V súčasnosti sa na technické školy hlási čoraz menší počet mladých ľudí. Čo Vás viedlo k tomu, že ste si ako svoju profesijnú cestu zvolili technický smer a nakoniec ste zakotvili vo výskume?

Ja osobne mám kombináciu ekonomického i technického vzdelania. Vysokú školu som absolvoval v Banskej Bystrici, kde som vyštudoval Ekonomickú fakultu. Získané znalosti využívam v oblasti riadenia projektov aj pri každodennom hľadaní odpovedí na problémy, ktoré riešim. Taký ekonomický pragmatizmus ma často dostane späť „na zem“, keď viac snívam a tvorím nové riešenia či stratégie. Doktorát som absolvoval na Strojníckej fakulte Žilinskej univerzity, kde som začal riešiť tému inovácií z teoretického i praktického pohľadu. Inováciám sa venujem dodnes, a to konkrétnym produktovým, zlepšovaniu procesov, inováciám myslenia a v neposlednom rade inováciám na úrovni realizovaných politík.

Môže sa mladý človek v dnešnej dobe upísať vede a výskumu, ak si chce založiť rodinu, zabezpečiť priemerné bývanie, mať na každodenné výdavky a pritom si ešte aj niečo usporiť?

Keď sa chce, všetko sa dá. Je fakt, že v dnešnej dobe je pomerne zložité pre každého mladého človeka osamostatniť sa, zabezpečiť si vlastné bývanie a založiť rodinu. Podstatné je, že všetko, čo robíte, musíte robiť poctivo, kvalitne, ale tiež efektívne. Niekedy mám pocit, že ľudia na Slovensku nie sú dostatočne efektívni v porovnaní s kolegami napr. z Nemecka. Chýba nám občas taká tá nemecká precíznosť, zmysel pre plnenie stanovených úloh v dostatočnej kvalite a hlavne načas. Ja sa osobne snažím prísť do práce skôr, venovať čas tvorivej práci, dokončeniu začatých zložitejších úloh, následne riešiť operatívu, stretnutia a poobede sa venovať vlastnému rozvoju či rozmýšľaniu nad novými úlohami či nad tým, ako získať zdroje na realizáciu nových výskumných a inovačných projektov. Aj v zahraničí je bežné, že si výskumný tím musí zohnať zdroje na svoje fungovanie. Ak takýto systému funguje a je tiež spravodlivý a motivačný, môže mať i mladý človek vo výskume nielen morálne, ale tiež finančné ohodnotenie.

Máme podľa Vášho názoru potenciál na aplikovaný výskum na technických univerzitách, ktorého výsledky by sa dokázali uplatniť v komerčnej praxi nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí?

Potenciál iste máme, výskumníci a vedci na Slovensku sú veľmi šikovní. Dôvod, prečo sa naši vedci ťažšie presadzujú, je podľa mňa práve štruktúra vlastníckych vzťahov v slovenskom hospodárstve. Len malý počet slovenských podnikov má slovenského majiteľa alebo tieto podniky prirodzene pôsobili na Slovensku a sú považované za domácu firmu. V tomto cítim rozdiel napr. oproti Českej republike, kde je jednoduchšie nadviazať spoluprácu s domácou firmou, získať prvého zákazníka, začať mu dodávať výskumné riešenia alebo konkrétny produkt a až na základe takýchto skúseností vstupovať na iné trhy. Dôležité je, aby naši výskumníci chodili do podnikov, videli, ako veci fungujú, to sú skúsenosti na nezaplatenie. Aby hľadali lokálnych partnerov, u ktorých bude prebiehať prvotné testovanie novej technológie. Ak potom oslovíte úplne novú cudziu firmu, ste oveľa lepšie pripravený profesionálne im veci vysvetliť, zdôvodniť a presvedčiť ich o parametroch vašej vyvinutej technológie.

