V školstve pôsobíte už niekoľko rokov. V čom sa za toto obdobie naše stredné odborné technické vzdelávanie a školstvo zmenili?
J. Gerhát: Na SPŠSE Nitra pôsobím už takmer 30 rokov a za ten čas sa toho naozaj veľmi veľa zmenilo. Ja som sa v mladosti napríklad venoval programovaniu mikropočítačov a začínal som ešte v Hi-Fi klube v Topoľčanoch s 8080-ami, potom na vysokej škole (Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave) som programoval 48-ky, príchodom na SPŠSE Nitra som prešiel na i51 – všetko v Assembleri a v súčasnosti na škole vyučujeme programovanie AVR v jazyku C. No to je len drobnosť oproti tomu, ako sme prešli k modernej digitálnej technike a moderným softvérom. Osciloskopy, generátory a vôbec celá meracia technika je digitálna. Kreslíme 2D a 3D na počítačoch, elektrické schémy a plošné spoje navrhujeme na počítačoch. Na počítačoch programujeme PLC a priemyselné roboty a všetko je navzájom poprepájané sieťami. Takže ak by som mal na vašu otázku odpovedať všeobecne, je to predovšetkým masívna digitalizácia prístrojového vybavenia a rozvoj komunikačnej infraštruktúry.
J. Macej: V školstve pracujem jedenásty rok a môžem povedať, že naša škola, ale aj iné školy určite nespia. Snažia sa v rámci svojich možností sledovať technický vývoj a inovovať. Za spomínaných jedenásť rokov pozorujem zmeny nielen učební a vybavenia, ale aj obsahovej stránky vyučovacieho procesu. Pribúdajú nám nové predmety ako internet vecí a kybernetická bezpečnosť. Pravítko a technické pero už dávno nahrádzajú nástroje CAD. Pochopiť základy elektroniky pomáhajú simulačné programy. Štandardné číslicové integrované obvody nahrádzame obvodmi FPGA a CPLD. Základy programovania učíme hravou formou na robotických stavebniciach. Pomaly sa zoznamujeme s umelou inteligenciou. Za posledných 10 rokov sa spravil veľký posun smerom vpred.
Ak by ste mali pomenovať tri najväčšie výzvy, resp. slabé miesta v aktuálnom systéme vzdelávania na stredných odborných technických školách, ktoré by to boli?
J. Gerhát: Momentálne ako najväčší problém pociťujem nedostatok učiteľov odborných technických predmetov. Predovšetkým pri mladých začínajúcich učiteľoch nedokážeme platom konkurovať priemyselným odvetviam na Slovensku, nehovoriac už o zahraničí. Druhý veľký problém súvisí s prvým – veľké úväzky učiteľov, t. j. počet hodín odučených za týždeň. Pokiaľ majú učitelia vyučovať na najmodernejšej technike, sami by potrebovali mať dosť času na jej naštudovanie. No a pridám ešte tretí problém, a to systém prijímacích skúšok na stredné školy, čo je úplná katastrofa a podľa mňa znevýhodňuje predovšetkým stredné priemyselné školy.
J. Macej: Boli by to asi peniaze, ľudia a čas. Ak máte na škole šikovných vyučujúcich, ale nemáte finančné prostriedky na to, aby ste ich na škole udržali a poskytli im potrebné vybavenie, potom títo ľudia odchádzajú. A to hlavne mladí. Ak sú na škole dobré finančné podmienky, ale vyučujúci nie sú zapálení pre svoju prácu, opäť to neprináša žiaduce výsledky. Podobne to platí aj v prípade, keď sú na škole kvalitní vyučujúci aj potrebné financie, ale vyučujúci sú zaťažení rôznymi povinnosťami a byrokraciou. Učiteľ odborných predmetov je často aj triednym učiteľom, správcom učebne, vykonáva servis počítačov a vybavenia. Učebné materiály si vyrábame sami alebo si pomáhame, ako sa dá, pretože aktuálne učebnice k niektorým predmetom jednoducho nie sú. Takisto meracie prípravky na cvičenia a pomôcky. Zaberá to mnoho času. Je to práca po večeroch a hocikedy aj počas dovolenky alebo, ako to zvykne verejnosť nazývať, prázdnin.
Korešpondujú podľa vás aktuálne školské programy (obsahová náplň odborných technických predmetov) pre stredné odborné technické školy s aktuálnymi potrebami praxe a pracovného trhu?
