Jedným z cieľov, ktoré si stanovila vaša spoločnosť, je prechod z lineárnej na cirkulárnu ekonomiku. V čom spočívajú podstatné rozdiely týchto dvoch prístupov?

Lineárny model ekonomiky je založený na klasickom raste spotreby, ktorý využíva zdroje neudržateľným spôsobom. Je charakterizovaný prístupom „zober, vyrob, zahoď“. Len pre predstavu podľa správy 2020 Circularity Gap Report na udržanie nášho súčasného spôsobu života musí každý rok vstúpiť do globálnej ekonomiky 100 miliárd ton surovín a materiálov. Len 8,6 % z nich sa však do hospodárstva vráti späť. Prechod na obehové hospodárstvo mení tento prístup na holistický model, ktorý využíva dostupné zdroje environmentálne a ekonomicky udržateľným spôsobom. Materiály a energie v systéme cirkulujú bez potreby využívania nových zdrojov. Preto hovoríme o cirkulárnej ekonomike alebo obehovom hospodárstve. Ide samozrejme o ideál, ku ktorému sa však postupnými krokmi vieme priblížiť a možno ho jedného dňa aj dosiahneme. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je zachovanie čo najdlhšej hodnoty výrobku a materiálov s minimalizáciou tvorby odpadu. Ak výrobok alebo materiál dosiahne koniec svojho životného cyklu, tieto zdroje sa z hospodárstva nevyradia, ale opätovne sa použijú na vytváranie novej hodnoty v podobe suroviny, materiálu alebo energie.

Lineárny model hospodárstva je však okrem vyčerpávania dostupných zdrojov zodpovedný aj za celkové poškodzovanie životného prostredia, ktoré dnes vyústilo do klimatickej krízy. Je preto úplne logické, že zavedenie obehového hospodárstva nesie zo sebou synergický efekt v podobe zmierňovania dosahu na zmenu klímy. Ako konkrétny príklad tejto previazanosti medzi hospodárstvom a klímou možno použiť dekarbonizáciu výroby energií. Čo najdlhšie zachovanie zdrojov v obehovom hospodárstve možno dosiahnuť uplatňovaním princípov „Používaj menej, používaj dlhšie, vyčisti, znovu použi“ (Use less, Use longer, Make clean, Use again). Práve posledný zmienený princíp možno uplatniť v odpadovom hospodárstve, ktoré je kľúčovým faktorom cirkulárnej ekonomiky. Materiálovým a energetickým zhodnocovaním odpadov sa uzaviera cyklus udržania zdrojov v obehu. Kým v lineárnom hospodárstve je nakladanie s odpadmi obmedzené na skládkovanie a spaľovanie, v obehovom hospodárstve predstavuje odpad zdroj recyklácie materiálov alebo výroby energie.

Centrá cirkulárnej ekonomiky opisujete ako zhmotnenie tejto vízie. Skúste nám priblížiť ich ciele.

Koncept CCE je výsledkom niekoľkoročnej práce celého tímu špecialistov nielen zo Slovenska, ale aj z Česka, Fínska, Nemecka a z Veľkej Británie. Zohľadňuje najmodernejšie trendy v oblasti nakladania s odpadmi v Európskej únii, kde sú stovky podobných projektov a všetky udržateľne fungujú nielen po environmentálnej, ale aj ekonomickej stránke. Asi najväčšou inšpiráciou je Circular Economy Village vo fínskom Riihimäki, ktorého autori spolupracovali aj na CCE. S Fínskom nás spája podobný príbeh. Podobne ako my, aj Fínsko bolo ešte pred 20 rokmi závislé od skládkovania. U nás končí na skládkach takmer 50 % komunálneho odpadu. Tento stav je do značnej miery spôsobený tým, že na Slovensku chýbajú koncové zariadenia schopné nerecyklovateľný odpad zhodnotiť. Preto je tu priestor na koncepty typu CCE. Centrum je schopné prijať a upraviť odpad a následne ho expedovať na finálne spracovanie. Úpravou a prípadným dotriedením prijatého odpadu sa výrazne zvyšuje miera jeho recyklácie.

