Európa sa zaviazala výrazne znížiť emisie skleníkových plynov, čo vyžaduje podstatné zvýšenie technológií „čistej“ energie. Ako môže geotermálna energia so svojimi vysokými počiatočnými nákladmi, napr. na vŕtanie, najefektívnejšie konkurovať iným obnoviteľným zdrojom energie, ako sú rýchlo sa rozširujúce zdroje veternej a solárnej energie?

Výhodou geotermálnych zdrojov je čistota a bezemisná produkcia, to platí samozrejme aj pre fotovoltiku a vietor. V tomto prípade je to hlavne stabilita výroby, pretože tento zdroj nie je závislý od toho, či svieti slnko alebo fúka vietor. Geotermálne teplo je dostupné nonstop, bolo dostupné pred miliardami rokov a bude tu ešte ďalšie miliardy rokov. Z pohľadu pomeru výdavkov a prospechu je to tak ako s každým iným projektom. Čím viac sa investuje, tým je prospech lepší. To platí aj pre geotermálnu energiu.

V súvislosti s tým, čo považujete za kľúčové prekážky geotermálneho rozvoja v Európe (alebo vo svete)? Prečo nie je geotermálna energia taká populárna ako iné obnoviteľné zdroje?

Dôvodov je viac. Jedným z nich je vysoká investičná náročnosť na začiatku realizácie projektu. Tiež je to tzv. geologické riziko, pretože napriek tomu, že je veľmi dlhá príprava na realizáciu prvého vrtu, kde sa vykonáva množstvo rôznych geologických a geofyzikálnych prieskumov, na základe ktorých sa robia výpočty, samotné predpoklady vie potvrdiť iba vrt a jeho odskúšanie. Kým sa investor dostane k realizácii vrtu, je potrebné vynaložiť isté finančné prostriedky, ktoré nie sú zanedbateľné. Aj samotná realizácia prvého vrtu je náročná, takže kým sa potvrdí, že geotermálny zdroj je taký, ako sa predpokladá, či tam je naozaj teplo a či tam je voda, ubehnú dva až tri roky v rámci možných technických riešení a minú sa milióny eur. To je ďalšia z prekážok.

Tiež musím spomenúť istú pohodlnosť a finančné záujmy v rámci využívania fosílnych palív, ktoré fungujú desiatky až stovky rokov; tieto zdroje sú také etablované vo svetovej ekonomike, že konkurovať im je veľmi náročné, ak nie nemožné. Pokiaľ nie je záujem aj zo strany takýchto spoločností vydať sa cestou obnoviteľných zdrojov, tak tento boj je veľmi ťažký. Rovnako je to možnosť využívania lacnejších a jednoduchšie dostupných zdrojov, ako je napríklad fotovoltika a vietor. Rozvoj týchto zdrojov je pomerne jednoduchý, pretože existujú uchopiteľné štatistiky, koľko, kde a ako intenzívne svieti slnko či kde a ako fúka. Na základe týchto informácií vie investor alebo developer vypočítať výšku investície a mieru jej návratnosti. V geotermálnej oblasti je to ťažšie, pretože sú potrebné výskumy, realizácia vrtu, potvrdenie zdroja. Vnímam to tak, že je to najmä o pohodlnosti a o rýchlom zisku.

Európa čelí energetickej kríze. Odborníci sa vyjadrujú, že ak by sme pred piatimi rokmi prešli na obnoviteľné zdroje energie, nemali by sme problémy s vysokými cenami energie. Ako sa staviate k aktuálnym problémom z geotermálnej perspektívy?

My už dlhodobo komunikujeme nevyhnutnosť diverzifikovať energetický mix – výrobu elektrickej energie aj tepla. Tu sa postupovalo aj na úrovni vlády. Ide o cenu a pohodlie, je to také populistické riešenie, snažiť sa iba znižovať náklady pre občanov. No žijeme v dobe, keď ekonomika začína, z môjho pohľadu aj pohľadu mnohých expertov, ustupovať do úzadia a ekológia začína byť absolútne kľúčová pre budúcnosť našej existencie. Okrem toho prišla vojna, zásoby a dodávky energie sú naštrbené. Vidíme, ako obrovská závislosť od dovozu fosílnych palív napadla stabilitu a bezpečnosť celej EÚ. Týka sa to cien, zamestnanosti, ale aj toho, že ľudia majú obavy, ako a čím budeme v zime kúriť. Diverzifikovať na geotermálnu energiu a iné obnoviteľné zdroje je absolútne kľúčové. Odkedy sa začala invázia na Ukrajine, vláda sa podstatne viac zaujíma o riešenia v rámci obnoviteľných zdrojov a zbavenia sa závislosti od ruského plynu, uhlia aj jadra. Je to veľký problém, ktorý v súvislosti s jadrom bude asi aj neriešiteľný, keďže naše elektrárne sú stavané na ruské jadro. Teší ma, že prichádzajú iniciatívy zo strany vlády, kde sa táto podpora odráža už aj v rôznych formách legislatívnych úprav. Podstatné je aj to, že sa začínajú otvárať možnosti čerpania finančných prostriedkov z EÚ aj pre geotermálne projekty. To bolo doteraz v podstate nemožné, pretože to pravidlá čerpania prostriedkov a zákony neumožňovali. Tieto prostriedky nebolo možné čerpať. Smerom k vláde za mňa palec hore za snahu, dúfam že sa pretaví do užitočných riešení.

