Mohli by ste na úvod vysvetliť pojmy „uvedenie strojových zariadení na trh“ a „do prevádzky“?

Uvedením na trh je podľa smernice 2006/42/ES sprístupnenie strojového zariadenia alebo čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia prvýkrát v Spoločenstve na účely jeho distribúcie alebo používania, či už za úplatu alebo bezodplatne. Strojové ­zariadenie sa považuje za uvedené na trh, keď sa stane dostupným v EÚ prvýkrát bez ohľadu na to, či bolo vyrobené v EÚ, alebo mimo EÚ.

Smernica sa vzťahuje aj na strojové zariadenia založené na použitých strojových zariadeniach, ktoré boli pretransformované alebo prerobené tak výrazne, že sa môžu považovať za nové strojové zariadenia.Uvedením do prevádzky je podľa tej istej smernice prvé použitie strojového zariadenia, na ktoré sa smernica vzťahuje, na zamýšľaný účel v Spoločenstve.

Strojové zariadenie, ktoré bolo uvedené na trh EÚ, sa uvedie do prevádzky vtedy, keď sa prvýkrát použije v EÚ. V prípade strojového zariadenia vyrobeného používateľom na vlastné účely alebo súboru strojových zariadení zloženého používateľom sa smernica uplatňuje pri prvom sprevádzkovaní.Jednotlivými subjektmi vstupujúcimi pri uvádzaní strojových zariadení na trh a do prevádzky sú: výrobca, splnomocnenec výrobcu, dovozca, distribútor, notifikovaná osoba (tretia nezávislá osoba) a používateľ (prevádzkovateľ).

Presné definície týchto subjektov sú uvedené v smernici pre strojové zariadenia 2006/42/ES. Na dodržiavanie stanovených pravidiel a požiadaviek v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri používaní technických zariadení dozerajú štátne dozorné orgány.

Kto a prečo sa musí prioritne o bezpečnosť strojov zaujímať?

Zdrojovými skupinami, ktoré by sa mali zaoberať bezpečnosťou strojových zariadení, sú hlavne výrobcovia strojov, prípadne ich splnomocnenci. Ďalším článkom v reťazci uvádzania strojového zariadenia na trh sú aj dovozcovia a distribútori, ktorí by si mali uvedomiť povinnosti, ktoré im vyplývajú z uvádzania strojového zariadenia na trh v štátoch Európskej únie.

Dôležitým článkom v reťazci sú prevádzkovatelia a ich zamestnanci. Všetky spomínané subjekty sa podieľajú na tom, aby sa požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, obsiahnuté v právnych a technických predpisoch vzťahujúcich sa na strojové zariadenia, aj dodržiavali.

Vo všeobecnosti možno povedať, že výrobca alebo jeho splnomocnenec garantujú, že nimi vyrábané strojové zariadenie je bezpečné, t. j. spĺňa všetky požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktoré sú obsiahnuté v právnych a technických predpisoch pre strojové zariadenia. Na druhej strane prevádzkovateľ a jeho zamestnanci používajú strojové zariadenie v súlade s týmito požiadavkami.

Mohli by ste spomenúť aktuálne legislatívne požiadavky platné v EÚ/SR týkajúce sa bezpečnosti strojových zariadení?

Existuje množstvo „všeobecne záväzných predpisov“ stanovujúcich požiadavky na bezpečnosť technických zariadení. Z tohto množstva spomeniem iba tie najpodstatnejšie, ktoré sa týkajú strojových ­zariadení – dúfam, že výrobcovia a prevádzkovatelia strojových ­zariadení mi prepáčia, ak nespomeniem tie, ktoré oni považujú za ešte podstatnejšie:

Smernice:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES.

Zákony:

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákonov č. 309/2007 Z. z., č. 140/2008 Z. z., č. 132/2010 Z. z. a č. 136/2010 Z. z.

Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nariadenia vlády:

Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.

Nariadenie vlády SR č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia (účinnosť od 29. 12. 2009, používa sa spolu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES).

Vyhlášky:

Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej ­republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za ­vyhradené technické zariadenia.

Vyhláška č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení v znení ­neskorších predpisov.

Pred uvedením strojového zariadenia na trh a do prevádzky je ­potrebné vykonať aj tzv. posúdenie rizika. Kto je jeho vykonávateľom a čo je výsledkom hodnotenia?

