Čo predchádzalo tomu, že sa vôbec začalo uvažovať o vzniku virtuálnych elektrární?
Vývoj v oblasti energetiky a zmeny v nej prebiehajúce nie sú také rýchle ako v iných odvetviach, povedzme IT alebo automobilovom sektore. Napriek tomu je vývoj nezastaviteľný. Pred približne dvadsiatimi rokmi naštartovala Európska únia rozvoj využívania obnoviteľných energií s lákavými daňovými úľavami, ešte lákavejšími investičnými stimulmi s garantovanými výkupmi a s peknými heslami, že treba šetriť prírodu, postupne znižovať závislosť od dovozu plynu a ropy z iných teritórií a podobne. Bola to hlavná téma takmer všetkých konferencií a pracovných stretnutí predstaviteľov UCTE. Slovenská energetika vtedy mala len zopár veľkých vodných elektrární a po krajine vtedy vznikali prvé teplárne na biomasu. Aj ja som si položil veľakrát otázku: čo je na tom zlé, že chceme viac energie z obnoviteľných zdrojov? No skúsení odborníci mi našepkávali, že my, teda Slovensko, nechceme veterné elektrárne, lebo sú nestabilné a nestabilnou dodávkou elektriny narušujú stabilitu sietí. A za pravdu nám vtedy dávali veterné elektrárne budované za našimi hranicami v Rakúsku. Ešte viac sme sa v tom utvrdzovali, keď musela Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., investovať nemalé peniaze na obmedzenie ich vplyvu, teda na udržanie stability siete. No ako vidíme, nezastavilo sa to, ba naopak, les tých vrtúľ vidíme už takmer z Banskej Bystrice.
Využívanie energie z obnoviteľných zdrojov sa ešte viac zdynamizovalo počas poslednej ekonomickej krízy.
Áno, máte pravdu. Slovensko vtedy stanovilo 15-ročnú garanciu výkupu zelenej elektriny. Na slovenských poliach a lúkach vyrástlo raketovou rýchlosťou vyše 500 MW fotovoltických elektrární, ktoré budú ešte ďalších pár rokov pod ochranou štátu inkasovať za svoju elektrinu desaťnásobky toho, ako ju dnes oceňuje voľný trh. Vďaka tejto podpore sa podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe krajiny v priebehu dvoch rokov zdvojnásobil skoro na dvanásť percent. To je predsa obrovský skok! Z úst kompetentných neraz zaznelo, že optimum bude, ak v najbližších rokoch u nás vždy pribudne najviac 10 či 15 MW zelených elektrární. Teda elektrární na biomasu, termálnu vodu alebo slnko, ktoré sú vždy drahšie ako elektrárne na uhlie či jadrové palivo, už nebude mnoho.
Znamená to teda, že investícií do elektrární využívajúcich obnoviteľné zdroje energie bude ubúdať?
Slovensko podľa vzoru Európskej únie nechce, aby sa ďalej predražovala elektrina. Veď kto by to vlastne chcel? A už vonkoncom nie na úkor zelenej energie. Zdá sa teda, že veľkým investíciám do zelenej energie od privátnych investorov odzvonilo. Naopak pre menšie mestá a obce alebo domácnosti či farmárov sa pripravujú na jej rozvoj ďalšie nové možnosti. Donedávna mohli investori využívať na zelené elektrárne nielen systém garantovaných cien, ale na ich výstavbu čerpať aj eurofondy. A to už tiež neplatí. Buď eurofondy, alebo garantované ceny – treba si vybrať jedno alebo druhé. No a je tu ešte jedna skutočnosť – po novom si majitelia zelených elektrární sami budú musieť hľadať odberateľa na svoju elektrinu. Budú musieť jednoducho začať nielen vyrábať, ale aj obchodovať.
No to bude pre mnohých náročné, nakoľko budovania takýchto menších zdrojov sa zväčša chytajú odborníci – technici, nie ekonómovia či obchodníci.
Cieľom úsilia našej spoločnosti je sústrediť pozornosť vlastníkov malých a stredných elektrární na spoluprácu, ktorá jediná môže byť v procese efektívneho využívania veľkého množstva menších OZE cestou k úspechu. Spoločne vyťažiť z minima maximum, využiť schopnosti a skúsenosti profesionálov. Nie je to ľahký biznis, nikdy nebol a stále ešte pretrvávajú rôzne prekážky toho, aby sa to aj na Slovensku rozbehlo. Voľný trh je, samozrejme, vždy komplikovanejší. Ak trebárs výrobca zelenej elektriny nenaplní dohodnutý kontrakt, bude musieť platiť za odchýlku. Už to nebude len o tom, že si postavím elektráreň na výrobu elektriny z OZE a dlhé roky inkasujem, ale väčší výrobcovia zelenej elektriny už budú musieť mať aj vlastných obchodníkov. EÚ plánuje zrušenie automatického odberu do roku 2020. A to už je takmer za dverami. Uspejú a prežijú len tí, ktorí budú pripravení. No nestačí prežiť, cieľom je predsa zarobiť, tak ako v každom inom odvetví či biznise. A ak chcete zarobiť, tak sa už teraz treba na to pripraviť, mať lídra so schopným tímom ľudí, mať technológiu, byť pripravení prevziať tieto úlohy a odbremeniť malých a stredných výrobcov, majiteľov energetických zdrojov.
