriateľa, musíme poznať zbrane, s ktorými bojuje.

Majú projektanti dostatok vstupných informácií o objektoch, ktoré treba chrániť, aby dokázali navrhnúť zodpovedajúce bezpečné riešenie?

Často ich vzhľadom na slabú komunikáciu s investorom majú málo. Chýba takisto užšia spolupráca projektantov jednotlivých systémov, ktoré sa v objekte budú nachádzať. Je takmer bežnou vecou, že jeden projektant navrhuje silové rozvody, druhý obvody merania a regulácie, tretí dátové systémy a pod. Nehovoriac o ďalších profesijných odborníkoch, inštalujúcich zariadenia z vodivých materiálov, ako sú rozvody kúrenia, vetrania, klimatizácie atď., ktoré všetky vplývajú na návrh systému ochrany pred bleskom. Z toho je zrejmé, že ak chce projektant navrhnúť spoľahlivý systém ochrany pred účinkami blesku, musí mať dostatok vstupných informácií. Je neprípustné, aby samotné riešenie hľadal pracovník montážnej firmy priamo na stavbe.

Aké úrovne projektovej dokumentácie sa v praxi pripravujú?

Sú v podstate tri. Je to projektová dokumentácia pre stavebné konanie, realizačná projektová dokumentácia a môže, ale nemusí byť aj projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia. Posledná spomenutá sa realizuje vtedy, keď sa aj pri najväčšej snahe projektanta, ktorý navrhol realizačnú projektovú dokumentáciu, môže stať, že na stavbe nastali nejaké nepredvídané zmeny. Tie potom opäť projektant, nikto iný, vnesie do tzv. dokumentácie skutočného vyhotovenia.

V čom sa líšia jednotlivé typy projektovej dokumentácie?

Dokumentácia pre stavebné konanie nemusí obsahovať konkrétne riešenia, nemusia tam byť uvedené konkrétne typy prístrojov, presné trasy vedení. Pracovník stavebného úradu, ktorý bude schvaľovať stavebné povolenie, väčšinou nie je znalý problematiky elektrických obvodov do takej hĺbky, aby dokázal posúdiť, či bude po realizácii takto navrhnutých opatrení daný objekt alebo konkrétne zariadenie bezpečné. Podstatné je, aby v tomto type dokumentácie bolo uvedené, podľa akých pravidiel bude daná problematika riešená a či to potom bude bezpečné. Čiže v tejto fáze stačí uviesť ilustratívnu schému riešenia ochrany objektu a súpis noriem, podľa ktorých bude bezpečnosť objektu riešená.

Ak by v dokumentácii neboli uvedené normy, je možné, aby úradník takúto dokumentáciu schválil?

V dokumentácii nemusia byť uvedené normy, nakoľko tie majú len odporúčací, nie záväzný charakter. Projekt nemusí byť vypracovaný v súlade s normami, aj tak môže byť bezpečný. Avšak v takomto prípade projektant musí preukázať na základe presných matematických výpočtov zdôvodnenia fyzikálnych princípov a ďalších podrobností riešenia, že navrhnuté riešenie bude bezpečné. Takto koncipovaná projektová dokumentácia pre stavebné konanie môže naraziť na spomínanú neznalosť pracovníka stavebného úradu, ktorý opisovaným výpočtom a fyzikálnym zákonom nemusí rozumieť. Tým by sa to mohlo zbytočne komplikovať. Najjednoduchšia cesta, ktorú odporúčam aj ja, je teda pripraviť projektovú dokumentáciu pre stavebné konanie s využitím existujúcich medzinárodných noriem STN EN, IEC apod.

Čo by mala obsahovať realizačná projektová dokumentácia?

Len čo má stavebník, resp. investor, v rukách stavebné povolenie, spraví výberové konanie na dodávku jednotlivých celkov a montážne firmy, ktoré budú jednotlivé súbory stavby realizovať. Avšak projektová dokumentácia pripravená k stavebnému konaniu nestačí na ďalší priebeh, nakoľko tam neboli uvedené žiadne konkrétnosti z hľadiska vyhotovenia riešenia a výberu konkrétnych prístrojov a zariadení. To opäť nemôže byť úlohou ani investora, ani samotnej montážnej firmy. Ich kvalifikácia vo väčšine prípadov na to nestačí. A prístup výberu nejakého zariadenia, ktoré tam asi budem potrebovať, podľa najnižšej ceny je cesta nesystémová, neodborná a nanajvýš nebezpečná. Realita je taká, že v praxi sa robí nejaký medzikrok – projektová dokumentácia, ktorá je niečo viac ako tá, ktorá bola pripravená pre stavebné konanie, ale vzhľadom na čas potrebný na vyhotovenie kompletnej realizačnej projektovej dokumentácie sa vytvára „akože“ realizačná dokumentácia. Investor jednoducho často nie je ochotný čakať niekoľko týždňov či v prípade väčších objektov aj mesiacov a navyše zaplatiť projektantovi zaslúženú odmenu.

