Obr. Účastníci panelovej diskusie (zľava doprava) - F. Pecho, Š. Džačko, P. Chochol, S. Beňová, M. Kunch, A. Juris, M. Valjašek
Na European Utility Week vo Viedni začiatkom novembra som sa pýtal ľudí, kto je podľa nich motorom úspešných implementácií v Európe. Dostal som jednoznačnú odpoveď – u nás bol iniciatívny regulátor. Určite ste sa zoznámili s námetmi regulačnej politiky, ktorá je v závere pripomienkovacieho konania tak, ako ju pripravil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Má niekto nejaké postrehy resp. poznámky k tejto regulačnej politike, ktorá bude platná v nasledujúcom období?
Š. Džačko: V zásade by som vyzdvihol jednu vec. Možno by sme radi mali v budúcnosti v rámci regulačnej politiky niečo s názvom Digital Asset. Popri hmotnému majetku sa u distribučných spoločností čoraz viac rozširuje istý digitálny IT majetok a ten v zásade nezachytí regulačné obdobie, ktoré máme momentálne nastavené na 5 rokov. Poviem jednoduchý príklad. Dátové centrum je možné odpísať za nejaký čas stanovený legislatívou a ten sa úplne môže minúť s regulačným obdobím. Radi by sme diskutovali na túto tému a nejaké naše návrhy aj pretavili do regulačnej politiky.
S. Beňová: Teraz budem hovoriť skôr za dodávateľov. Väčšina miestnych distribučných sústav je zároveň dodávateľom energií. Pre dodávateľa je nesmierne dôležité nastaviť regulačnú politiku tak, aby tie tarify pre tých tzv. chránených, čiže pre malé podniky a domácnosti, boli dostatočné flexibilné na to, aby sa mohli využiť benefity, ktoré inteligentné meracie systémy ponúkajú. V súčasnosti vieme, že keď sa dodávateľ snažil poslať návrh ceny na ÚRSO s tým, že vymyslel taridu DIMS práve pre domácnosti a malé podniky, tak to regulátor zamietol práve z dôvodu, že to nebolo v súlade s regulačnou politikou. Pokiaľ bude regulačné obdobie opäť päťročné, regulačná politika nebude dostatočne flexibilná a inteligentné meracie systémy (IMS) resp. smart grid sa budú vyvíjať ďalej, tak je otázne, či to zvládne regulačný rámec a nebude sa požadovať zmena regulačnej politiky. Regulačné obdobie by potom nemuselo byť päťročné ale kratšie. Na druhej strane to protirečí tomu, čo tu odznelo pred chvíľou. Regulačná politika by možno nemusela byť až taká striktná a hlavne regulátor by sa nemal vyhovárať na zmenu v legislatíve, že sa to nedá, lebo v regulačnej politike je nastavené päťročné obdobie.
V kuloároch zaznelo, že najlepšia regulačná politika by bola taká, keby regulátor zavrel úrad. Regulácia na Slovensku sa považuje za prehnanú, čo je možno aj jednou z bariér, aby sa IMS rozvíjali ďaleko svižnejším tempom.
P. Chochol: Na výstave ELOSYS ma zaujali dva aspekty, keď regulátor prednášal o novej regulačnej stratégii. Prvým faktorom je, že regulátor v súvislosti s energetickými cieľmi EÚ, v ktorej je integrácia obnoviteľných zdrojov energie (OZE) ako jedna z hlavných priorít, poznamenal, že OZE nie sú jeho prioritou ale doplnkom v rámci sústavy. Druhým aspektom je, že pripustil myšlienku zaoberať sa zavádzaním taríf s tým, že by na strane distribúcie prešiel z taríf na tzv. jednosadzbovú tarifu resp. tarifu za rezervovanú kapacitu a dodávateľom by umožnil vytváranie časovo závislých prípadne dynamických taríf. Som zvedavý, či sa táto myšlienka pretaví aj do reálnej skutočnosti.