Javí sa teda virtuálna elektráreň ako riešenie práve pre takýchto majiteľov malých elektrární využívajúcich obnoviteľné zdroje energie?
Spoločným využitím väčšieho počtu malých zdrojov s dostatočným výkonom sa dá vygenerovať prínos pre všetkých zúčastnených. Navyše na výrobu elektrickej energie z OZE potrebujeme súčasne z technického hľadiska aj najjemnejšiu reguláciu. Pre veľké energetické spoločnosti bola vzhľadom na veľkosť nimi prevádzkovaných zdrojov problematika regulácie a čo najefektívnejšieho využitia takýchto malých zdrojov okrajovou témou. No pár ľudí dalo hlavy dokopy a vymysleli systém efektívneho riadenia aj takýchto malých energetických zdrojov využívajúcich najmä slnko, vietor či vodu a hlavne v poslednom období dotovanú výrobu elektrickej energie z biomasy. Ako teda mať z tohto úžitok? Veľkú úlohu v tom zohrali moderné riadiace a komunikačné technológie, ktoré umožnili diaľkové ovládanie takýchto menších zdrojov. Vzhľadom na to, že v prípade týchto menších zdrojov nejde o veľký výkon, je možné ich rýchle odpájanie alebo pripájanie do rozvodnej sústavy. Aby bolo možné efektívne pracovať so zdrojmi pripojenými do virtuálnej elektrárne, treba zhromaždiť výkon minimálne v rozsahu od 50 do 150 MW. Čím viac je do virtuálnej elektrárne pripojených malých zdrojov, tým je to efektívnejšie, tým väčší príjem získa majiteľ malého energetického zdroja, prevádzkovateľ virtuálnej elektrárne, ale aj samotný spotrebiteľ. Ďalšou výhodou je, že v prípade čo najväčšieho množstva malých zdrojov vieme jemnejšie regulovať výkon dodávaný do siete práve v čase, keď je to naozaj potrebné. Postupne dokážeme pridávať menšie výkony odstupňované rádovo po jednotkách MW. A to je ohromná flexibilita v porovnaní s veľkými zdrojmi, ktoré prevádzkujú veľké energetické spoločnosti.
Aké výhody by malo pripojenie týchto malých zdrojov do virtuálnej elektrárne pre ich majiteľov?
Asi tou najväčšou výhodou by bolo, že ich odbremeníme od samotných obchodných činností, t. j. predaja nimi vyrobenej elektrickej energie. Vďaka tomu sa môžu sústrediť na tú základnú činnosť, ako je modernizácia, údržba či samotná prevádzka energetického zdroja. Zvyšok pre nich zabezpečí prevádzkovateľ virtuálnej elektrárne.
Ako si treba predstaviť virtuálnu elektráreň?
Centrom virtuálnej elektrárne je systémový operátor, ktorý prevádzkuje vlastný dispečing. Tu sa nachádza dokonalý prehľad o všetkých pripojených zdrojoch, aktuálnej kapacite, ktorú dokážeme využiť, a systém tiež obsahuje informáciu aj o predpovedi požadovaného výkonu. To však nie je možné bez úzkej spolupráce s distribučnými spoločnosťami, so Slovenskou elektrizačnou a prenosovou sústavou a pod. Dôležitou súčasťou je samotné softvérové riešenie, ktoré beží v rámci dispečingu a ktorým sa dajú ovládať jednotlivé zdroje. V neposlednom rade sú nevyhnutnosťou aj dobré zmluvy postavené na dlhodobých korektných vzťahoch. Subjekt, ktorý chce vybudovať a sprevádzkovať virtuálnu elektráreň, musí splniť viacero nevyhnutých podmienok, ktoré súvisia s touto zákonmi regulovanou činnosťou. Dôvodom je vyhnúť sa prípadným narušeniam v rozvodnej sústave, ktoré by mohlo mať vážne dôsledky. To vyžaduje, aby na dispečingu boli odborne fundovaní ľudia; softvér musí byť otestovaný niekoľkými záložnými cestami, aby ľudský faktor nezapríčinil vznik nežiaducich situácií. Dôležitá je, samozrejme, aj kvalita zdrojov pripojených do virtuálnej elektrárne. V tomto smere poskytujeme aj poradenstvo, prostredníctvom ktorého usmerňujeme prevádzkovateľa v tom, ako čo najefektívnejšie využiť energetický zdroj.
