Jednou z možností, ako môže podnikateľ zistiť, či jeho snaženie má zmysel a správny smer, je okrem generovania zisku a spokojných zákazníkov aj ocenenie od nezávislých subjektov a inštitúcií. Vy ste nedávno získali prestížne ocenenie EY Technologický podnikateľ roku 2021. Presahuje jeho získanie rámec technologických inovácií, ktoré do oblasti železničnej dopravy prinášate? Čo všetko sa s týmto úspechom spája?
Na začiatku nášho „železničného príbehu“ bolo niekoľko viac či menej cielených aktivít. Tie cielené boli o tom, že vo firme sme už od jej založenia aktívne vyhľadávali príležitosti na uplatnenie našich kompetencií v oblasti priemyselnej automatizácie, chceli sme robiť veci kreatívne a prvé príležitosti sme hľadali vo viacerých odvetviach. Tvorba riešení v tejto oblasti nás jednoducho bavila a tak sme sa dostali k projektom, ako bol napr. vývoj softvéru pre plynomery, riadiaci systém pre malú vodnú elektráreň či riadenie procesu zvárania. Žiaden z týchto projektov však nemal dlhodobejšie pokračovanie. Následne sme sa dostali k prvej zákazke v oblasti železničnej dopravy, konkrétne pre železničné depo, a jej úspech nám otvoril dvere k ďalším projektom. Spomínanou prvou zákazkou sme zákazníka presvedčili, že vieme robiť veci spoľahlivo aj funkčne na úrovni. A to sa prejavilo aj na ďalšej zákazke, tentoraz už pre dráhové vozidlá, pričom niektoré systémy z toho obdobia sú v prevádzke dodnes.
Naša stratégia nebola postavená na nejakom geniálnom nápade alebo produkte s celosvetovým úspechom, ale skôr na systematickom rozvoji. Myslím, že máme v správnom pomere vybalansované dlhodobé ciele s konkrétnymi rozvojovými krokmi a príležitosťami, ktoré sa v priebehu času pred nami objavovali. Vždy sme sa snažili naše produkty, služby a procesy systematicky rozvíjať tak, aby z toho vznikla pridaná hodnota a jednotlivé veci do seba zapadali ako mozaika, jednotný koncept. A samozrejme, aby to celé korešpondovalo s očakávaniami a potenciálom trhu. Ten príbeh je dlhodobá vízia, ktorú napĺňame krok za krokom pri súčasnom zvažovaní kapacitných možností, ktoré máme k dispozícii, aby sme našu prácu dokázali robiť kvalitne a spoľahlivo.
Mnohí cestujúci využívajúci vlakovú dopravu sa ani nezamýšľajú nad tým, aké spektrum technológií je potrebné na bezpečný presun vlakovej súpravy z bodu A do bodu B. Ktoré oblasti bezpečnosti a riadenia pokrývate vašimi riešeniami?
Naše produkty sú určené pre hnacie vozidlá a pokrývame nimi tri oblasti. Prvou sú vlakové zabezpečovače, ktoré, ako už vyplýva z ich názvu, dohliadajú na rušňovodiča a jeho činnosť aj nečinnosť. Na jednej strane sledujú dodržiavanie rýchlostných profilov a na druhej strane bdelosť rušňovodiča, či sú jeho zásahy do činnosti rušňa v súlade s bezpečnou jazdou. To je dôležité v prípade, ak mal rušňovodič vykonať nejakú akciu a z rôznych dôvodov (zhoršenie zdravotného stavu či nepozornosť) ju nevykonal. Z hľadiska bezpečnosti to môže byť kritická situácia a systém ju musí zvládnuť vyriešiť aj bez ľudského zásahu. Na základe informácií z traťovej infraštruktúry realizuje vlakový zabezpečovač svoje bezpečnostné algoritmy. Špecifikom týchto zariadení sú vysoké nároky na bezpečnosť, ktoré vyplývajú z legislatívy EÚ a príslušných technických noriem. V súčasnosti už na trh dodávame štvrtú generáciu týchto systémov.
