High-tech v priemyselných informačných systémoch

O tom, že sa redakcia ATP Journal ako jediný zástupca slovenských odborných médií zúčastnila na svetovej konferencii IFS 2018 (Industrial and Financial Systems World Conference 2018), sme už informovali v predchádzajúcich číslach. V tomto čísle prinášame ďalší z exkluzívnych rozhovorov – tentoraz s Antonym Bourneom, globálnym riaditeľom pre priemysel, high-tech a priemyselnú výrobu.
High-tech v priemyselných informačných systémoch

Po celý čas som na konferencii nepočul pojmy ako Industry 4.0, Smart Industry alebo Smart Manufacturing. Aký je váš názor na tieto iniciatívy v priemysle?

Asi ste vynechali sekcie, v ktorých sa tieto termíny rozoberali (počas konferencie prebiehalo 10 paralelných sekcií, pozn. autora), pretože bolo veľa sekcií zameraných na túto problematiku. Osobne som mal jeden príspevok práve na tieto témy, rozoberal som celú problematiku o inteligentnej výrobe v USA, Industry 4.0 alebo Made in China. Existuje veľa pojmov, ktoré v podstate hovoria o tom istom, ale názov pojmu závisí od regiónu, kde vznikol. Môžeme si byť istí, že každá oblasť alebo región využívajú výhody technológií, ktoré tieto iniciatívy prinášajú.

V našej výstavnej hale ste mohli vidieť stánky zamerané na výrobu, kde sa okrem iného rozprávalo o robotike, umelej inteligencii alebo strojovom učení. Všetky spomínané inovatívne využitia technológií môžu byť dodané dnešným výrobcom. Takže v IFS sa na to všetko sústreďujeme. Máme tu veľa príležitostí, možností a zaujímavých aplikovateľných funkcií. Výrobné a technologické spoločnosti môžu tieto technológie používať, pretože ich využívanie má dosah na celý podnik. Jeden z našich zákazníkov mal prezentáciu o robotike, konkrétne implementoval dva roboty na koniec baliacej linky, pričom návratnosť tejto investície bola menej ako deväť mesiacov. Dnes je návratnosť investícií do deviatich mesiacov mimoriadne dobrá.

No spomínané technológie nehovoria iba o automatizácii spodných úrovní, je to viac o zbere dát, ich analýze, o informačných systémoch…

… je to o všetkom, pretože Industry 4.0 či Smart Factory zahŕňajú veľké množstvo rôznych typov technológií. Keď sa rozprávam so zákazníkmi, riešime možnosti v našom oddelení výskumu a vývoja a vypracujeme plán, ktorý pozerá na trendy v tom ktorom odvetví priemyslu. Je tu veľmi veľa rôznych možností, ktoré sú k dispozícii, takže zamestnanci vo výrobe sa nevedia rozhodnúť, čo je pre nich vhodné a s čím majú začať. Preto sa zákazníkom stále snažím ukázať prípadové štúdie alebo opísať prípady použitia. Viete, táto spoločnosť to spravila takto, ďalšia to spravila inak, alebo takto viete dáta z IFS získať, takto viete dáta v IFS využiť atď. Mám rád priemyselnú výrobu, pracoval som v automobilovom priemysle. Niektoré vecí, ktoré sa dnes dejú v priemysle, sú fascinujúce, pre priemysel je to skutočne veľmi dobré.

Čo považujete za high-tech v portfóliu IFS produktov?

High-tech je všade, ak vezmeme samotné nové produkty, ako boli vyvíjané pomocou HTML5, RESTful API, tak tieto technológie, ktoré používame, sú pokrokové. Vieme poskytnúť úžasné používateľské rozhrania. Ako ste mohli počuť v hlavnej sekcii, chceme, aby používatelia radi používali naše aplikácie. Nechceme, aby naši zákazníci robili zmeny, chceme, aby systém iba konfigurovali. Výhody, ktoré z toho získajú, sú napríklad zjednodušenie aktualizácií či uľahčenie zavedenia novej verzie (nového vydania). Teraz to dáva väčší zmysel, lebo dnes máme také možnosti, o akých sa nám pred desiatimi rokmi ani nesnívalo. Rýchlosť týchto zmien nám dáva možnosť vytvárať lepšie hodnoty pre našich zákazníkov. Takže toto bolo o riešení technologickej časti, ako ju vyvíjame. Máme tu tiež zdieľanie informácií medzi systémami.