Čo chýba vedcom a výskumníkom na Slovensku, aby ich výsledky práce boli konkurencieschopné v porovnaní s ich zahraničnými kolegami?

Ako som už povedal, naši vedci sú veľmi šikovní. Myslím, že nám nechýba nič, len je nás málo ˘. Možno nám chýba taká prirodzená ambicióznosť. Keď viem, že som dobrý a mám výsledky, tak by som sa nemal báť o nich hovoriť a prezentovať ich. Takto je potom jednoduchšie hľadať partnerov na špičkový výskum a získavať zahraničné granty. Takýmito pozitívnymi príkladmi treba motivovať nielen našich vedcov, ale hlavne mladých ľudí či dokonca deti, aby sme boli hrdí na to, kto sme a že i malý národ môže dosiahnuť veľké veci. Tiež cítim, že nám chýba trochu špecializácia, aby sme sa venovali jednej konkrétnej veci a v tej byť skutočná svetová špička.

Keď sa v minulosti hovorilo o vedcoch alebo výskumníkoch, väčšina si možno predstavila ľudí v strednom až pokročilejšom veku, v bielych plášťoch, hľadajúcich nové teórie s kopou matematiky či iných, obyčajným ľuďom takmer nezrozumiteľných textov a znakov. Zmenil sa obraz vedca a výskumníka za posledné roky (na Slovensku)?

Ťažko povedať, skúste len vysvetliť cudziemu človeku, že ste výskumník. Každý vie, čo robí kuchár, murár, vodič autobusu, ale keď poviete, že ste výskumník alebo že pôsobíte na univerzite, tak si väčšinou všetci predstavia, že len učíte. No práve v tom spočíva ten duch výskumníka, že robí množstvo drobných vecí, ktoré v konečnom dôsledku môžu skončiť ako nové riešenie, prototyp, nová služba alebo získaný zahraničný projekt či grant. Výskumník je dnes tak trochu i manažér, minimálne musí manažovať samého seba, lebo existencia voľnosti práce výskumníka je zároveň povinnosťou využiť pracovný čas čo najzmysluplnejšie. Venovať čas štúdiu literatúry, tvorbe výskumných prác a štúdií, práci na konkrétnom výskumnom projekte a komunikáciou s ďalšími kolegami. V každom prípade si uvedomujeme, že treba začať s propagovaním práce vedca, s informovaním rodičov detí už na základnej škole, že veda, technika a inovácie pomáhajú robiť svet jednoduchším. Preto plánuje napríklad Žilinská univerzita vybudovať Centrum na popularizáciu vedy a techniky, kde si odborná i laická verejnosť môže doslova ohmatať unikátne prístroje, výsledky práce našich výskumníkov a pochopiť ich podstatu.

Každej väčšej investícii vrátane vybudovania vedeckého parku musí predchádzať dôkladná analýza jej návratnosti (a to aj napriek nenávratnému príspevku, ktorý na vybudovanie parku poskytlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR). Aké ciele si stanovila Žilinská univerzita v Žiline pri spúšťaní tohto projektu z hľadiska činností, ktoré by sa v rámci vedeckého parku mali realizovať, a výsledkov, ktoré by sa mali na jednotlivých pracoviskách dosahovať?

Žilinská univerzita si stanovila v prvom rade, že vybuduje celok, ktorý je svojím výskumným zameraním unikátny a integruje inteligentné dopravné a výrobné systémy s podporou informačno-komunikačných technológií. Každý výskumný tím si stanovil vlastné indikátory, ktoré musí splniť počas riešenia projektu i v dlhodobejšom horizonte. Naše výskumné tímy si tiež zadefinovali konkrétne podnikateľské zámery; uvedomujú si teda, že prevádzka zariadení niečo stojí, že ak chcú prijať nových ľudí, musia nájsť finančné zdroje na ich zaplatenie. Sme si vedomí toho, že aby projekt mal svoj zmysel, nemôže byť financovaný len z európskych zdrojov, ale hlavne zo zdrojov komerčných firiem.