F. Pecho: Treba si uvedomiť, že IMS je akýsi snímač, ktoré umožňuje vidieť do sústavy, ďaleko podrobnejšie vidieť do menších odberov a sofistikovane pracovať s dátami. Vďaka dátam sa bude dať pracovať s komoditou, ktorá vznikne napríklad v domácnosti ako rezerva.
Bude to výhoda aj pre SEPS, a.s. pretože bude mať k dispozícii v rámci formy podporných služieb od odberateľov možnosť regulovať sústavu efektívnym spôsobom. Veď najlacnejšia energia je tá, ktorá sa nevyrobí. Kto má najväčší profit zo zavádzania IMS na Slovensku a kto v EÚ?
A. Juris: Ak by som sa odvolával na analýzu výhodnosti implementácie IMS na Slovensku, tak 70-80% benefitu bolo pre zákazníka a dodávateľa. Prvé tri roky prevádzky IMS to má buď potvrdiť alebo vyvrátiť, takže uvidíme, aké výsledky prinesie najbližšia analýza.
Viete uviesť zmysluplné využitie IMS dát pre maloodberateľov na konkrétnom príklade?
S. Beňová: Jeden z dodávateľov vykonal analýzu odberu konkrétneho malého odberateľa s inštalovaným IMS so spotrebou nad 4 MWh, keďže okrem iného vykuroval bazén. Benefit pre takéhoto malého odberateľa by mohli byť spomínané flexibilné tarify. Cez víkendy alebo mimo špičky by teda jeho tarifa mohla odrážať reálne ceny elektrickej energie na trhu, t.j. niekedy by možno dostal ešte aj zaplatené. K tomu však musí dať súhlas regulačný úrad, preto vyvíjame tlak na ÚRSO, aby zaviedol možnosť flexibilných taríf pre malých odberateľov.
M. Kunsch: V celom procese implementácie IMS a legislatívy sa na toho obchodníka vlastne zabudlo. Obchodník je ten, ktorý môže tú tarifu poskytnúť. V legislatívnom rozmere to je o tarifách a v technickom resp. vecnom rozmere to je o prístupe obchodníkov pre koncových zákazníkov, aby mali možnosť tarifu technicky uplatniť. Na našom malom Slovensku máme v zásade tri rôzne systémy merania, ktoré sa historicky vyvinuli. Sú s tým veľké problémy v súvislosti s integráciou dát. V Európe sú príklady, kde túto problematiku riešili z druhej strany a do špecifikácie realizácie samotnej prevádzky dali základnú požiadavku, aby systém plnil služby pre tri zúčastnené strany – pre koncového zákazníka, pre obchodníka a pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Priamo obchodníkovi je v istej selektívnej miere vytvorený kanál na prístup k dátam, ale kanál aj so spätnou väzbou, aby mohol obchodník sprostredkovať zákazníkovi selektívne tarify. To na Slovensku ešte nemáme.
A. Juris: Téma dynamických taríf rezonuje aj na konferencii, až má človek pocit, že to je to, čo nás spasí. Podľa mňa to je len jeden kúsok v mozaike z toho, čo je potrebné pre fungujúci smart metering a smart grid. Zákazník by mohol ušetriť tým, že časť svojej spotreby presunie na čas mimo špičky. Na Slovensku už aj teraz existujú určité špičkové a mimo špičkové tarify a určite tu je priestor na väčšiu diferenciáciu. O nič menší potenciál sa nachádza v znížení celkovej spotreby odberateľa. Vhodné je zanalyzovať činnosť jednotlivých spotrebičov a skúsiť si znížiť spotrebu, čo je niekedy rovnaký a dokonca väčší priestor na zníženie nákladov zo strany zákazníka. A na to netreba ÚRSO ani nikoho iného. Je to na všetkých relevantných účastníkov trhu, aby sa poriadne pozreli na dáta z inteligentných elektromerov a začali so zákazníkmi pracovať na znížení ich spotreby.