Pri zhodnocovaní nerecyklovateľného odpadu je súčasťou CCE aj zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO). Toto zariadenie projektované podľa najvyšších technologických a environmentálnych noriem je schopné premeniť odpad na elektrickú energiu a teplo, ktoré vie dodať do verejnej siete a pre potreby priemyselných, resp. komunálnych zákazníkov. Zhodnocovanie odpadov sa realizuje termicky v zariadení s roštovým kúreniskom, ktoré výrazne redukuje množstvo a objem odpadu. Škvara, ktorá je hlavným produktom horenia a vzniká jej približne 20 kg na 100 kg vstupného odpadu, je inertný materiál, ktorý predstavuje alternatívu k primárnym surovinám používaným v stavebnom priemysle. Malá časť zvyškového odpadu (2 %), popolček (produkt z technológie čistenia spalín) sa ukladá na skládku nebezpečných odpadov. Popolček je zároveň jedinou surovinou, ktorá sa momentálne nedá zhodnotiť, aj keď v zahraničí sa robia výskumy aj ohľadom jeho využitia. Preto hovoríme, že zariadenie typu CCE zhodnocuje odpad na 98 %, čo je oproti skládkovaniu obrovský posun dopredu.

Spravme si krátky exkurz do histórie. Kedy sa začalo s výstavbou technologických prevádzok na spaľovanie odpadov vo svete a na Slovensku a čo bolo motiváciou tohto kroku?

História sofistikovanej technológie na spaľovanie odpadov sa datuje ku koncu 19. storočia. Prvé zariadenia vznikli v Anglicku v roku 1879 v Nottinghame a neskôr v Manchestri, ktoré sa stali následne inšpiráciou na vznik podobných zariadení v USA a samozrejme aj v ostatných krajinách Európy. Priemyselná revolúcia priniesla vznik husto osídlených aglomerácií, ktoré produkovali enormné množstvo odpadov, čo vyvolávalo tlak na vývoj efektívnejších techník na jeho zber, ale aj následné zneškodnenie. V súvislosti s dnešnou pandemickou situáciou je to paradox, ale jedným z hlavných dôvodov vzniku prvých zariadení na termické zneškodnenie odpadov bolo hygienické hľadisko a potreba dosiahnuť vyššiu úroveň verejného zdravia. Epidémia cholery, ktorá zasiahla Európu koncom 19. storočia, stála napríklad za vznikom prvého zariadenia v nemeckom Hamburgu v r. 1896.

V Dánsku, ktoré je dnes výkladnou skriňou technológií na energetické zhodnotenie odpadu, mala výstavba týchto zariadení aj ekonomický rozmer. Prvé zariadenie vzniklo v najhustejšie obývanej kodanskej mestskej časti Frederksberg v roku 1903, hneď v susedstve mestskej nemocnice, do ktorej dodávalo teplo. Intenzívna výstavba a rozvoj ZEVO so súčasným budovaním systémov CZT v Dánsku vďačí jeho klimatickým podmienkam, ktoré vyžadujú vykurovanie priestorov takmer počas celého roka. Dnes tri ZEVO v Kodani dodávajú do systému CZT až 25 % spotreby tepla v meste.

Kým u našich susedov bola prvá „spaľovňa“ postavená v Brne už v roku 1905, my sme sa prvej dočkali až v roku 1978, keď bolo uvedené do prevádzky zariadenie v Bratislave s kapacitou 135 000 ton odpadu ročne. ZEVO vyrába elektrickú energiu v kondenzačnej turbíne s generátorom s elektrickým výkonom 6,3 MW. Vyrobené teplo sa v blízkej budúcnosti vyvedie do systému CZT. O dvadsať rokov neskôr bolo uvedené do prevádzky v Košiciach aj naše druhé a dosiaľ aj posledné ZEVO. Kapacita zariadenia vybaveného dvoma spaľovacími linkami je 150-tisíc ton odpadu ročne. ZEVO je vybavené kondenzačnou turbínou s výkonom 6,43 MW s ročnou výrobou cca 48 000 MWh elektrickej energie. Okrem toho sa vyrábané teplo odovzdáva do mestského systému CZT s kapacitou 12 MWt, vďaka čomu sa v Košiciach v zimnom období vykuruje teplom z odpadu v približne 2 400 domácnostiach. Obe zariadenia prešli od svojho vzniku niekoľkými rekonštrukciami, ktoré zabezpečili ich vysokú energetickú efektivitu a splnenie najprísnejších emisných limitov podľa požiadaviek európskej BAT. Vzhľadom na rastúcu produkciu odpadu a odklon od jeho skládkovania v súčasnosti obe zariadenia pripravujú projekty na rozšírenie svojich kapacít. Momentálne zabezpečujú mieru energetického zhodnotenia odpadov na úrovni 9 %.

