Energetika nie je samozrejmosť

Strategickým cieľom energetickej politiky SR je konkurencieschopná nízkouhlíková energetika zabezpečujúca spoľahlivú, efektívnu a bezpečnú dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa a udržateľný rozvoj. Prioritné postavenie má elektrická energia vzhľadom na jej všestrannosť. Bez zodpovedajúceho výskumu nebude možné reflektovať na nové výzvy. K redakčnému mikrofónu sme si pozvali dlhoročného odborníka prof. Ing. Františka Janíčka, PhD., riaditeľa Ústavu elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky a predsedu Slovenského výboru Svetovej energetickej rady, s ktorým sme sa porozprávali o návrhu štátneho programu podpory vedy a výskumu v oblasti energetiky, ako aj o tom, prečo majú jadrové elektrárne nezastupiteľné miesto v energetickom mixe Slovenska.
Energetika nie je samozrejmosť

Ako by ste charakterizovali priority vedy a výskumu v oblasti energetiky na Slovensku?

Predmetom je výskum v troch dôležitých oblastiach, na ktoré sa zameriava aj výskum v Európe a vo svete. Oblasť týkajúca sa zvýšenia bezpečnosti elektrizačnej sústavy je zameraná na výskum technických riešení v oblasti optimalizácie a návrhu nových postupov riadenia prenosovej sústavy, zvyšovania prenosových schopností a znižovania strát. Súčasne sa zameriava na zvyšovanie životnosti a spoľahlivosti prevádzky elektrických zariadení či efektivity diagnostiky využitím autonómnych robotických systémov. Táto oblasť zahŕňa výskum a vývoj nových metód hodnotenia diagnostických dát a environmentálnych vplyvov na zariadenia. Druhou je oblasť inteligentných sietí (smart grids). Ide o systémy efektívneho riadenia spotreby aj dodávky energií v meniacich sa podmienkach prevádzky energetických sústav, prepojenia obnoviteľných zdrojov energie (OZE) do distribučných sústav a so zapojením aktívnych odberateľov, tzv. prosumers. Inteligentné siete pomáhajú dosiahnuť strategický cieľ v súlade s energetickou politikou SR a EÚ. Oblasť výskumu zahŕňa lokálne uskladňovanie elektriny, vývoj a testovanie nových nabíjacích technológií, dosah rozvoja infraštruktúry na elektromobilitu v distribučnej sústave a udržateľné využitie biomasy ako súčasti optimálneho energetického mixu. Treťou je oblasť jadrovej energetiky, ktorá má významné postavenie medzi zdrojmi elektriny v SR a zameriava sa na problematiku bezpečnosti, stability a výkonovej flexibility dodávky elektriny v širokom spektre výkonu jadrových zariadení aj na súvisiacu problematiku využitia a skladovania jadrového paliva.

Zvýšenie prenosových schopností a bezpečnosti elektrizačnej sústavy SR sa malo tiež dostať do hľadáčika vedeckých a výskumných inštitúcií. Aké priority obsahuje návrh štátneho programu v tejto oblasti?

Bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky elektrizačnej sústavy (ES) patrí medzi prioritné oblasti rozvinutej spoločnosti. Cieľ vybudovať stabilnú, bezpečnú a spoľahlivú celoeurópsku prepojenú ES vyžaduje zabezpečenie stability, kvality riadenia a bezpečnosti na úrovni národných ES v súlade s novými nariadeniami Európskej komisie. Treba si uvedomiť, že pri požadovanom zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov energie a vytváraní jednotného celoeurópskeho trhu sú nároky na riadenie sústavy a zachovanie dostatočnej miery bezpečnosti dodávky elektriny výrazne vyššie. Prepojená ES kontinentálnej Európy je veľmi zložitá, čiže použitie tradičných matematicko-fyzikálnych nástrojov na analýzu a syntézu javov neumožňuje ich hĺbkové skúmanie, prípadne neposkytuje dostatočne presné výsledky. V týchto podmienkach je nevyhnutné realizovať výskumné činnosti vedúce k získaniu nových poznatkov, optimálnych postupov a špičkových IT nástrojov umožňujúcich analýzu ustálených a prechodných procesov v ES, testovanie a implementáciu nových prístupov riadenia, nových štandardov kvality, ako aj prototypov zariadení na zabezpečenie vyrovnanej bilancie výroby a odberu v ES. Celú problematiku treba navyše chápať v kontexte zvyšovania energetickej efektívnosti, minimalizácie environmentálneho vplyvu, zvyšovania podielu elektromobilov a ďalších faktorov súvisiacich so zavádzaním nových technológií a požiadaviek. Bez zodpovedajúceho výskumu nebude možné reflektovať zodpovedajúcim spôsobom na nové výzvy. Návrh podprogramu v tejto oblasti sa zameriava na výskum technických riešení v oblasti optimalizácie a nových prístupov riadenia prenosovej sústavy, zvýšenia prenosových schopností a znižovania strát, ako aj využitia akumulácie elektrickej energie a redispečingu. Súčasne sa zameriava na zvyšovanie životnosti a spoľahlivosti prevádzky elektrických zariadení zvýšením efektivity diagnostiky, a to využitím autonómnych robotických systémov a nových diagnostických celkov. Zahŕňa výskum a vývoj nových metód hodnotenia diagnostických dát a postupov, ako aj environmentálnych vplyvov na zariadenia.