Druhou skupinou sú riadiace systémy určené na riadenie slaboprúdových technológií vozidla. Z hľadiska technickej koncepcie, činnosti a škálovateľnosti je to podstatne zložitejšie zariadenie ako vlakový zabezpečovač. Na základe desiatok vstupných a výstupných údajov zabezpečuje riadiaci systém jazdu samotného hnacieho vozidla, jeho rozbeh a brzdenie, zostavuje trakčný obvod, komunikuje s riadiacou jednotkou výkonových meničov a pod. Z hľadiska zložitosti riadenia je to porovnateľné s menším výrobným procesom. Riadiaci systém je v podstate takým srdcom, v ktorom je schované celé know-how hnacieho vozidla. S jeho dodávkou sme sa presadili na našom domácom trhu pre elektrické hnacie vozidlá a motorové súpravy. O tom, že naše riadiace systémy majú svoju kvalitu, sme sa presvedčili aj v súvislosti s rekonštrukciou a renováciou hnacích vozidiel, ktoré na slovenských železniciach prebiehali za posledné dve dekády. Niektoré z týchto renovácií označili zástupcovia z príslušných útvarov Ministerstva dopravy a výstavby SR ako vydarené, niektoré ako menej vydarené. Naše riadiace systémy MIREL boli použité práve v tých vydarených rekonštrukciách.
A treťou oblasťou sú rôzne meracie, registračné a podporné systémy, ako napr. tachografy na zobrazenie rýchlosti vlaku na stanovišti rušňovodiča, záznamníky prevádzkových a technologických veličín či systémy na ochranu technológií hnacieho vozidla. Všetky tri spomínané kategórie patria do jednotného konceptu s obchodným názvom MIREL.
Skôr ako sa nejaká technológia dostane v železničnej doprave do reálnej prevádzky, musí prejsť rozsiahlym testovaním a schvaľovaním príslušných autorizovaných orgánov. O to viac, ak sa tieto technológie nasadzujú aj v zahraničí. Bol proces certifikácie náročný?
Koľajová doprava patrí medzi tie odvetvia, ktoré majú definované veľmi prísne technické požiadavky a pravidlá. Nároky na homologizáciu technologických zariadení sú adekvátne nárokom na bezpečnosť. Pritom táto problematika sa netýka len bezpečnosti samotných technologických zariadení, ale zahŕňa aj procesné, systémové a organizačné stránky, inými slovami certifikovaný a integrovaný systém manažérstva, vďaka ktorému sa dajú tieto systémy bezpečne vyvíjať, vyrábať, uvádzať do prevádzky a v konečnom dôsledku aj prevádzkovať. Vzhľadom na to, že systém MIREL integruje v jednom zariadení národné vlakové zabezpečovače Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka, musíme homologizáciu vykonávať v každej z týchto krajín. O to je to zložitejšie. Pritom z hľadiska časových mantinelov hovoríme o rokoch, ktoré prejdú od prvého prototypu až po nasadenie finálneho zariadenia do rutinnej prevádzky. Požiadavky na homologizáciu našich zariadení sú rôzne a odvíjajú sa od toho, akú má zariadenie súvislosť s bezpečnosťou. Každé hnacie vozidlo musí byť pred uvedením do prevádzky homologizované vrátane jeho jednotlivých systémov. Preto sa tomu žiadny náš systém nevyhne.
Dodať riadiaci či zabezpečovací systém a ďalšie súvisiace zariadenia je len jedna z častí, ktoré treba pre vašich zákazníkov zabezpečiť. Akú dôležitosť má následná zákaznícka podpora, pravidelné kontroly prevádzkovaných zariadení či školenia zákazníkov z hľadiska celého životného cyklu systémov MIREL?