Žijeme v dobe, kde jednoducho nemáme len jeden izolovaný systém. Všetky tieto systémy musia medzi sebou komunikovať. Takže ak máme príležitosť dať to na cloud alebo prepojiť s inými systémami, dáva nám to možnosť vytvoriť digitálne jadro, ale tiež jeho integráciu do iného prostredia. Plus tu máme aj ďalšie veci ako DDMRP (Demand Driven Material Requirements Planning), ktoré posúvajú MRP do popredia, pretože zákazníkom, s ktorými sme sa rozprávali, dáva reálne benefity; práve pre DDMRP sa robí upgrade na IFS Applications 10. Existuje teda veľa funkcií, ktoré sú pokročilé, rovnako ako použitie nástrojov RPA (Robotic Process Automation), ktoré sa spájajú s IFS a automatizujú ich, nakoľko sa jednoducho používajú. Existuje ešte mnoho ďalších príkladov.

Zaujímavé, ale počul som, že IFS je zamerané na zákazníka (customer centric organization), neznamená to, že vaše riešenie treba šiť každému zákazníkovi na mieru?

Nesúhlasím, riešenia sa nemusia meniť pre každého jedného zákazníka. Ako som povedal, nechceme, aby naši zákazníci menili riešenie. Môžu si ho nakonfigurovať, čo je úplne odlišné prispôsobenie aplikácie. Konfiguráciu si vedia spraviť sami, čo ich nestojí žiadne peniaze. Chceme, aby využívali výhody aktualizovaných updateov a aby mali nízke náklady na vlastníctvo licencií.

Nespôsobujú nové technológie ako cloud, IoT, Digital Twin a mnohé ďalšie rozpad hraníc známej pyramídy definovanej normou IEC62264 (ANSI/ISA 95)?

Hranice sa rozmazávajú. Svet sa mení. Je to tak, ako vravíte, hranice sa rozpadávajú, úplne súhlasím. Dáta sa niekedy posúvali zo SCADA do MES, z MES do ERP a tak ďalej. No teraz sa pyramída stala veľmi fluidnou, pretože vývoj umožnil, že máme prístup k technológiám. To znamená, že musíme rozmýšľať inak. A znova, keď hovorím so spoločnosťami, technológia je jedným z hlavných aspektov, o ktorom vždy bude nutné premýšľať. Navyše spoločnosti dnes musia myslieť konkurenčne a musia akceptovať zmeny, pretože rýchlosť technologických zmien sa stále zvyšuje.

Viete, myslíme si, že sa to nedeje, ale vráťte sa o pár rokov dozadu a zistíte, že svet bol iný. Máme tu cloudy, ktoré sú dnes pre spoločnosti prijateľnejšie ako pred niekoľkými rokmi, celé IoT už prináša reálne benefity a reálne hodnoty pre našich zákazníkov. Takže úplne s vami súhlasím. IFS sa môže tomuto scenáru prispôsobiť, pretože chce byť v IT prostredí našich zákazníkov; to môže byť niekedy zložité, pretože sú z rôznych krajín, používajú rôzne jazyky; snažíme sa však, aby integrácia s ďalšími systémami bola čo najefektívnejšia. Spôsob, akým bolo RESTful API vyvinuté, to robí oveľa jednoduchšie.

Mám skúsenosť, že niektoré spoločnosti sa nechcú vzdať klasickej pyramídy.

To všetko je v myslení ľudí. Pretože ľudia povedia: „Nie, stále to chcem robiť takto.“ Ja viem, že to takto chcú, ale je čas na zmenu. Hlavne zmenu myslenia. Treba sa zamyslieť, aký máte problém, ktorý sa snažíme vyriešiť. Aké riešenie alebo technológia sú najlepšie na vyriešenie daného problému.

Počuli ste niekedy o termíne Operator 4.0?