Súčasný energetický mix na Islande je pôsobivý – viac ako 85 % primárnej spotreby energie pochádza práve z obnoviteľných zdrojov, z toho zhruba dve tretiny z geotermálnej energie. Za posledné roky sa geotermálna energia rozšírila najmä v Turecku, ale aj v susednom Maďarsku. Aký je rozdiel medzi Islandom a Slovenskom? Aký je predpokladaný potenciál z geotermálnych zdrojov v našej krajine?

Hlavný rozdiel medzi Islandom a Slovenskom je ten, že Island leží na zlome dvoch tektonických dosiek, ktoré sa od seba oddeľujú a uvoľňujú obrovské množstvo energie. Je to sopečná krajina, s čím prichádzajú výhody aj nevýhody, nakoľko ohrozenie zo sopečnej aktivity je relatívne vysoké. Na druhej strane im to prináša možnosť využívať efektívne geotermálnu energiu. V hĺbke dva až tri kilometre majú teplotu od 200 do 300 °C. To je veľmi vysoká teplota. V prepočte hovoríme o geotermickom gradiente približne 100 °C na 1 kilometer. Svetový priemer sa pohybuje okolo 25 °C na 1 kilometer. Na Slovensku je to 35 až 40 °C na 1 kilometer, vo Východoslovenskej panve až 60 °C na 1 kilometer, tam však, žiaľ, nie je voda.

V rámci Európy sú krajiny ako Turecko a Taliansko najperspektívnejšie a aktívne využívajú geotermálnu energiu. Turecko je tá z krajín, ktorá najagresívnejšie rozvíja a najrýchlejšie uvádza geotermálne projekty do prevádzky. Ja ich v tomto naozaj obdivujem hlavne preto, ako sa ku geotermálnej energii postavila ich vláda a ako stanovili podmienky podpory. Slovensko je nadpriemerne perspektívne nielen preto, že máme geotermický gradient o niečo vyšší, ako je svetový priemer, ale aj vďaka tomu, že máme pomerne veľké zásoby podzemných vôd, ktoré sa nachádzajú v hĺbke zaujímavej na využitie geotermálnej energie, t. j. 2 km a hlbšie. Odhadovaný potenciál na Slovensku je vyše 5 500 tepelných megawattov. To je však pomerne starý odhad, ktorý, myslím, nepočítal s geotermálnou energiou v hĺbke viac ako 2 – 3 kilometre. Preto si myslím, že pokiaľ by sa spravila naozaj dôsledná revízia nášho potenciálu, bude oveľa vyšší, ako sa uvádza.

Aké sú najperspektívnejšie miesta, ktoré by vedeli slúžiť pri výrobe elektrickej energie?

V minulosti bolo vymedzených 27 oblastí, ktoré sú na Slovensku geotermálne perspektívne. K tomu existuje aj mapa. Z pohľadu využitia geotermálneho tepla na energetické účely, keď hovoríme hlavne o výrobe elektrickej energie, zúžil by som tieto oblasti na Východoslovenskú nížinu, Košickú kotlinu, Prešovskú kotlinu a Žiarsku kotlinu. To sú miesta, kde je podľa všetkých výskumov a prieskumov dostatočný teplotný gradient, a v Košickej, Prešovskej a Žiarskej kotline sa nachádza voda v potrebnej hĺbke, t. j. 3 až 4 km. V rámci Východoslovenskej nížina je síce najvyšší geotermický gradient, ale tam nie je predpokladaný výskyt vody. To nezamedzuje využitiu geotermálnej energie, ale vyžadovalo by to využitie iných systémov, tzv. HDR, resp. EGS, ktoré pracujú sčasti už aj s frakovaním. To poznáme veľmi nešťastne zo Spojených štátov, kde s využitím frakovania ťažia plyn, čo spôsobuje obrovské ekologické záťaže a katastrofy, čo ale v prípade geotermálnej energie nehrozí, nakoľko nejde o ťažbu toxických uhľovodíkov.