Odpad sa časom začal využívať aj na výrobu tepla a elektrickej energie. Skúsme vysvetliť principiálne aj technologické rozdiely medzi prevádzkami na spaľovanie (likvidáciu) odpadu a zariadeniami na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Áno, primárnym cieľom zariadení na termické zneškodnenie odpadu bola v minulosti jeho bezpečná likvidácia formou spaľovania. Odtiaľ pochádza aj hovorové označenie „spaľovňa“. Neriešili sa emisie do ovzdušia, skôr naopak, dymiaci komín bol symbolom pokroku, a už vôbec nie energetická efektivita. Bolo to dané aj zložením odpadu, výhrevnosť komunálneho odpadu sa začiatkom dvadsiateho storočia pohybovala na úrovni do 5 MJ/kg, no rozvoj priemyslu a súčasný životný štýl spôsobili, že dnešný komunálny odpad má dvojnásobnú výhrevnosť okolo 10 – 11 MJ/kg, čo je na úrovni výhrevnosti hnedého uhlia.

Viac ako 90 % európskych ZEVO, ktoré zhodnocujú komunálny odpad, je vybavených technológiou roštového kúreniska. Odpad sa dávkuje cez násypník, odkiaľ sa dopravuje na rošt v spaľovacej komore, ktorého úlohou je transport odpadu cez jednotlivé zóny spaľovacej komory, distribúcia vzduchu do spaľovacieho priestoru a premiešavanie odpadov tak, aby uvoľňujúce sa plyny boli strhávané do najhorúcejšieho pásma kúreniska, kde dôjde k dokonalému vyhoreniu. Horúce spaliny produkované v spaľovacej komore odovzdávajú teplo na teplovýmenných plochách kotla, ktorý je naplnený vodou, pričom sa vyrába vodná para. Prehriata vodná para je následne vedená do rozdeľovača, odkiaľ časť pary vstupuje do parnej turbíny spojenej s generátorom, ktorý vyrába elektrickú energiu. Druhá časť pary sa použije na výrobu horúcej vody, prípadne vlastnú spotrebu v prevádzke. Najvyššia energetická účinnosť môže byť získaná v prípade, ak je rekuperované teplo priamo využívané v rámci systémov CZT alebo ako zdroj procesného tepla v priemysle. Vysokú energetickú účinnosť možno dosiahnuť aj pri kombinácii výroby tepla a elektrickej energie.

Energetická účinnosť je nevyhnutnou požiadavkou už pri návrhu ZEVO a samozrejme aj počas jeho prevádzky. Európska legislatíva veľmi presne definuje spôsob výpočtu energetickej účinnosti pri energetickom zhodnocovaní odpadov. Metodika výpočtu je odvodená z podielu vyrobenej energie (teplo, elektrická energia, chlad…) a dodaného množstva energie v odpadoch. Pre nové zariadenia ZEVO sú požiadavky na dosiahnutie hrubej energetickej účinnosti v rozsahu od 72 do 91 %, resp. hrubej elektrickej účinnosti v rozsahu od 25 do 35 %. Z pohľadu legislatívy o odpadoch je hranica medzi energetickým zneškodňovaním (D10) a energetickým zhodnocovaním (R1) odpadu 65 %. To znamená, že len zariadenia s energetickou účinnosťou nad 65 % sú kategorizované ako ZEVO, teda zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu.

Aký typ odpadu možno energeticky zhodnotiť?

Zjednodušené povedané, akýkoľvek odpad s dostatočnou výhrevnosťou možno energeticky zhodnotiť. Jedným dychom však pripomínam cieľ obehového hospodárstva, ktorým je udržať zdroje čo najdlhšie v obehu. Pre určité prúdy odpadov, napr. sklo a kovy, je tým najudržateľnejším riešením materiálová recyklácia, pre biologický odpad zase napr. kompostovanie alebo anaeróbna digescia. A potom tu máme skupinu odpadov, ktorých recyklácia nie je možná, resp. je možná len v obmedzenom počte cyklov. Pre tento typ odpadov je v kontexte obehového hospodárstva tým najudržateľnejším riešením ich energetické využite v ZEVO. Ide napríklad o zmesový komunálny odpad, ktorý ľudia bežne vhadzujú do čiernych kontajnerov.

Pozrime sa na niekoľko mýtov a faktov súvisiacich s odpadom. Jedným z nich je aj to, že ZEVO zaťažuje životné prostredie a znižuje kvalitu ovzdušia obyvateľom danej lokality. Je to pravda?