Operator 4.0?, Nie, nepočul.

Operator 4.0 je operátor výroby v smart priemysle (Industry 4.0), ktorý využíva moderné technológie ako kooperatívna robotika, rozšírená realita, exoskeletony a ďalšie. Niekedy je veľmi ťažké implementovať spomínané high-tech technológie do výroby pre operátorov, nakoľko stupeň ich vzdelania je zväčša nižší. Máte s tým nejaké skúsenosti?

Potrebujete sa vžiť do myslenia používateľa. Všetky tie nové kúsky, kity alebo softvér, v ktorom sa musí používateľ zaúčať. Treba sa zamyslieť, ako vytvoriť jednoduché riešenie pre používateľa. Pretože, ako ste povedali, používatelia majú rôznu úroveň adaptácie. Takže sa musíte vžiť do ich mysle. Riešenie sa nemôže nasadiť bez zamestnancov. Takže riešenie pre zamestnancov musí podporovať a prinášať výhody. Môžete ich zaučiť a potom budú schopní používať novú technológiu, čo bude v budúcnosti benefitom. Nových technológií by sa nemali báť, pretože príchodom nových technológií prichádzajú nové možnosti. Napríklad umelá inteligencia a robotika. Ľudia si myslia, že spôsobia nezamestnanosť. Nie, vďaka tomu vzniknú nové pracovné pozície. Takže, áno, ľudia stratia prácu v niektorých oblastiach, ale omnoho viac miest vznikne v nových oblastiach. V konečnom dôsledku je tu snaha nahrádzať rutinné a opakujúce sa činnosti prácou s vyššou hodnotou.

Pripravuje IFS nejaké nové high-tech IoT produkty, o ktorých sme na konferencii nepočuli?

Nie, ale môžem vám povedať, že máme niekoľko projektov v laboratóriách, ale ešte sa na nich pracuje a sú ešte v skorých štádiách. Pracujeme aj na nových typoch interakcií pomocou Cortany alebo Alexy. Ukazovali sme ich dnes v hlavnej sekcii, tesne pred naším rozhovorom. V tomto type interakcií existuje veľké množstvo možností. Keď sa rozprávam s niektorými výrobcami, často sa zdráhajú použiť nové technológie, pretože im vyhovuje to, čo používajú. Takže tu znova prichádzame k mysleniu ľudí, ktoré treba zmeniť. Mojou úlohou nie je poúčať výrobcov a meniť ich myslenie.

Takže to, o čo sa snažím, je vysvetliť im, aby vyskúšali novú technológiu. Ak zlyhajú, nevadí, treba sa z toho poučiť a ísť ďalej, ale niektoré spoločnosti alebo krajiny majú takú mentalitu, že zlyhania nemajú radi, no zlyhania a chyby sú dobré, vďaka nim sa ide dopredu. Vyskúšajte projekt na niekoľko týždňov, ak funguje, skvelé, ak nie, potom sa z toho poučte a skočte na iný projekt. Existujú niektoré veľmi dobré podniky, ktoré technológiu prijmú, ale stále existujú aj také spoločnosti, ktoré treba viac presviedčať o výhodách, ktoré im nová technológia prinesie, lebo žiaden podnik nie je rezistentný voči technológiám. Dúfam, že som to podal zrozumiteľne.

Má IFS nejaké produkty, ktoré by ste neoznačili ako IoT?

IoT je všade. To by nemalo nikomu uniknúť. Rozmýšľam… (Dlhšia pauza) Dostali ste ma! (Opäť pauza) Nechajte ma o tom popremýšľať. (Dlhé ticho). Nie, aj to je IoT, aj to. (Ticho)

Myslím si, že všetko je IoT, pretože IoT v podnikoch tu bolo dávno pred tým, ako sme tento termín začali používať.

Úplne súhlasím.

Predtým, ako tu bolo IoT, mali sme vzdialené riadenie, zber dát…

Áno, jednoznačne.