Aby bolo možné dosiahnuť požadovanú úroveň bezpečnosti prevádzky koľajových vozidiel, je potrebné na to myslieť nielen vo fáze vývoja a výroby nami dodávaných systémov, ale aj pri ich uvádzaní do prevádzky a vykonávaní pravidelných kontrol – plánovaného a neplánovaného servisu. Na rozdiel od iných oblastí, kde sa elektronické systémy vyvíjajú na relatívne krátke obdobie používania, naše systémy musia byť v prevádzke desiatky rokov. Dôvod je jednoduchý – rovnako dlho sú v prevádzke aj koľajové vozidlá, na ktorých sú naše systémy nasadené. V priebehu času dochádza k aktualizácii inštalovaných systémov na novšie verzie či rozširovaniu ich funkcionality. Aktuálne riešime aj otázky technickej životnosti. Systémy, ktoré máme v prevádzke už cca 20 – 25 rokov, boli navrhované s určitými parametrami spoľahlivosti, ktoré sa viažu na nejaký horizont technickej životnosti. Preto aktuálne vykonávame aktualizácie kriticky dôležitých hardvérových komponentov, aby sme predĺžili technickú životnosť týchto systémov v súlade s očakávanou dĺžkou prevádzky hnacích vozidiel, ktoré si stanovujú ich prevádzkovatelia. Zákazník má z hľadiska predĺženia technickej životnosti dve voľby – buď sa rozhodne pre už spomínanú aktualizáciu dôležitých hardvérových komponentov, čím sa predlžuje životnosť systému na ďalšie desiatky rokov, alebo si zvolí hustejší interval plánovanej údržby tak, aby sa čas detekcie degradácie týchto dôležitých komponentov skracoval. Vďaka tomu sa v rámci pravdepodobnostného modelu podarí zabezpečiť, že úroveň bezpečnosti zostáva zachovaná. Vždy je dobré, keď akékoľvek činnosti robia kompetentní a zaškolení ľudia a to sa zvykne prejaviť aj na kvalite výsledku. Otázka týkajúca sa školení teda neznie tak, či sú potrebné, ale skôr kedy ich prevádzkovateľ koľajových vozidiel pre svojich pracovníkov zorganizuje. Aby sa dosiahla požadovaná úroveň bezpečnosti vo všetkých procesoch, ako sú vývoj, výroba, uvádzanie do prevádzky či údržba systémov, sú školenia pre všetkých pracovníkov, a to aj tretích strán, ktorí nejakým spôsobom vstupujú do životného cyklu systémov MIREL, záväznou požiadavkou. Máme prepracovaný systém interných školení a poskytujeme školenia našim servisným partnerom, ktorí zabezpečujú prevádzkovú údržbu. Školenia samotných rušňovodičov si zabezpečujú prevádzkovatelia koľajových vozidiel vo vlastnej réžii.
Medzi najnovšie trendy v rámci európskej železničnej dopravy patrí tzv. jednotný európsky vlakový zabezpečovač ETCS (European train control system). Ako súvisia systémy MIREL s ETCS?