Výskum, ktorý sa nepreklopí do reálnej praxe, prípadne komerčného trhu, znamená takmer vyhodené prostriedky či už z hľadiska financií, alebo času, ktorý bol tomu venovaný. Má Univerzitný vedecký park vypracovaný plán, resp. pripravené systémové nástroje, ako výsledky svojho výskumu preniesť do praxe?

V rámci nášho vedeckého parku boli identifikované prakticky zamerané výskumné témy, ktoré môžu vyriešiť konkrétne problémy, napr. využívaním dopravných informácií alebo zvyšovaním efektívnosti výrobnej prevádzky. To dáva predpoklad, že výsledky nášho výskumu neostanú len v teoretickej rovine. Okrem toho máme dobré napojenie na vedecké parky v Európe i vo svete, na uznávané vedecké komunity, ale i na regionálne iniciatívy a združenia a to nám pomáha v tom, aby náš výskum riešil konkrétne projekty a problémy.

Aké formy spolupráce a v ktorých oblastiach môže Univerzitný vedecký park ponúknuť komerčným subjektom na Slovensku, príp. v zahraničí?

Vieme ponúknuť viaceré možnosti spolupráce, od participácie na spoločných výskumných projektoch cez realizáciu konkrétneho riešenia pre firmu či výskumnú organizáciu formou tzv. zmluvného výskumu, kde naši ľudia vedia vytvoriť komplexné a integrované riešenia na mieru. Chceme, aby sa firmy dostali k našich technológiám a zariadeniam, aby boli využívané na merania, analýzy, testovania, výskum. Postupne sa budeme snažiť predávať výsledky nášho výskumu aj prostredníctvom licencií a v neposlednom rade budeme podporovať aj mladých nádejných inovátorov z radov študentov, ktorým budeme poskytovať technologického zázemie a podporu pri rozvoji ich podnikateľských zámerov.

Je o prácu vo výskume, resp. priamo v Univerzitnom vedeckom parku Žilinskej univerzity v Žiline, záujem zo strany mladých ľudí? Môžu sa do výskumných úloh jednotlivých pracovísk zapojiť študenti už počas svojho denného štúdia?

Myslím, že záujem zo strany mladých ľudí je, vytvárame im slušné podmienky aj z pohľadu materiálovo-technického zabezpečenia, aj primerané finančné ohodnotenie. A hlavne im dávame možnosť robiť na nových špičkových zariadeniach v tímoch, ktorú sú zložené z odborníkov z rôznych oblastí, napr. robotiky, riadiacich systémov či telematiky. Aj študenti doktorandského štúdia a končiacich ročníkov inžinierskeho štúdia majú možnosť spolupracovať s naším vedeckým parkom, napr. pri vypracúvaní svojich záverečných prác zapojením do praktických vedecko-výskumných úloh.

Je podľa Vás budúcnosť Univerzitného vedeckého parku Žilinskej univerzity v Žiline žiarivá? Aké výzvy stoja, čo sa týka najbližších rokov, pred výskumníkmi tejto inštitúcie?

Budúcnosť je taká, akú si sami vytvoríte. Momentálne je náš projekt v záverečnej etape svojej realizácie. Berieme to však len ako štartovaciu čiaru a sme pripravení popasovať sa so všetkými problémami a výzvami, ktoré určite prídu. Myslím si, že máme dostatočne kvalitný tím výskumníkov, ale i manažérov, ktorí sú schopní vytvárať drobné zlepšenia už existujúcich produktov, ale tiež pracovať na nových unikátnych projektoch. A preto verím, že v budúcnosti výsledky nášho vedeckého parku pocítia nielen výskumníci, ale že naše riešenia, najmä v oblasti zefektívnenia dopravy a navrhovania miest budúcnosti, tzv. Smart Cities, budú prospešné pre všetkých občanov Slovenska.