Už dlhšie sa hovorí o pozitívnych prínosoch inteligentných rozvodných sietí pre odberateľov aj samotných výrobcov a dodávateľov elektrickej energie. Na aké priority sa zameria výskum v tejto oblasti?

Úlohy podprogramu sú zamerané na potreby inovatívnych technických riešení inteligentných sietí. Riešia integráciu OZE a optimalizáciu dodávky elektriny z distribuovaných zdrojov energie, možnosti lokálneho uskladnenia elektriny, komplexné využívanie inteligentných meracích systémov, riadenie spotreby, vývoj a testovanie nových nabíjacích technológií, dosah rozvoja infraštruktúry na elektromobilitu v distribučnej sústave, vytváranie lokálnych energetických sústav (mikrosietí) aj koncepty energeticky sebestačnej lokálnej energetickej komunity v rámci inteligentného mesta/regiónu. Do komunitnej energetiky zapadá výskum udržateľného využívania nedrevnej a drevnej biomasy, zlepšovanie jej energetických vlastností a zvyšovanie účinnosti premeny energie. Súčasťou vývoja nových riešení v inteligentnej energetike je aj výskum a vývoj súvisiacich informačných a komunikačných technológií, predovšetkým systémových nástrojov na analýzy, dohľad a riadenie inteligentných sietí, zvyšovanie energetickej účinnosti a znižovanie strát v distribučnej sústave.

Myslíte si, že sa Slovensko vydá podobnou energetickou cestou, ako to vidíme v západnej Európe, keď jadrové elektrárne postupne nahrádzajú iné formy výroby elektrickej energie, najmä z OZE?

Nemyslím si to. Aj pri rozhodovaní v tejto téme by prednosť pred politickými rozhodnutiami mali dostať záujmy občanov a odberateľov elektrickej energie. Mali by sa teda hľadať reálne riešenia a cesty. Slovensko nemá inú možnosť, ako ísť cestou využitia jadrovej energetiky. Ak chceme splniť náročné podmienky ochrany životného prostredia a predchádzania klimatickým zmenám, iné reálne zdroje nemáme. Napriek tomu, že z celkového inštalovaného výkonu zaberá jadrová energetika 24 %, reálne realizovaný výkon výroby elektrickej energie z jadrových zdrojov predstavuje 54 %. Aktuálne sa odborné diskusie vedú hlavne v oblasti zabezpečenia podporných služieb a vyššej energetickej účinnosti. Druhou vecou je, že sme sa stále nenaučili nazerať na energiu ako na každú inú komoditu, ktorá sa dá kúpiť a predať. Hovorí sa o tom, že pre určité skupiny odberateľov bude elektrická energia lacnejšia a že to navodzuje diskriminačnú situáciu voči tým ostatným. Treba si však uvedomiť, že ak niekto nakupuje, odoberá veľké množstvo energie, prečo by nemal mať inú cenu ako niekto, kto odoberá pár kilowatov. Cieľom je dosiahnuť čo najvyrovnanejší priebeh diagramu denného zaťaženia. Preto je logické vytvoriť pre veľkých a stabilných odberateľov také podmienky, aké panujú aj v iných oblastiach trhového hospodárstva.

Využívanie automobilov na elektrický pohon a s tým súvisiaca infraštruktúra – to sú témy už nielen do diskusie, ale čoraz viac subjektov už aj na Slovensku hovorí o reálnych krokoch a projektoch. Aký predpokladáte vývoj v tejto oblasti najmä z hľadiska dosahu na stabilitu prenosovej sústavy a vôbec zabezpečenie dostatočného výkonu v elektrickej sieti?