Špecifikácie pre ETCS začali vznikať pred viac ako dvadsiatimi rokmi, keď bolo pri rozširovaní Európskej únie o ďalšie krajiny a trhy potrebné zjednotiť aj železničnú dopravu, zabezpečiť schopnosť vzájomnej spolupráce hnacích vozidiel s traťovou infraštruktúrou a zaručiť jednotnú úroveň bezpečnosti v jednotlivých krajinách. V minulosti sa toto riešilo na národných úrovniach, pričom priechodnosť hnacích vozidiel medzi jednotlivými krajinami bola veľmi obmedzená. ETCS je podľa môjho názoru veľmi dobrý a progresívny projekt, ktorý je škálovaný do niekoľkých úrovní, pričom nasadzované digitálne technológie sú zdrojom podstatne väčšieho množstva využiteľných údajov. ETCS má svoju infraštruktúrnu časť, ktorá je statická a pokrýva prepravnú sieť, a mobilnú časť, ktorá je súčasťou hnacích vozidiel. Dodávateľmi ETCS sú veľkí technologickí hráči v oblasti železničnej dopravy ako Siemens, Alstom, Bombardier či Tales. To, že ETCS nevyvíjajú aj iné, menšie firmy, je dané tým, že technické špecifikácie ETCS sú také rozsiahle a nároky na homologizáciu také vysoké, že na ich úspešné splnenie je potrebný veľký tím odborníkov, ktorí dokážu pokryť všetky fázy životného cyklu ETCS. To je prípad aj našej firmy, keď kapacitne nie sme schopní takýto projekt zvládnuť. Implementácia traťovej infraštruktúry ETCS je z technického aj ekonomického hľadiska veľmi nákladný proces, ktorý má svoju dynamiku a postup. Primárne sa týmto systémom vybavujú hlavné traťové koridory. V rámci tohto postupného procesu budú stále v prevádzke jednotlivé národné systémy, a preto je potrebné zabezpečiť inteligentné prepínanie činnosti palubnej časti podľa toho, na akej infraštruktúre sa hnacie vozidlo pohybuje. To je naša parketa a konkurenčná výhoda – v jednom našom vlakovom zabezpečovači máme zapracované národné systémy krajín V4. Z pozície prevádzkovateľa hnacieho vozidla je to mimoriadna výhoda, pretože samostatné vlakové zabezpečovače pre každú krajinu by zaberali podstatne viac miesta a vyžadovali by rozsiahlejší a komplikovanejší inžiniering a údržbu. Našou snahou je, aby sa riešenie MIREL prepojilo prostredníctvom tzv. modulu STM (Specific Transmission Module) s európskym systémom ETCS a aby sme boli schopní poskytnúť požadovanú funkcionalitu na vozidle, ktorá umožní prepnúť palubné systémy na jazdu po trati vybavenej infraštruktúrou ETCS pri plnom zabezpečení národných špecifikácií. Pri vývoji systému MIREL sme museli zohľadniť špecifiká jednotlivých výrobcov ETCS, čo bola relatívne veľká výzva už len z hľadiska homologizácie a zabezpečenia schopnosti vzájomnej spolupráce s jednotlivými ETCS.
Aké technologické výzvy čakajú v najbližších rokoch oblasť železničnej dopravy? Ste na ne pripravení?
Po období, keď sa železničná doprava nielen na Slovensku, ale aj v širšom teritoriálnom kontexte vnímala ako zastaraný spôsob dopravy, sa posledné roky nesú v znamení jej renesancie. Ukázalo sa totiž, že cestná, kamiónová doprava má svoje limity a výrazne vyššiu uhlíkovú stopu, čo je protiklad k železničnej doprave. K tomu sa pridáva aj spomínaný aspekt vysokej bezpečnosti. Pri veľmi prísne nastavených ekologických cieľoch EÚ sa železničná doprava javí v niektorých prípadoch ako jediné možné dopravné riešenie. Uvedené trendy podporujú aj plánované investície, ktoré by sa mali v rámci železničnej dopravy realizovať v najbližších rokoch. Z technologického hľadiska sa medzi naše priority radí prispôsobenie systému národných vlakových zabezpečovačov jednotnému európskemu systému ETCS. Pozeráme aj za horizont týchto výziev, počúvame potreby našich zákazníkov a to sa premietne do našich dlhodobých stratégií, ktoré by som tu neprezrádzal. Na to však potrebujeme doplniť náš tím vývoja, takže radi medzi nami privítame kreatívnych technikov, ktorí by mali chuť podieľať sa na vývoji riadiacich a zabezpečovacích systémov pre koľajovú dopravu.
Ďakujeme za rozhovor.