Už som spomínal, že na konci 19. storočia bol dymiaci komín symbolom pokroku a rozvoja. Za sto rokov sa však energetické zhodnocovanie odpadov a čistenie spalín posunulo do úplne inej dimenzie. Moderné zariadenia na energetické využitie odpadov spĺňajú najprísnejšie emisné limity v porovnaní s akýmkoľvek iným priemyselným spaľovacím procesom alebo procesom na spoluspaľovanie odpadov. Z pohľadu znečisťovania ovzdušia je ZEVO najčistejší zdroj energie získavanej procesmi termickej oxidácie odpadov. V priemyselných aglomeráciách s intenzívnou dopravou vykazujú spaliny zo ZEVO nižšiu koncentráciu PM10 než okolité ovzdušie. Na vyčistenie spalín je aplikovaná kombinácia rôznych sofistikovaných techník, ktoré sú zamerané na odstránenie tuhých znečisťujúcich látok a znečisťujúcich látok vo forme plynov, ako sú kyslé plyny (SO2, HCl, HF, NOX) a organické látky TOC, dioxíny a furány. Súčasťou podmienok na prevádzkovanie ZEVO je aj kontinuálne monitorovanie emisií automatizovaným systémom (24/7), ktoré sú verejnosti prístupné v reálnom čase. Treba si uvedomiť, že len vďaka takýmto nízkym emisiám a neustálemu monitorovaniu vplyvu na životné prostredie a ľudské zdravie môže byť ZEVO lokalizované 200 – 300 m od obytných zón vo Viedni, Hamburgu či Kodani. Aký iný lepší dôkaz použiť na vyvrátenie mýtov z minulého storočia?

Z tých modernejších mýtov spomeniem len „negatívny vplyv ZEVO“ na úroveň triedenia a mieru recyklácie odpadov. Opäť si pomôžem reálnymi faktami. Na Slovensku naše dve ZEVO zabezpečujú mieru energetického zhodnotenia odpadov 9 %, úroveň recyklácie je niečo vyše 40 % a úroveň skládkovania je tesne pod 50 %. V Nemecku sa „negatívny vplyv ZEVO“ na mieru recyklácie prejavil naplno. So 120 zariadeniami ZEVO je úroveň energetického zhodnocovania na úrovni 30 %, miera skládkovania je pod 1 % a miera recyklácie je 67 %. Teda úroveň, ktorú si EÚ stanovila ako cieľovú pre rok 2035. Jediným „negatívnym vplyvom ZEVO“ je, že dokáže úplne obmedziť skládkovanie odpadu.

Po energetickom zhodnotení odpadov zostáva odpad, tzv. škvara. Možno ju ďalej využiť či recyklovať?

Ako už bolo spomenuté, škvara predstavuje inertný zvyšok procesu horenia. V prvom kroku sa z nej získavajú železné a neželezné kovy. Ich obsah v škvare je približne 10 % a samozrejme celé toto množstvo kovov sa recykluje. V prípade vyššieho obsahu skla sa zaraďuje do procesu úpravy škvary aj jeho separácia s následnou recykláciou. V druhom kroku sa škvara nechá „dozrieť“, aby sa stabilizovali jej mechanické vlastnosti a aby bola vhodná na použitie v stavebnom priemysle. Kvalita škvary je v cele Európe v podstate rovnaká, miera jej využitia v jednotlivých krajinách sa však líši od dostupnosti primárnych zdrojov pre stavebný priemysel. V krajinách ako Dánsko alebo Holandska, kde sú tieto primárne zdroje obmedzené, je miera využitia škvary oveľa vyššia ako v krajinách, kde sú primárne zdroje takmer „neobmedzené“. A tu sa opäť dostávame k základným princípom obehového hospodárstva, ktoré hovoria o čo najdlhšom zachovaní zdrojov v obehu a obmedzení vstupov pochádzajúcich z primárnych zdrojov. Využitie škvary nie je o jej kvalite, ale o ochote stavebného priemyslu napĺňať princípy obehového hospodárstva. Konkrétnych príkladov použitia škvary ako náhrady štrku alebo piesku v stavebnom priemysle, pri výstavbe ciest alebo pri výrobe cementu je veľa, stačí sa len inšpirovať.

Moderné technológie a ZEVO – do akej miery sa v týchto prevádzkach využívajú systémy automatizácie, merania či informačných technológií?