Elektromobilita je naozaj jednou z mediálnych top tém. Zároveň si treba uvedomiť aj všetky súvislosti. Málokto si totiž dokáže do dôsledkov domyslieť, čo to reálne prinesie a čo to bude znamenať. Už teraz môžem povedať, že elektromobilita prinesie zvýšený dopyt po elektrickej energii a po vytvorení infraštruktúry na nabíjanie batérií elektromobilov. A teraz sa zamyslime. Ako chceme vyriešiť problematiku nabíjania vo veľkých aglomeráciách a zástavbách? Predsa ak chceme naraz nabíjať niekoľko desiatok či stoviek elektromobilov, musíme zmeniť celú štruktúru distribučnej elektrickej sústavy. Bude to znamenať výmenu transformátorov, prihlasovania odberných miest a ďalšie náležitosti? Tvrdím, že áno. Z tohto pohľadu elektromobilita mení celú filozofiu doterajšieho riešenia distribúcie elektrickej energie. Zo strany bežného spotrebiteľa je elektromobilita vnímaná veľmi pozitívne, avšak otázka, čo nás bude tento megatrend v konečnom dôsledku stáť, zatiaľ nebola jednoznačne doriešená. Pozrime sa na fotovoltiku. Splnili sme podmienky EÚ, v roku 2050 by sa mal dosiahnuť cieľ výroby elektrickej energie zo slnka na úrovni 40 %. No teplota ovzdušia sa aj v našom regióne stále zvyšuje a účinnosť fotovoltických panelov preto klesá. Moje otázky teda sú – zamyslel sa niekto nad tým, koľko energie treba vyrobiť na jeden fotovoltický panel a koľko energie vyrobí samotný panel? Zamyslel sa niekto nad tým, kde sa fotovoltické elektrárne umiestňujú a ako sa bude elektráreň po skončení svojej životnosti likvidovať? Ako a v akom stave sa bude vracať späť pôda, na ktorej fotovoltická elektráreň stojí? Koľko nám to reálne prinesie? Je to teda biznis alebo reálne riešenie? Je to veda alebo boom, za ktorý zaplatí niekoľko po sebe nasledujúcich generácií? Detto v oblasti využívania plastov. Pred tridsiatimi rokmi sme zdecimovali sklársky priemysel ako energeticky a ekonomicky neefektívnu oblasť. Dnes si s plastovým odpadom nevieme na globálnej úrovni poradiť – všetko je znečistené vrátane morí. Ohrozený je celý ekosystém Zeme. Aj plasty boli trend a teraz hľadáme odpoveď, čo nám to reálne prinieslo. No vráťme sa späť k energetike. Myslím si, že jadrové zdroje zabezpečujúce vyrovnanosť základného diagramu zaťaženia budú aj v najbližších rokoch hrať nezastupiteľnú úlohu. Jedna vec sú trendy, druhá vec sú seriózne analýzy dlhodobého vývoja, ktoré takéto trendy prinesú ľudstvu ako takému. Netvrdím, že energia z OZE je zlá, musíme však aj pri jej využívaní domyslieť veci do dôsledkov. Verím tomu, že o desať, pätnásť rokov budú technológie, ktoré prinesú možnosť vyššej efektívnosti využívania OZE. Energetické koncepcie a technológie sa navrhujú a ich životnosť sa plánuje na desiatky rokov. Nemožno postaviť novú jadrovú elektráreň každých desať rokov, pretože napríklad len samotný proces od ohlásenia výstavby po spustenie do prevádzky trvá osem rokov. Nehovoriac o veľkosti investícií, ktoré za tým sú.

Bežný spotrebiteľ si ani neuvedomuje, aký technologicky a procesne zložitý je svet začínajúci sa v stene za jeho vypínačom až po jadrový reaktor či veternú turbínu ako zdroje výroby elektrickej energie…

Ľudia by si mali uvedomiť, že tak ako sa v iných oblastiach spoliehame na odborníkov, ani energetika nie je výnimkou. Účelové politické rozhodnutia často nereflektujú argumenty odborníkov, pre ktorých je energetika každodenným, profesijným chlebíkom. Nemožno ísť voči odberateľom s cenou za elektrickú energiu pod náklady, za ktoré sa dnes vieme dostať k vyrobenému kilowatu. Ak niekto tvrdí a presadzuje opak, tak nepozná súvislosti alebo je populista.

Odborníkov na technické oblasti neustále ubúda, výnimkou nie je ani energetika. Kto bude v blízkej budúcnosti zabezpečovať jej fungovanie, projektovanie, správu a údržbu energetických zariadení a mnohé iné, súvisiace aktivity?