Majú odberatelia dostatok informácií o výhodách IMS, chápu, akú novú kvalitu im prinášajú?
M. Valjašek: Osvetovú kampaň v súvislosti s IMS šíria všetky distribučné spoločnosti, to je však len jeden uhol pohľadu. Druhý uhol pohľadu je zo strany zákazníka. Tí chcú mať veci hlavne jednoduché a keď im dáte zložitý elektromer s množstvom funkcií, v konečnom dôsledku budú chcieť mať na očiach predovšetkým jeden najzaujímavejší údaj. Z toho vyplýva, že musíme prispôsobiť aj naše portály, aby túto jednoduchosť obsahovali.
A. Juris: Máme pred sebou ešte kopec práce a každý z nás má určitú špecifickú úlohu v tom, ako vysvetliť zákazníkovi, čo mu ten ktorý účastník trhu vie priniesť – akú informáciu, službu, hodnotu. Všetci sa učíme a teraz sme v štádiu, kedy prvých niekoľko desiatok tisíc zákazníkov prechádza v smart meteringu do ostrej prevádzky a všetky detské choroby budeme musieť pochopiteľne ešte len prekonať, čo nejaký čas potrvá. U mňa stále rezonuje debata so švédskymi kolegami, kde je smart metering v prevádzke už niekoľko rokov. Vo Švédsku pristúpili k plošnému nasadeniu IMS a pár rokov im trvalo, kým prekonali prvotné technické, informačné a prevádzkové problémy a distribútori, obchodníci a zákazníci začali spolu komunikovať. Zároveň sa začali viac zamýšľať nad tým, aké nové tarify či služby smart metering umožňuje poskytovať. Má to teda svoj prirodzený vývoj, ktorým si prejdeme aj na Slovensku, výhodou by nám však malo byť to, že sa poučíme zo skúseností zo zahraničia.
Š. Džačko: Distribútor je síce ten vlastník merania, ktorý je zaťažený inštaláciou IMS. Informovanosť zákazníkov musí byť dobre smerovaná, nielen však od distribútora, ale aj ostatných účastníkov zapojených v celom reťazci ako je dodávateľ a organizátor krátkodobého trhu. Niečo už rozbehnuté je, ale niečo nás ešte len čaká. Súhlasím s tým, že zrejme si ešte budeme musieť chvíľu počkať na sfunkčnenie systému a vyriešiť prvotné technické problémy.
Je tu priestor pre subjekty, ktoré by koncovým zákazníkom poskytovali služby efektívneho energetického manažmentu, aby sa v plnej miere mohli využiť možnosti IMS?
M. Kunsch: Otázkou je, či sú prínosom úspory alebo prerozdelenie spotreby v čase. Odpoveďou je zrejme tá služba, čo by mohol byť pre rezidenčných zákazníkov práve smart home. Spôsobilosť využiť informácie bude vtedy, keď bude pripravená ďalšia časť domácnosti v zmysle domácej automatizácie. Na zníženie spotreby nastupujú iné technológie. Po vypuknutí krízy v roku 2008 poklesla celková spotreba elektrickej energie na Slovensku v dôsledku zníženia priemyselnej výroby. Odvtedy sa však nevrátila na pôvodnú hodnotu napriek oživeniu priemyslu. Je to spôsobené hlavne tým, že v krízovom období sa intenzívne hľadali technológie efektívnejšieho využitia elektrickej energie a vďaka tomu sa dnes na Slovensku vyrába v zásade rovnaký objem, ale s nižšími energetickými nárokmi. Otázka je, ako docieliť podobnú optimalizáciu spotreby energie aj v domácnostiach, keď pri klesajúcich cenách elektrickej energie k tomu domácnosti nemajú motiváciu.