Neviem si ani predstaviť, ako by súčasné moderné ZEVO splnilo všetky požiadavky na prevádzku bez sofistikovaných systémov merania a regulácie. Informačné technológie ovládli aj tento segment. Môžem začať s inteligentnými riešeniami pri zbere a zvoze odpadu, plánovanie logistiky zvozu odpadov. Samotný proces horenia je neustále monitorovaný s cieľom dosiahnutia dokonalého prehorenia odpadu a následného dosiahnutia čo najvyššej energetickej účinnosti procesu. Automatizovaný monitorovací systém spalín reguluje nielen celú technológiu čistenia spalín vrátane dávkovania reagentov, ale ovláda aj samotný proces horenia a vstup odpadu do procesu. Navštívil som niekoľko ZEVO v Európe, každé ma špecifickú architektúru, ale jedno majú spoločné, riadiace centrum ZEVO pripomína operačné stredisko NASA s množstvom monitorov, displejov a ovládacích prvkov, ktorých zvládnutie vyžaduje vysokokvalifikovaný personál.

A propos, aktuálne platná EÚ/SK legislatíva – je nápomocná pri čo najväčšom uplatnení ZEVO alebo naopak brzdou?

Európska legislatíva v oblasti podpory energetického zhodnocovania rozlišuje medzi krajinami, ktoré už majú vybudovanú dostatočnú infraštruktúru, napr. Dánsko alebo Nemecko, a krajinami, ktoré sú stále závislé od skládkovania, ako napr. Slovensko, t. j. presne v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Kladie však dôraz na to, aby boli nové kapacity pre energetické zhodnocovanie odpadov vhodne dimenzované. Nedávno schválený strategický dokument Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021 – 2025 tieto skutočnosti reflektuje a pri odklone odpadov zo skládok dáva priestor aj budovaniu nových kapacít pre energetické zhodnocovanie odpadov a podporuje ich. Čo sa týka našich projektov, CCE v Šali je práve v poslednej fáze povoľovacieho procesu EIA, po takmer dvoch rokoch očakávame záverečné stanovisko MŽP SR. Vzhľadom na to, že všetky odborné stanoviská k projektu sú kladné, veríme, že projekt budeme môcť čo najskôr posunúť do ďalšej fázy.

Kam sa uberá svet a Slovensko z pohľadu spracovania a zhodnocovania odpadov v najbližšej budúcnosti? Čo bude potrebné urobiť, aby sme dosiahli spoločnosť bez odpadov?

V západnej Európe sú zariadenia ZEVO pilierom odpadového hospodárstva a zároveň plnia svoju nezastupiteľnú úlohu aj v obehovom hospodárstve. Svedčí o tom aj aktuálna výzva všetkých významných nemeckých združení miestnej samosprávy smerom k EÚ o dôležitosti energetického zhodnocovania odpadov a o úlohe ZEVO v taxonómii udržateľných činností. Budúcnosť ZEVO je jednoznačne v napĺňaní princípov cirkularity a dekarbonizácie. Už dnes sú tu technológie, ktoré zhodnocujú škvaru, technológie, ktoré dokážu získať z popolčeka soli a vyextrahovať kovy, ktoré následne vstupujú do obehového hospodárstva a znižujú nároky na ťažbu primárnych surovín. Ďalším smerom je integrácia zariadení na termické zhodnotenie čistiarenských kalov do štruktúry ZEVO, ktoré umožňuje recykláciu kritickej suroviny EÚ – fosforu. Aplikácia takto získaného fosforu do pôdy je absolútne bezpečná bez hygienického rizika, ktoré zo sebou nesie čistiarenský kal. Rovnako intenzívne sa sektor energetického zhodnocovania odpadov zapája aj do boja proti zmene klímy. Už len odklon odpadov zo skládok do ZEVO zabráni tvorbe metánu, ktorý má 80-krát silnejší skleníkový efekt ako samotný CO2.

Technológie na zachytávanie uhlíka z koncových emisií tento príspevok ZEVO k dekarbonizácii hospodárstva ešte viac umocňujú. Tieto inovatívne technológie posúvajú ZEVO do úplne inej dimenzie spaľovacích zariadení a ZEVO sa tak dostáva z úrovne uhlíkovej neutrality až k technológiám, ktoré sú uhlíkovo negatívne. Reálne aplikácie možno nájsť v Holandsku, Nórsku a samozrejme aj vo vlajkovej lodi ZEVO Amager Bakke v Kodani. Realitou je tiež výroba zeleného vodíka v ZEVO Wuppertal, ktorý sa používa ako palivo v mestských autobusoch. Na Slovensku by sme mali akceptovať realitu, v akej sa nachádzame, a budovaním modernej infraštruktúry odpadového hospodárstva sa orientovať na trend Zero Waste to Landfill (nula odpadu na skládky). Ak počas najbližších 10 rokov dobehneme vlak, ktorý nám pred 20 rokmi ušiel, môžeme pracovať na ďalšom smelom pláne, ktorým pokojne môže byť aj spoločnosť s nulovým odpadom.

Ďakujeme za rozhovor.