No v rade stoja „tiežprojektanti“, ktorí vyhovejú investorovi aj z hľadiska ceny, aj času. A zdá sa, že všetci sú spokojní...

Taká je realita a takto vzniká tlak zo strany investorov na projektantov. Výsledkom je neúplná, odborne pokrivkávajúca dokumentácia vytvorená nie vyškoleným a zodpovedným projektantom, ale „tiežprojektantom“. V momente, keď na stavbu prichádza montážna firma, musí dostať do rúk takú dokumentáciu, aby bez pochybností presne vedela, čo, ako a s akými zariadeniami a prístrojmi robiť. Na to potrebuje detailné výkresy a špecifikácie prístrojov, aby pri príchode na stavbu nemusela špekulovať nad tým, ako navrhnúť samotné technické riešenie. Pri všetkej úcte k montážnym firmám, oni nemusia mať znalosti potrebné na odborne správne technické riešenie ochrany objektov pred účinkami blesku – nemusia vedieť, že keď sem dám tyčku zachytávacej sústavy, tak na tú sa vzťahuje ďalšia norma, ktorá hovorí o odolnosti konštrukcie na streche proti záťaži vetrom. To všetko je úloha projektanta, aby navrhol bezpečné riešenie. Často však montážne firmy v praxi takúto dokumentáciu nemajú, potom volajú, ako to spraviť, a na otázku, ako to je zakreslené v projektovej dokumentácii, dostanem odpoveď, že to tam nie je celkom jasné, ale potrebujú to nejako rýchlo spraviť, aby sa stihli eurofondy, kolaudácie a podobne a keď nie, tak nám to nezaplatia... No to sa nedá „nejako“ spraviť! Ak k tomu chceme dať doklad, že objekt je bezpečný, lebo sme nainštalovali správnu ochranu, tak to sa naozaj nedá spraviť „nejako“. Aby to revízny technik schválil, musí mať k tomu projektovú dokumentáciu.

Nemôže prísť do výrobnej haly alebo administratívnej budovy a z hlavy začať vytvárať riešenie a počítať všetko, čo mal v priebehu niekoľkých týždňov spraviť projektant. Revízny technik nemôže revíziu začať, kým nemá k dispozícii realizačnú projektovú dokumentáciu. No dokumentácia s pečiatkou zodpovedného projektanta už má určitú vierohodnosť a revízny technik nemusí všetko prepočítavať, len kontroluje, či montážna firma dodržala riešenie uvedené v realizačnej dokumentácii. Okrem toho môže revízny technik vykonať aj isté merania, napr. prechodové odpory a indukcie, ktoré montážne firmy nerobia, a ak sú získané údaje v súlade s normou, nič nebráni tomu odovzdať dané riešenie do používania. Prakticky štyri z piatich stavieb nemajú realizačnú projektovú dokumentáciu spracovanú, ale na základe vyhlásenia, že tie a tie veci sa spravili aj skontrolovali vyhlási sa objekt za bezpečný a skolaudovaný. Pri stavbe malého rozsahu, napr. rodinného domu, by sa s prižmúrením obidvoch očí skúsenému revíznemu technikovi aj bez realizačnej dokumentácie podarilo zhodnotiť, či daný objekt možno považovať za bezpečný. No pri objektoch, ako sú napr. priemyselné prevádzky, hotely, školy, welness centrá a pod., je to nemysliteľné.

Čo je teda dôvodom takéhoto nelichotivého stavu z hľadiska prípravy dobrej projektovej dokumentácie?

Chyba je tá, že investor si neuvedomuje dôležitosť technicky správneho riešenia, ktoré sa nedá spraviť bez dobre spracovanej realizačnej projektovej dokumentácie. Investor často hľadá cestu najmenšieho odporu a minimalizácie nákladov, preto to dá spraviť samotnej montážnej firme a keďže oni budú pod daným riešením podpísaní ako dodávatelia a zhotovitelia, preberajú na seba všetku zodpovednosť. Samotné montážne firmy sa takto vystavujú riziku. Dostanú zaplatené len za realizačnú časť, ale návrh riešenia dali investorovi v podstate grátis. Navyše celá trestno-právna zodpovednosť v tomto prípade je práve na montážnej firme. Projektant v prípade, že dôjde k výpadku linky z dôvodu zásahu objektu bleskom alebo vzniknú nejaké materiálne škody na samotnom objekte, je mimo akýchkoľvek možných postihov, pretože on vytvoril dokumentáciu len pre stavebné konanie, ale autorom technického riešenia, ktoré si investor namontoval na objekt, je montážna firma a jej pracovníci. Ich si berte na zodpovednosť. Už teraz sú na Slovensku prípady, keď sa montážne firmy takto popálili, v rámci súdno-právnych konaní dostali pokuty, niektorým bola pozastavená možnosť výkonu odbornej činnosti. A najväčší paradox je, že aj na samotného investora, resp. prevádzkovateľa objektu, sa v tomto smere vzťahujú povinnosti vyplývajúce z legislatívy, napr. podľa vyhlášky č. 508/2009, kde sú jasne uvedené povinnosti spojené s analýzou rizika a s vytvorením príslušnej dokumentácie. Aj keby o tejto povinnosti investor nevedel, tak práve montážna firma by mala upozorniť, že ak sa od nich vyžaduje nejaké technické riešenie, treba im dodať aj tú správnu dokumentáciu – nie pre stavebné konanie, ale realizačnú.