J. Gerhát: Áno i nie. Sú SOŠ, ktoré pripravujú na konkrétne povolanie, a sú SOŠ, ktoré poskytujú vzdelanie. SPŠSE Nitra poskytuje odborné vzdelanie v odboroch elektrotechnika, mechatronika a strojárstvo. Nepripravujeme žiaka na konkrétne povolanie. My mu poskytneme širokospektrálne vzdelanie a podľa toho, v čom sa najviac nájde, v tom pokračuje v pracovnom živote alebo v štúdiu na vysokej škole. No či SOŠ, či SPŠ, nikto nedokáže v súčasnosti pripraviť študenta na každú jednu pracovnú pozíciu. Avšak to, čo musíme všetci urobiť, je pripraviť študentov na celoživotné vzdelávanie. Pripraviť ho na to, že bez ďalších školení a špecializovaného vzdelávania sa jednoducho v budúcnosti nezaobíde.
J. Macej: Nemôžem hovoriť za všetky školy. Naše školské vzdelávacie programy sa snažia reflektovať potreby praxe, ale aj pripravovať žiakov na štúdium na vysokej škole. Takmer všetci naši žiaci pokračujú v štúdiu na vysokej škole. Niekedy je ťažké vyhovieť predstavám všetkých firiem. Niektoré majú na nás protichodné požiadavky v tom, čo by sme mali a čo by sme nemali učiť. Preto sa snažíme naše školské vzdelávacie programy vyvažovať tak, aby nechýbala potrebná teória ani moderné technológie a súčasne aby sme to dokázali odučiť.
Spolupracuje vaša škola v súčasnosti aj s komerčnými subjektmi v rámci duálneho odborného vzdelávania, vybavenia učební technikou, hosťovaním odborníkov z praxe ako učiteľov či vypisovaním študentských projektov a maturitných prác?
J. Gerhát: Síce nemáme duálne vzdelávanie, ale v odbore mechatronika a strojárstvo spolupracujeme vo vyšších ročníkoch každoročne s 20 – 30 firmami vo vyučovaní praxe na pracovisku zamestnávateľa.
J. Macej: Naša škola nie je zapojená do systému duálneho vzdelávania. Naši žiaci absolvujú počas druhého a tretieho ročníka štúdia dvojtýždňovú prax v miestnych firmách. Inak predmet prax prebieha v rámci našich školských dielní. Niektoré predmety, a to hlavne IT predmety, na našej škole učia aj odborníci z firiem, napríklad z firmy Unicorn. Miestne firmy, ako napr. Ploskoň AT, Regada a iné, nám poskytujú komponenty, prípadne celé edukačné panely formou darov. Spoločnosť Siemens nás podporuje v oblasti riadiacich systémov na báze PLC, pretože sa každoročne zapájame do súťaže SYGA. Naši žiaci riešia svoje maturitné práce aj v rámci firiem, príkladom je niekoľkoročná spolupráca s firmou ComAp. Takisto cítime zo stany firiem ochotu vziať našich žiakov na exkurzie.
Najnovšie trendy, prelomové technológie, inovácie – majú študenti dostatok zdrojov a zabezpečený prístup k informáciám na vašej škole, aby tieto oblasti v rámci procesu vzdelávania sledovali a mali si ich prípadne aj možnosť vyskúšať?
J. Gerhát: Momentálne na našej škole dobieha dodávka techniky v rámci projektu IROP Moderná technika pre praktické vyučovanie študentov SPŠSE Nitra. Takže máme roboty ABB, PLC S7 1200 od spoločnosti Siemens, pneumatiku FESTO, hydrauliku SMC, výučbové konvenčné a CNC obrábacie stroje, 3D merací systém, trhací stroj, techniku pohonov, revízne prístroje, testery elektrických spotrebičov, analyzátory kvality elektrickej siete atď. Teraz len potrebujeme trošku času na doštudovanie a ich postupné zaradenie do vyučovania.
J. Macej: Žiaci majú prístup k moderným technológiám, ako je napríklad 3D tlač, laserová gravírovačka, virtuálna realita a pod. S niektorými sa stretávajú aj počas vyučovacích hodín, s niektorými zriedkavejšie, napríklad počas záujmových krúžkov, alebo ich využívame pri tvorbe maturitných projektov. Vďaka programu Erasmus+ som navštívil niekoľko podobných škôl v Európe, ako je tá naša. Z toho, čo som videl, usudzujem, že v oblasti technológií za zvyškom Európy určite nezaostávame.
Prečo by sa mali učitelia odborných predmetov celoživotne vzdelávať a sledovať dianie vo svojom odbore?
J. Gerhát: Odpoveď je zrejmá z predchádzajúcich otázok. Jednoducho technika šla neuveriteľne dopredu a my tento vývoj musíme sledovať.