V tomto prípade by išlo o zatláčanie vody do veľmi horúcich a tvrdých hornín, ako je napríklad granit. Tlak vody by rozpraskal horniny v podzemí, kde by sa technická voda, ktorá by sa tam tlačila, ohriala, a druhým vrtom by sa ťažila von. Tento systém nie je komerčne využívaný, aj keď existujú isté pilotné projekty. Je však nákladný a s neistými výsledkami, preto nie je efektívne tieto systémy komerčne využívať.

Geotermálne zdroje zatiaľ na Slovensku využívame na energetické účely minimálne. Potenciál krajiny je však väčší. Čo je cieľom vašej spoločnosti, ktorá sa pustila do realizácie projektov práve v tejto oblasti? V akom stave sú aktuálne tieto projekty?

Aktuálne máme rozpracované projekty v Žiari nad Hronom a Prešove. Oba projekty sú vo fáze prípravy štúdie vplyvu na životné prostredie. V rámci Prešova sme v posledných dňoch podali správu o hodnotení, ktorá bude teraz aj témou diskusií. V prípade projektu v Žiari nad Hronom stále diskutujeme s Ministerstvom životného prostredia o rozsahu hodnotenia, na základe ktorého budeme realizovať správu o hodnotení. Tieto štúdie vplyvu na životné prostredie treba robiť v rámci povinného hodnotenia, čo je tzv. veľká EIA. To je pravidlo, ktoré bolo pred pár rokmi zavedené pre všetky geotermálne vrty hlbšie ako 500 metrov, čo je veľmi nešťastné, nakoľko sa tým predlžuje rozvoj geotermálnych projektov a následne sa znižuje atraktivita pre akýchkoľvek investorov.

Našťastie investori, s ktorými pracujeme, boli ochotní a dosť odvážni na to, aby sa do tohto procesu pustili. Na projektoch pracujeme od roku 2018 a momentálne ukončujeme proces EIA. Tu je vidno obrovskú administratívnu a procesnú záťaž, ktorá na Slovensku existuje. Dúfam, že začneme vŕtať začiatkom roku 2023. Prvé vrty by sme mohli mať hotové v prvom kvartáli a tie by mali v rámci krátkodobej čerpacej skúšky a neskôr hydrodynamickej skúšky potvrdiť naše predpoklady, na základe ktorých by sme potom postupovali ďalej. Uvedenie prvej elektrárne do prevádzky je plánované predbežne na rok 2026.

Energetické projekty zahŕňajúce obnoviteľné zdroje energie narážajú na odpor verejnosti, ktorá nové projekty odmieta. S akou reakciou sa stretávate vy – či už v rámci EIA, alebo v spoločnosti? Ako argumentujete v prospech geotermálnej energie?

Väčšina reakcií je pozitívna. Dokonca sa pravidelne stretávam aj s požiadavkami rôznych samospráv, obcí a miest, či by bolo možné realizovať geotermálne projekty aj v ich regiónoch. Záujem je obrovský. Samozrejme, vždy sa nájdu ľudia, ktorí sú proti. I keď možno ani sami nevedia prečo. Geotermálna energia je absolútne bezemisný a bezrizikový zdroj energie. Jediné riziko je na strane investora, pokiaľ by mu nevyšli vrty. Pre životné prostredie to nepredstavuje absolútne žiadne riziko. Väčšina verejnosti podporuje tieto zámery a teší sa – aj vzhľadom na aktuálnu situáciu u našich východných susedov, že bude takýto stabilný a silný zdroj k dispozícii. V rámci procesu EIA sme dostali niekoľko pripomienok; boli to skôr požiadavky na rozšírenie vysvetlenia procesov, analýz niektorých stavebných alebo geologických úkonov, ktoré sa budú konať. Nebolo tam nič také dramatické, čo by vyjadrovalo, že nemáme tieto vrty realizovať, lebo spôsobíme nejakú ekologickú katastrofu, to sa vôbec nestalo. Je to naozaj len spresnení informácií, ktoré však aktuálne nie je možné spresniť, nakoľko veľa z otázok možno zodpovedať až po realizácii vrtov.

Často sa hovorí o vysokej investičnej náročnosti prieskumných vrtov a s tým súvisiacim rizikom investora. Aké náklady sa celkovo spájajú s geotermálnym projektom?