P. Chochol: Technológií prichádzajúcich s inteligentným meraním, inteligentným domom, inteligentnými sieťami je veľa na rôznych platformách a rôzne komunikujúcich. Pozitívny efekt z nich však bude mať používateľ len vtedy, keď sa svoju činnosť budú vykonávať automaticky bez jeho zásahu, čiže napríklad spustia fotovoltiku vo vhodnom čase, zapnú spotrebiče v najvýhodnejšom čase alebo nájdu najlepšieho dodávateľa elektrickej energie. Od používateľa sa teda nevyžaduje štúdium návodov alebo analýza trhu. Zmyslom je, aby sa život ľudí zjednodušil a zároveň sa im garantovala vyššia úroveň služieb.
Koľko inteligentných elektrometrov majú nainštalovaných prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav?
M. Valjašek: Masovo nasadzujeme smart elektromery od októbra a zatiaľ máme nainštalovaných okolo 3500 elektromerov a do konca roka by sme tento počet chceli navýšiť na 6500.
Š. Džačko: Východoslovenská distribučná má zatiaľ 7300 a do konca roka plánujeme dosiahnuť hranicu 10 až 12 tisíc kusov.
A. Juris: Západoslovenská distribučná má za cieľ dopracovať sa do konca roka na métu 16 500 inštalovaných inteligentných elektromerov.
Rozvíja sa decentralizovaná výroba. Ako vnímajú túto skutočnosť prevádzkovatelia distribučných sústav?
A. Juris: Z pohľadu Západoslovenskej distribučnej očakávam budúci rok, že okolo 4000 našich zákazníkov si nainštaluje fotovoltické panely a na základe vyhlášky o IMS im budeme inštalovať špeciálne inteligentné elektromery. Je to niečo nové, ale už v súčasnosti máme niekoľko stoviek takýchto inštalácií, takže už s tým máme určité skúsenosti. Samotná inštalácia fotovoltických panelov prináša do prevádzky sústavy nový rozmer hlavne na NN úrovni. Dôležité bude, aby sa dodržali všetky technické parametre panelov pri inštalácii a tiež všetky technické podmienky pripojenia, inak budú fotovoltické panely ohrozovať kvalitu sústavy.
Š. Džačko: Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je zo zákona povinný zaistiť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku, ale na druhej strane to má realizovať ekonomicky efektívne. Do NN úrovne vkladáme každoročne masívne investície na obnovu siete. Čo sa týka zvýšeného počtu inštalácií fotovoltických systémov, stojí za zamyslenie, či je nutné na každé takéto odberné miesto inštalovať inteligentný elektromer. V budúcnosti možno bude dobré sa zaoberať istou výkonovou hranicou, od ktorej má z technického hľadiska zmysel inštalovať inteligentné elektrometre.
Aké bariéry vidíte pri zavádzaní IMS?
M. Valjašek: Bariéry treba hľadať hlavne v sebe, my sme tie najväčšie prekážky, ktoré tomu bránia. Musíme to brať ako výzvu, nevnímať to ako problém, ale ako príležitosť.
A. Juris: Pridávam sa k M. Valjaškovi. Myslím, že legislatívny rámec je na začiatok dobre nastavený. Kľúčové bude prvé skúsenosti s IMS využiť v ďalšej práci v súlade s legislatívnym rámcom.
S. Beňová: Ja vidím najväčšiu bariéru v tom, odkiaľ zobrať financie na pokrytie nákladov v súvislosti s inštaláciou a prevádzkovaním IMS.
P. Chochol: Uvítal by som, keby sa do diskusie o IMS zapojil aj ÚRSO a zástupcovia koncových odberateľov.
Š. Džačko: Legislatíva nám stanovuje nejaké termíny, žiaľ niekedy to je v priamom rozpore s tým, či má regulátor v zmysle týchto termínov nejaký časový luxus čakať na technológie dostupné na trhu a ich pripravenosť. Jednu zo skúseností, ktorú máme, je, že dodávatelia technológií nie sú úplne pripravení na to, čo potrebujú zaobstarať prevádzkovatelia distribučných sústav. Týka sa to celého reťazca od elektromera až po dátovú centrálu.