… alebo vizualizácie…

Áno, pretože všetko, čo robíte, s čím pracujete, odkiaľ zbierate dáta, napríklad z PLC, je dnes IoT. Keď sa rozprávame o robotike, tak je to IoT. 3D tlač využíva aspekty IoT. Na konci dňa si viete zosumarizovať všetky informácie a rozhodovať sa podľa toho. Vážne mi nič nenapadá, čo z nášho portfólia by nebolo IoT.

Spomenuli ste PLC. Ako pristupuje IFS Application 10 k dátam v PLC? Pretože som počul, že IFS využíva iba RESTful API a PLC používajú najmä OPC DA, modernejšie OPC UA. O tom, že by dnešné bežné PLC používalo RESTful API, som nepočul. Ako potom čítate dáta z PLC?

To, čo máme a používame, je IoT Business Conector. Už v minulosti boli softvérové nástroje, ktoré dokázali čítať dáta z rôznych PLC alebo zariadení. Takýmto systémom je napríklad Historian; tento systém ukladá dáta a my sa pomocou IoT Business Conector pripájame k Historianu. Takže nekomunikujeme priamo s PLC, komunikujeme s Historianom, ktorý nám poskytne dáta. Takýto prístup je vhodný pre Azure, nakoľko používame analýzy; vďaka službám a schopnostiam Azure sa vie podnik rozhodnúť, kedy by sa mali podniknúť určité kroky. Napríklad pomocou tohto systému potom možno začať alebo zastaviť výrobu na základe objednávky, alebo riešiť údržbu, prípadne prestoje. Takže takto prepájame IFS Application 10 s PLC pomocou Historianov, ktoré prepájame s naším systémom pomocou IoT Business Conector, pretože, ako ste povedali, priamo k PLC sa dostať nevieme a nie sme odborníkmi na PLC ako Rockwell alebo Siemens. My sme odborníci na zber a spracovanie dát pomocou Historianov, IoT Business Conector, Discover Manager a na ich použitie v IFS.

Mám jednu jednoduchú otázku – hrávate sa niekedy s IFS high-tech technológiou?

Hrám sa s Cortanou. Rád sa hrám s high-tech, ale s ničím, čo je špecificky odlišné ako Cortana. Doma mám Alexu, kde len pomocou hlasových príkazov dokážem komunikovať s celou domácnosťou. Som ochotný prijať akúkoľvek z týchto technológií, ale tak ako som spomínal včera vo svojej sekcii, musí dbať o súkromie a pomáhať ho chrániť. Pri týchto službách mám obavy z hľadiska ochrany osobných údajov. Takže hrám sa s nejakými technológiami, ale nie sú to priamo technológie od IFS.

Čo napríklad rozšírená realita, má IFS nejaké riešenia pre rozšírenú realitu?

Áno, máme niektoré riešenia s partnermi, pretože v tom majú skúsenosti, napríklad ako najlepšie zobrazovať informácie v rozšírenej realite. Máme napríklad niekoľko partnerov, ktorí dokážu zobraziť informácie z IFS podľa objektu, na ktorý sa pozeráte. Mohol by to byť napríklad nejaký spínací mechanizmus, ktorý sa snažíte opraviť. Viete, najčastejšie sa táto technológia využíva a vyvíja pre údržbu. Ale niekedy aj vo výrobe, keď sa pozeráte na výrobnú linku, môžete vidieť detaily o spracovávaných objednávkach, stav KPI (Key Performance Indicators – kľúčové ukazovatele výkonnosti), štatistiku kvality atď. Existuje aj možnosť fotenia týchto pohľadov. Táto technológia uľahčuje operátorovi prácu. Takže je tu niekoľko oblastí, kde sme to odskúšali a použili. Jeden náš zákazník z Austrálie už používa spomenuté riešenie rozšírenej reality. Táto spoločnosť je z leteckého priemyslu a používa toto riešenie napríklad na údržbu leteckých motorov.

Ďakujeme za rozhovor.

Ing. Peter Papcun, PhD.

zástupca redakcie ATP Journal na konferencii Industrial and Financial Systems World Conference 2018
vedúci Centra aplikovanej kybernetiky
Katedra kybernetiky a umelej inteligencie
Technická univerzita v Košiciach
peter.papcun@tuke.sk
http://ics.fei.tuke.sk/