Aký cieľ plní analýza rizika v procese vyhotovovania projekčnej dokumentácie?

Vo fáze vyhotovenia projektovej dokumentácie pre stavebné konanie stačí uviesť, že pre daný objekt bude spracovaná analýza rizika podľa takej a takej metodiky. Opatrenia, ktoré budú ďalej spresnené, budú v súlade s normou STN EN 62305, časť 3 Vonkajšia ochrana a časť 4 Vnútorná ochrana objektu. Analýza rizika už pre realizačnú projektovú dokumentáciu definuje, aké opatrenia treba v danom objekte vykonať, aby bol považovaný za bezpečný. Projektant tu nájde presný návod, ktoré riešenia sú pre daný objekt vhodné. Samotných opatrení je množstvo, ale nie všetky treba vzhľadom na typ objektu aj zrealizovať. Jedno z hlavných rizík je riziko straty ľudského života, označované ako R1. Tu treba napr. vedieť, či sa v objekte bude nachádzať jeden, dvaja či desiati ľudia, ako dlho tam budú a pod. Tieto informácie si projektant musí zistiť od investora. Či už ide o fotovoltickú elektráreň s výskytom 24 ľudí každú hodín za rok, alebo prevádzku priemyselného podniku so stovkami zamestnancov v trojzmennej prevádzke, musím sa snažiť riziko R1 dostať na hodnotu 10-5. Čiže aby som to veľké riziko znížil, potrebujem vykonať viac opatrení ako tam, kde je riziko malé už na začiatku. V obidvoch prípadoch tam musí byť bezpečne. Pre každý jeden objekt sú tie opatrenia špecifické a jedinečné. Žiaľ, projektantov zbehlých v problematike ochrany pred účinkami blesku a prepätia je žalostne málo. A takých, ktorí idú z hľadiska elektrickej a fyzikálnej podstaty problému do hĺbky, dovolím si tvrdiť, že na Slovensku máme tak maximálne dvadsať odborníkov. Pritom aj v norme je zadefinované, že systémy ochrany pred bleskom a prepätím musí navrhovať a kontrolovať odborník, ktorý dokonale ovláda danú problematiku.

Ako možno zistiť, či daný projektant, revízny technik alebo pracovník montážnej firmy spĺňa potrebnú kvalifikáciu?

V súčasnosti pracuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR na novelizácii zoznamu odborností a profesií a snahou ľudí, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú, je, aby sa tam dostala aj pozícia odborníka na ochranu pred účinkami blesku a prepätia. Tak ako máme odborníkov na rozvodné zariadenia, motorické zariadenia, výrobu a rozvod energie a pod., tak by sme chceli presadiť aj pozíciu odborníka na ochranu pred bleskom a prepätím. Takáto legislatívna úprava by aspoň čiastočne vniesla poriadok do tejto problematiky, čo by ocenili najmä investori a majitelia, ktorí potrebujú služby projektantov využívať a mohli by si vybrať naozaj tých zodpovedných a odborne spôsobilých. Tu vidím veľký priestor aj pre profesijné združenia, ako je Slovenský elektrotechnických zväz – Komora elektrotechnikov Slovenska či Zväz elektrotechnického priemyslu SR, ktoré by mohli tento proces podporiť a iniciovať zo svojej pozície takéto legislatívne zmeny smerom k príslušným ministerstvám. Diať by sa to malo v súčinnosti so vzdelávacími inštitúciami, ako sú stredné a vysoké školy, kde by vznikli predmety so zameraním na ochranu pred bleskom a prepätím. Myslím si totiž, že školy majú podstatne väčší časový aj odborný potenciál na vyškolenie odborníkov pre túto oblasť ako niekoľkohodinové kurzy, ktoré sa cez rok konajú.

Ďakujeme za rozhovor.