Kto sa môže teda pripojiť do virtuálnej elektrárne?
Na jednej strane sú to výrobcovia a dodávatelia elektrickej energie, na druhej strane odberatelia. Naša spoločnosť sa snaží predávať elektrickú energiu nie len veľkým odberateľom na vyrovnanie, ale aj tým menším. Tí, ktorí sa zapoja so svojimi zdrojmi do virtuálnej elektrárne, majú naopak možnosť získať elektrinu za podstatne lepšie ceny. To je podstata obchodného modelu win-win virtuálnych elektrární.
Ako ste spomínali, výkon, ktorý dodáva virtuálna elektráreň do siete, sa pohybuje na úrovni okolo 150 MW. Na aký účel sa táto kapacita zvykne využívať?
Virtuálna elektráreň nie je určená na to, aby utiahla spotrebu celej siete, ale aby regulovala prípadné výpadky alebo nedostatky v sieti, čím sa zabezpečí podstatne lepšia stabilita celej rozvodnej sústavy. Krása je v tom, že sa dá pripojiť akýkoľvek zdroj, ktorý spĺňa základné technické požiadavky a neprináša do siete rušivé elementy. To, s akým najnižším výkonom možno pripojiť zdroj, je premetom legislatívy v tej-ktorej krajine. Žiaľ, Slovensko v tomto smere patrí medzi špičku tých krajín, ktoré uvedenú oblasť regulujú viac, ako by to bolo pre rozvoj aktivít v tejto oblasti zdravé. Aj preto sa nám zatiaľ na Slovensku nedarí rozbehnúť projekt virtuálnej elektrárne.
Je to dané tým, že na to nemáme pripravené zdroje?
To určite nie. Na Slovensku je dosť malých a kvalitných zdrojov energie. Problémom sú zákony a predpisy. Tie sú veľmi prísne, ako sa hovorí, pápežskejšie ako pápež. Prvým krokom by snáď mohli byť zmeny predpisov na úrovni ÚRSO a SEPS. Teda musí sa zmeniť aj myslenie ľudí, či už na úrovni štátnych inštitúcií, alebo spoločností podnikajúcich v oblasti energetiky. Keď je tento model životaschopný v iných krajinách, som presvedčený, že by to bolo prínosom aj pre Slovensko. Ako príklad týkajúci sa konkrétne našej firmy môžem uviesť reálne fungujúcu virtuálnu elektráreň v Maďarsku, pred štyrmi rokmi sme naše investície nasmerovali do regiónu Bavorska v Nemecku. V priebehu jedného roka tu vznikla a úspešne funguje virtuálna elektráreň. To je dané aj tým, že vedomie ľudí je úplne inak nastavené na využívanie energií z OZE ako v prípade našich „odborníkov“ v mnohých inštitúciách. Na Slovensku sme mali pripravené už plány na kúpu energetických zdrojov, prípadne investície na vybudovanie nových, boli predpripravené zmluvy s dodávateľmi, pripravovali sa priestory na vybudovanie dispečingu či nábor odborníkov. Projekt bol vo vysokom štádiu rozpracovanosti, ale ďalej sme sa pre spomínané úskalia legislatívy a neochotu viacerých subjektov zmeniť status quo nedokázali pohnúť a čakáme, kedy sa v tomto smere prelomia ľady.
Existencia fungujúcej virtuálnej elektrárne by mohla byť asi aj dobrou motiváciou pre tých, ktorí by zvažovali prevádzku nejakého menšieho energetického zdroja.
Určite áno. Veď vedomie, že idete rozbiehať biznis a máte tak povediac istotu odberu vašich produktov a služieb, v tomto prípade elektrickej energie, je mimoriadne dobrý začiatok podnikania. Navyše, ako som už spomenul, dokážeme tú najdôležitejšiu časť podnikania – predaj elektriny – prevziať na seba. Vďaka moderných riadiacim a komunikačným technológiám dokážeme bez problémov pripojiť ich zdroj do virtuálnej elektrárne. A to aj keby išlo napríklad o storočnú vodnú elektráreň.
Akú teda vidíte perspektívu efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie a s tým spojených virtuálnych elektrární?
Svet pôjde týmto smerom. Zbytočne by sme podporovali vznik rôznych malých elektrární, keď sa ich potenciál a výkon nebudú efektívne využívať. Veď na Slovensku máme už dnes k dispozícii okolo 2 500 takýchto malých zdrojov, ktoré by sa dali spojiť do virtuálnej elektrárne. A keďže s tým máme reálne skúsenosti v zahraničí, radi prípadným záujemcom ukážeme, ako to funguje a aký to má reálny prínos pre všetky zúčastnené strany. Mali by sme mať otvorenú myseľ a ak niečo funguje, mali by sa skôr hľadať cesty, ako to zúročiť aj na Slovensku.