Posúdenie rizika je proces analýzy a hodnotenia rizika. Cieľom analýzy je zistiť všetky relevantné ohrozenia vzťahujúce sa k danému strojovému zariadeniu a odhadnúť riziko, t. j. určiť pravdepodobnosť vzniku škody a jej závažnosť. Pritom sa musia zohľadniť napr. priestorové a časové hranice stroja a jeho predpokladané použitie, ako aj predvídateľné nesprávne použitie a celý tzv. životný cyklus.

Na základe analýzy rizika sa posudzuje a hodnotí, či sa riziko znížilo. Ak sa riziko nezníži na tzv. tolerovateľnú úroveň, musia sa prijať ochranné opatrenia, a to na strane konštruktéra (výrobcu) aj používateľa (prevádzkovateľa). Vykonanie posúdenia rizika podľa smernice 2006/42/ES, Prílohy I musí zabezpečiť výrobca strojového ­zariadenia alebo jeho splnomocnenec. Výsledky z posúdenia ­rizika sú dôležité pri navrhovaní a konštruovaní strojového zariadenia (hlavne jeho bezpečnostných častí).

Aký je rozdiel pri posudzovaní rizika/bezpečnosti nových vs. starších strojových zariadení?

V podstate rozdiel neexistuje. Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej otázke pri strojových zariadeniach,  posúdenie rizika musia zabezpečiť výrobca alebo jeho splnomocnenec. V prípade starších strojových zariadení alebo strojových zariadení po podstatnej úprave ten, kto dané strojové zariadenie opätovne uvádza na trh a/alebo do prevádzky. Pričom pod pojmom opätovného použitia alebo modifikovaného
strojového zariadenia sa myslia také úpravy alebo únava materiálu, ktoré podstatne ovplyvňujú zdravotné a bezpečnostné požiadavky.

Aký postup musí zvoliť prevádzkovateľ staršieho strojového zariadenia, aby boli zabezpečené všetky aktuálne legislatívne požiadavky na jeho bezpečnosť?

Za prevádzkovanie strojového zariadenia je zodpovedný prevádzkovateľ. Ak ním prevádzkované staršie zariadenie nespĺňa požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, môže požiadať o vykonanie podstatnej úpravy jeho výrobcu, pričom ten má pretrvávajúcu zodpovednosť zabezpečiť, aby uvedené strojové zariadenie zodpovedalo aktuálnemu stavu vedy a techniky. V prípade, že výrobca tohto strojového zariadenia už zanikol a neexistuje ani žiadny jeho splnomocnenec, môže jeho prevádzkovateľ požiadať o vykonanie podstatnej úpravy iného výrobcu.

Do akej miery sa musí prevádzkovateľ nových strojových zariadení zaoberať ich bezpečnosťou, ak sa ňou už zaoberal ich výrobca?

Tu je dôležité si povedať, aké sú povinnosti výrobcu alebo jeho ­splnomocnenca pred uvedením strojového zariadenia na trh a/alebo do prevádzky podľa smernice 2006/42/ES. Musí zabezpečiť, aby tieto strojové zariadenia spĺňali príslušné základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia uvedené v prílohe I. a aby bola k dispozícii technická dokumentácia uvedená v prílohe VII oddiele A, najmä potrebné informácie, ako sú napríklad návody, musí ­vykonať príslušné postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 12, vyhotoviť ES vyhlásenie o zhode v súlade s prílohou II časťou 1 oddielom A a zabezpečiť, aby bolo priložené k strojovému zariadeniu, a umiestniť označenie CE v súlade s článkom 16.

Pritom výrobca alebo jeho splnomocnenec musí dodať prevádzkovateľovi (odberateľovi) v zmysle požiadaviek smernice 2006/42/ES návod na používanie podľa čl. 1.7.4 prílohy I, ktorého súčasťou je okrem iného aj ES vyhlásenie o zhode. Prevádzkovateľ je povinný používať strojové zariadenie a uvádzať ho do prevádzky v súlade s návodom na používanie, pričom odporúčania výrobcu môže zakomponovať do svojich prevádzkových predpisov alebo organizačných pracovných postupov.

Kto je z právneho hľadiska zodpovedný v prípade vzniku úrazu človeka, resp. poškodenia strojového zariadenia pri zlyhaní bezpečnosti – prevádzkovateľ alebo výrobca stroja?
Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať. Vo všeobecnosti sa dá povedať ten, kto porušil právne a technické predpisy. V praxi prichádza prvý na rad ten u koho sa pracovný úraz stal a to je poväčšine prevádzkovateľ. Ak tento neporušil predpisy, tak druhým v poradí je výrobca alebo jeho splnomocnenec.

Ako môže výrobca splniť základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia týkajúce sa navrhovania a konštrukcie strojových zariadení obsiahnutých v právnych predpisoch?