Som v tomto smere dosť skeptický. V energetických spoločnostiach sa v posledných rokoch zvyšuje počet netechnických pracovníkov. Technika aj v energetike sa postavila do pozície „veď nejako to funguje“. Prichádza na rad zabezpečovanie služieb a výkonov od tretích strán formou outsourcingu. Otázka je, či sa takto systém zdokonaľuje alebo či je to aj z ekonomického hľadiska lepšie. V blízkom období bude potrebné na Slovensku nahradiť okolo 500 odborníkov, ktorí čoskoro odídu do dôchodku. Vrátane vysokoškolských a stredoškolských profesorov a učiteľov. Na rad prichádza otázka, či budeme vedieť zabezpečiť riešenie technických problémov a úloh s tými, ktorí zostanú. 80 % študentov pokračuje zo strednej školy na vysokú, z toho len 20 % ide na technicky zameranú školu. Vďaka predpisom a legislatíve dnes nie je jednoduché zamestnať v sektore energetiky absolventa strednej školy. No aby som nechodil ďaleko, aj v našom ústave učíme veci niekoľko rokov staré. Keby sa nám nepodarilo získať finančné prostriedky od komerčných subjektov, tak by tento stav bol ešte horší. Prax je oveľa ďalej. Aj energetika už stavia na prínosoch moderných informačných a komunikačných technológií, SCADA či inteligentných meracích systémoch. Školy len ťažko dokážu držať krok s týmto vývojom.

Ďalším problémom, a to nielen v energetike, je aj overovanie informácií, ich relevantnosť. V dnešnej dobe sa mnoho „odborníkov“ spolieha na internet…

Ľudia si naozaj vďaka dostupnosti informácií na jeden klik prestali overovať veci, ich pravdivosť. Stratila sa technická súdnosť. Doteraz tu mám jednu diplomovku, kde je do detailov tušom na pauzáku rozkreslený generátor 110 MW elektrárne. Nehovorím, že sa máme vrátiť k rysovaniu na pauzák, ale vrátiť sa k tomu, že keď to niekto dokázal nakresliť, tak tomu asi aj rozumel. Dnes si to niekto stiahne z webu a považuje to za hotovú vec.

Čo by mohlo byť riešením takéhoto stavu?

Podporiť technické vzdelávanie, podporiť ľudí, ktorí v energetike robia, a neuveriť tomu, že to nejako funguje samo od seba. To, čo našim študentom chýba, je viac matematiky, fyziky a zamýšľanie sa nad tým, ako veci fungujú, ako fungujú procesy a javy a pod. V roku 1998 prešlo Slovensko inšpekciou OECD, ktorá konštatovala, že máme najlepšie školstvo v Európe. Mali sme výborný pomer medzi jednotlivými študijnými odbormi, medzi humanitným a technickým vzdelaním. Model, ktorý sme mali v tom čase, prevzalo v posledných rokoch Fínsko a má najlepšie vzdelávanie v Európe. Čiže môj názor je, aby sa zvýšili počty hodín matematiky, fyziky, a to už na základných školách. Nezáleží na tom, že študenti budú mať zlé známky, podstatné je naučiť ich kriticky rozmýšľať a hodnotiť veci, ktoré sa okolo nás dejú. A ešte jedna dôležitá vec: prosím vysokoškolských pedagógov, aby nerobili sami podporné produkty a pomôcky, ktoré sa majú používať pri výučbe na základných školách. Aj keď som vysokoškolský profesor, nemám kvalifikáciu na výučbu na základnej škole. Pred desiatimi rokmi mi to prekážalo, ale teraz to už chápem. Vôbec nepoznám detskú dušu, nechápem detské myslenie, nepoznám psychológiu dieťaťa. Čiže určite by do tvorby takýchto vecí mal vstúpiť aj pedagóg základnej školy. A hlavne do týchto procesov by mal vstúpiť dialóg zástupcov praxe a školstva, aby sa pripravovali študenti na reálne potreby praxe.

Nejaké krédo na záver?

Energetiku považujem za jedno z najdôležitejších odvetví každého štátu. Spoľahlivé zabezpečenie výroby a prenosu a dodávky elektrickej energie prináša pohodu do všetkých spoločenských oblastí. Prináša priestor na rozvoj všetkých spoločenských štruktúr všetkými smermi. Väčšina ľudí berie energetiku ako samozrejmosť. Avšak za tým je obrovské množstvo ľudí, techniky, inovácií, znalostí. Stačí sa pozrieť na posledný veľký prípad blackoutu na východnom pobreží USA, ktorý postihol okolo sto miliónov ľudí; koľko to prinieslo technických, spoločenských, psychologických či ekonomických problémov. Tento stav bol porovnateľný s veľkými prírodnými katastrofami. Vážme si energetiku, vážme si energetikov a ľudí, ktorí v tomto odvetví robia. Zaslúžia si to.

Ďakujeme za rozhovor.