Je to veľmi variabilné, ale ak hovoríme o energetickom využití, keď treba robiť vrty do hĺbky 3 a viac kilometrov, ide o cenu od 1 200 do 2 000 eur na jeden meter. To je v prepočte 1,2 až 2 milióny eur na jeden kilometer. V aktuálnej situácii sa ceny ešte menia, nakoľko sa mení cena kovov, práce, rôznych iných komodít, ktoré sa využívajú. Treba zdôrazniť, že samotné vrty tvoria v priemere 50 až 80 % celkovej investície. Operatívne náklady sú minimálne na rozdiel od ostatných konvenčných zdrojov alebo biomasy, ktorá sa uvádza ako obnoviteľný zdroj. Obrovská výhoda je, že nie je potrebné nakupovať energetické suroviny, čo dramatickým spôsobom znižuje výkyvy cien v dlhodobom horizonte v rámci využitia geotermálnej energie. Najväčšou prekážkou je prvotná investícia, ktorá sa potom rozloží do cien energií v dlhodobom horizonte.

Zaujímavé je, že takéto projekty sa investične počítajú v horizonte 15 rokov, čiže investor by chcel v rozmedzí 10 až 15 rokov návrat svojej investície. O čom sa však menej hovorí, je, že tieto projekty sú bez problémov v prevádzke 30 až 40 rokov, čiže to sú tie ďalšie roky, keď je už investícia splatená a keď je obrovský potenciál výrazného zníženia koncovej ceny elektriny alebo tepla. Je to dlhodobá investícia. V tomto prípade rád citujem Japoncov, ktorí hovoria, že pozerajú 100 rokov dopredu, keď niečo robia, a geotermálna energia je výborný príklad projektov, ktoré vyžadujú takýto uhol pohľadu.

Poďme sa pozrieť na možnosti využitia geotermálneho tepla. Potrebujeme naraziť na geotermálnu vodu, ktorá bude nosičom tepla. Ako sa potom táto voda využíva?

Bežné využitie geotermálnej energie je prostredníctvom média voda. Ideálne je, ak sa v zemi nájde zavodnený kolektor, ktorý je dostatočne teplý na to, aby sme využili jeho hydrogeotermálny potenciál. V systémoch, ktoré vyžadujú nižšiu teplotu a pre ktorých využitie sú kolektory v podstatne plytších štruktúrach ako tie energetické, napr. aquaparky a skleníky, sú spomínané kolektory často tzv. otvorené alebo pootvorené, to znamená, že sú prirodzene dopĺňané meteorickým spádom, teda dažďovou vodou. Dlhodobo sa to množstvo vody v kolektoroch regeneruje. Tieto projekty majú vo väčšine prípadov iba jeden produkčný vrt, ktorým túto vodu čerpajú, tepelne ju využijú a potom ju vypúšťajú do povrchových recipientov. Tomu samozrejme predchádza obrovské množstvo štúdií a povoľovaní v rámci Ministerstva životného prostredia. Keď hovoríme o hlbších projektoch, tie sú častokrát v tzv. uzavretých alebo polouzavretých systémoch, to znamená, že buď nie sú dopĺňané vôbec prirodzene, alebo sú dopĺňané minimálne. Tieto vody sú zvyčajne veľmi mineralizované. V podzemí boli uväznené milióny rokov a ich dlhodobé využívanie vyžaduje nie iba jeden produkčný vrt, ale aj druhý, tzv. reinjektážny vrt, ktorým sa budú tieto vody naspäť zatláčať, aby sa teplota, stabilita, tlak geotermálneho kolektora udržali dlhodobo. To je dôležité nielen z pohľadu dlhodobej ekonomickej udržateľnosti projektu, ale aj preto, že takto mineralizované vody nemožno vypúšťať do povrchových recipientov. Ich vypúšťaním by sa nabúral ekosystém, preto sa zatláčajú naspäť. Šetríme životné prostredie a takisto dlhodobo udržujeme ekonomiku takéhoto projektu.

Aká hĺbka vrtu je pre využitie geotermálneho tepla zaujímavá? Konkrétne, aká teplota sa využíva pri výrobe elektriny a aká pri výrobe tepla?