Ak výrobca používa pri navrhovaní a konštruovaní strojového ­zariadenia harmonizované normy a toto strojové zariadenie bolo vyrobené v zhode s harmonizovanými normami, na ktoré bol uverejnený odkaz v Úradnom vestníku Európskej únie, považuje sa to za ­splnenie základných požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktorých sa takéto harmonizované normy týkajú.

Uplatňovanie harmonizovaných noriem je dobrovoľné, ale je podmienené predpokladom zhody so základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktorých sa tieto normy týkajú. Pritom členské štáty môžu na vnútroštátnej úrovni ovplyvňovať proces prípravy a monitorovania harmonizovaných noriem.

Mohli by ste na záver uviesť vaše doterajšie skúsenosti z praxe ­týkajúce sa bezpečnosti strojových zariadení, príp. načrtnúť riešenia a trendy v uvedenej oblasti?

Dôležité je, aby si prevádzkovatelia pri zaobstaraní strojového ­zariadenia vyžiadali od príslušných subjektov (vo všeobecnosti výrobcov), potrebné náležitosti, o ktorých sme už hovorili, aby sa strojové zariadenie dalo uviesť do bezproblémovej prevádzky v súlade s platnými právnymi predpismi. Prevádzkovateľ, ktorý si zaobstará a prevádzkuje strojové zariadenie, očakáva, že investície doň ­vložené prinesú vyššiu produktivitu a zisk, aby sa vynaložené náklady vrátili v čo najkratšom čase.

Tieto predstavy sa však úplne nemusia naplniť a to z dôvodu zastavenia výroby na strojovom ­zariadení, na ­ktorom sa stal závažný pracovný úraz. V súčasnosti sa na strojové zariadenia kladú čoraz väčšie požiadavky z hľadiska ich funkčnosti a najmä výkonnosti a tento trend bude mať v budúcnosti ešte stúpajúcu tendenciu.

S týmito nárokmi však súčasne rastú aj požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia osôb pri práci, ktoré prichádzajú do vzájomnej interakcie so strojovými zariadeniami. Pritom počet bezpečnostných funkcií vykonávaných bezpečnostnými časťami riadiacich systémov rastie v závislosti od komplexnosti a zložitosti strojových zariadení. Takéto nároky z hľadiska efektívneho riešenia dokážu pokryť bezpečnostné kontroléry alebo bezpečnostné PLC.

V súčasnosti sú platné technické normy nového prístupu (STN EN ISO 13849-1 a STN EN 62061), ktoré sa týkajú návrhu bezpečnostných častí riadiacich systémov a funkčnej ­bezpečnosti E/E/PE riadiacich systémov od tých najjednoduchších až po tie ­najzložitejšie. Pevne verím, že aj týmto dôležitým ­normám sa budeme v budúcnosti na stránkach ATP journalu venovať.

Záverom by som chcel pozvať všetkých, ktorých problematika bezpečnosti strojových zariadení zaujíma, na semináre, ktoré bude ­firma Schneider Electric organizovať v mesiacoch apríl, jún a september v mestách po celom Slovensku. Bližšie informácie o ­seminároch nájdete na http://www.schneider-electric.sk.

Ako by ste charakterizovali stav v oblasti bezpečnosti strojových zariadení na Slovensku medzi výrobcami strojových zariadení, ich prevádzkovateľmi, obslužným personálom z pohľadu vedomostí o miere rizika, dodržiavania predpisov a pod.?

V súčasnosti, keď dochádza k častým legislatívnym zmenám v tejto oblasti je dosť náročné držať krok s aktuálnymi právnymi a technickými predpismi, či už zo strany výrobcov ale aj prevádzkovateľov. Myslím si, že postupnou osvetou zo strany štátnych orgánov, tretích nezávislých osôb, prevádzkovateľov voči svojim zamestnancom a v konečnom dôsledku aj výrobcov a dodávateľov bezpečnostných častí sa táto oblasť stane prístupnejšou.

Na druhej strane treba ­povedať, že všetko závisí od toho, do akej miery sa zaujímajú samotní ­výrobcovia a prevádzkovatelia o túto oblasť. Dodržiavanie právnych a technických predpisov je z ich strany všeobecne ­záväzné, ich ­nedodržiavanie je sankciovateľné. Osveta a prevencia je podľa môjho názoru vždy účinnejšia ako samotná represia, najmä keď sa jedná o ochranu života a zdravia. Vyslovené názory sú pohľady na diskutovanú problematiku očami technika, nie právnika.

 Ďakujeme za rozhovor.