J. Macej: Aby vedeli prinášať žiakom najnovšie poznatky a zaujať ich, musia kráčať s dobou, inak to nefunguje. Verte mi, žiaci vedia vysoko oceniť vyučujúceho, ktorý je odborníkom v tom, čo učí. K takémuto vyučujúcemu majú dôveru a vyučujúci má u žiakov rešpekt. Takýto vyučujúci vie zodpovedať zvedavé otázky a pomôcť aj s prípravou na súťaž alebo s rôznymi projektmi. Treba si uvedomiť, že ak sa štúdium a príprava očakáva od žiakov, musí byť učiteľ v tomto smere príkladom.
Je absolvent strednej odbornej technickej školy pripravený po odbornej stránke nastúpiť po ukončení štúdia do praxe? Má pracovný trh záujem o túto kategóriu zamestnancov?
J. Gerhát: Momentálne nepoznám v okolí školy firmu, ktorá by nehľadala zamestnancov. Takže záujem jednoznačne je, ale zároveň, ako som už uviedol, nikto nemôže očakávať, že čerstvý maturant bude vedieť robiť bez naštudovania alebo zaškolenia čokoľvek a s čímkoľvek.
J. Macej: Firmy o našich absolventov majú záujem. No ako som spomínal, takmer všetci pokračujú v štúdiu na vysokých školách. Niektorí, a žiaľ aj veľmi dobrí žiaci, odchádzajú na zahraničné univerzity. Treba si uvedomiť, že odborná škola poskytuje žiakom teoretické a praktické základy, všeobecný rozhľad, rozvíja technické myslenie, učí pracovným návykom, presnosti, systematickosti a pod. To je základ, na ktorom sa dá ďalej v praxi stavať
Máte nejaký odkaz/otázku/námet týkajúce sa stredného technického odborného vzdelávania či školstva, ktoré by ste chceli tlmočiť (študentom, rodičom študentov, kolegom učiteľom, zástupcom štátnej správy či vláde SR)?
J. Gerhát: 1. Mladý inžinier (elektrotechnik, strojár, stavbár, chemik…), ktorý sa rozhodne učiť na strednej škole, si musí najskôr urobiť DPŠ (doplnkové pedagogické štúdium). A potom, ak chce mať slušný plat, musí urobiť prvú a druhú atestáciu a o 20 rokov zostarnúť. Tento proces by sa dal trochu urýchliť tým, že by sa DPŠ uznávalo ako prvá atestácia tak, ako to bolo v minulosti. 2. Rýchlejšiemu vybaveniu technických škôl by prospelo vyňatie modernej techniky a výučbových systémov zo zákona o verejnom obstarávaní. Pretože nie je normálne, keď je neďaleko školy fabrika, v ktorej je 125 robotov, škola nemôže vo verejnom obstarávaní obstarať konkrétny robot, ale musí ho všeobecne opísať a dúfať, že špecifikáciu nesplní žiadny iný. 3. V celonárodných projektoch sa na dodávku PC pre školy pozerá tak, aby na ňom bežal office a internet. No to je nesprávny pohľad. PC nie je cieľ, ale prostriedok – pracovný nástroj, na ktorom nám beží RobotStudio, AutoCAD, CATIA, TIA Portal, EASYsoft a pod.
J. Macej: My učitelia si uvedomujeme, že v systéme vzdelávania je stále čo vylepšovať. Treba myslieť aj na to, že školstvo je obrovský kolos, v ktorom sa zmeny prejavujú pomaly. Je to podmienené financiami, ale aj ľudským faktorom – kvalitou a prístupom učiteľa, správnym vedením školy. V súčasnosti je cítiť nezáujem o vykonávanie učiteľského povolania. Možno to súvisí aj so spoločenským statusom učiteľa. Bol by som rád, keby spoločnosť viac ocenila prácu učiteľov, hlavne tých, pre ktorých je ich práca poslaním. Firmám by som chcel odkázať, aby si hľadali cestu k školám. Oslovenie školy firmou, pozvánka na prehliadku firmy, ukážka nových technológií môžu byť spúšťačom pozitívnych zmien na škole. Rodičom by som odkázal, aby podporovali svoje deti v technickom vzdelávaní, ktoré bude nevyhnutné pre viaceré novovznikajúce pracovné pozície vo svete Priemyslu 4.0. V neposlednom rade by som chcel odkázať študentom, aby na sebe neustále pracovali, nech sú zvedaví, kreatívni a využijú svoju mladú myseľ na získavanie vedomostí a zručností.
Ďakujeme za rozhovor.