Na Slovensku pri výrobe elektrickej energie vieme využívať systémy ORC (organický Rankinov cyklus). Sú to tzv. binárne elektrárne, kde okrem vstupnej suroviny, horúcej vody, je v druhom uzavretom okruhu pracovná kvapalina, ktorá má nižší bod varu. Geotermálna voda odovzdáva teplo pracovnej tekutine, ktorá sa odparuje, roztáča turbínu, v chladičoch sa skondenzuje a ide naspäť do výmenníka tepla – tento proces pokračuje v uzavretom cykle. Tu pracujeme s teplotou okolo 140 °C. Z týchto systémov možno vyrábať elektrinu aj pri teplote okolo 80 °C, ale čím je teplota nižšia, tým je nižšia aj účinnosť takejto výroby. Pokiaľ by sme hovorili o zásobe tepla do systémov centralizovaného zásobovania tepla, to závisí od toho, akým spôsobom je tento systém postavený. Na Slovensku máme veľmi rozšírené systémy centralizovaného zásobovania teplom. Ide o teplotný spád, keď je na vstupe približne 110 °C a na výstupe 80 °C, takže ak máme geotermálnu vodu, ktorá dokáže ohriať technickú vodu na túto požadovanú teplotu, vieme pracovať s vrtmi, ktoré sú plytšie, okolo 2,5 až 3 km, podobne ako to vidíme na juhu Slovenska v mestách Veľký Meder, Šaľa, Galanta a Sereď, najnovšie aj v Kežmarku a aktuálne úspešný vrt je v Čižaticiach.

Geotermálne teplo sa môže využiť v rôznych priemyselných procesoch. Pri vyššej teplote, okolo 140 až 150 °C, môžeme hovoriť o procesoch, ktoré vyžadujú takéto teplo, napr. pri povrchovej úprave kovov. Pri nižšej teplote je možné využitie geotermálneho tepla napr. pri sušení dreva, ohrievaní skleníkov, love rýb, spracovaní potravín, varení, pasterizácii. Možnosti sú široké. Jednoducho toto je jeden z obrovských benefitov geotermálnych projektov, že sa okolo nich často stavajú rôzne ekologické, priemyselné alebo hospodárske parky, ktoré majú záujem priamo využívať zelený zdroj energie na svoje procesy. Tým nepriamo pomáhajú zvýšeniu zamestnanosti v daných regiónoch.

Jedna vec je plánovať, druhá vec je realizovať výstavbu zariadení na výrobu tepla a elektriny z geotermálnych zdrojov. Sú na Slovensku firmy, ktoré sú schopné realizovať geotermálne vrty?

Na Slovensku nemáme spoločnosti, ktoré by vedeli realizovať geotermálne vrty do hĺbky 3 a viac kilometrov. V Európe je takýchto spoločností viacero, svetovo ešte viac. V rámci našich procesov sme predbežne pripravovali podklady na obstarávanie týchto služieb a v požiadavke na kvalifikáciu sme dostali množstvo odpovedí od zahraničných firiem, aj od špičkových vrtných spoločností, ktoré sa tým zaoberajú. Na stole máme okolo 16 využiteľných ponúk od rôznych konzorcií. Sú to firmy z Európy, Ameriky aj Ázie.

Technológie napredujú neuveriteľným tempom, výskumné a výrobné podniky sa často predbiehajú a prinášajú neustále novinky. Venuje sa dostatočná pozornosť technológiám aj pre oblasť geotermálnej energie?

Doteraz to bolo pomalšie. No za posledné roky vnímam nárast záujmu, dokonca aj zo strany obrovských ropných spoločností, ktoré investujú priamo do firiem zaoberajúcich sa vývojom nových technológií z oblasti využívania geotermálnej energie. Pre ropné spoločnosti je téma geotermálnej energie veľmi zaujímavá, nakoľko majú desiatky rokov skúsenosti s realizáciami vrtov. Pokiaľ sa začnú preorientovávať na využitie geotermálnej energie, bude to naozaj aj pre ne efektívne, a to nielen kvôli skúsenostiam, ale aj vďaka tomu, že majú k dispozícii obrovský kapitál, aby takéto projekty rozvíjali. V každom prípade si myslím, že stále je tá pozornosť nedostatočná.

Geotermálna energia má obrovský potenciál pomôcť celému svetu, ale vyžaduje to viac investícií do výskumu a vývoja. Už teraz je na stole niekoľko zaujímavých nových technológií, ktoré sa buď snažia urýchliť a zlacniť realizáciu vrtov, alebo sa snažia alternatívnym spôsobom pozrieť na využitie geotermálneho tepla tak, aby nebol potrebný výskyt vôd. Odborníci sa zhodujú na tom, že v hĺbke od troch do piatich kilometrov je dostatok energie, aby zásobovala ľudstvo aj 100-tisíc rokov. A to je hĺbka, ktorá je už v tejto dobe dosiahnuteľná, ale je potrebné jemne vylepšiť tie technológie, ktoré aktuálne využívame. Ideme správnym smerom a ja osobne si myslím, že do desiatich rokov tu bude veľký zlom v rámci možností využívania geotermálnej energie, musíme byť na to pripravení.

Ďakujeme za rozhovor.