Obr. Július Kurucz so synom Gyulom

Ako si spomínate na začiatky vášho pôsobenia v krajine, ktorá je pre našinca tak trochu exotikou?

J. Kurucz: Jeden májový večer v roku 2006 sme s kolegom prileteli lietadlom do Moldavska. Pristáli sme na letisku v Kišiňove, kde sme sa stretli s Dr. Ing. Richardom Dandárom, ktorý v tom čase zastával funkciu technického riaditeľa v rámci koncernu Südzucker Moldova SRL. V hustom daždi sme sa vydali autom na cestu. Asi po troch hodinách jazdy sme po polnoci dosiahli cieľ – mesto Drochia.

V akom technickom stave ste našli moldavské cukrovary?

J. Kurucz: Pre mňa ako automatizéra so skúsenosťami v oblasti decentralizovaných riadiacich systémov to bola doslova zelena lúka. Na jeseň roku 2006 sme s kolegom navštívili tri moldavské cukrovary. Len v jednom z nich začínali prvé pokusy s automatizáciou na báze PC. K dispozícii sme nemali žiadnu aktuálnu dokumentáciu o technológii, tak sme s technológmi nakreslili na štvorčekový papier v každej fabrike technologickú schému s inventarizáciou prvkov merania a regulácie. Nasledovalo niekoľko ďalších stretnutí, keď sme dva dni cestovali autom do Moldavska, zostali sme, koľko bolo potrebné, a zase dva dni cestovali domov.

Podarilo sa presvedčiť vedenie cukrovarov, že automatizácia môže aj im priniesť zásadné prínosy a zlepšenia?

J. Kurucz: Áno, tá snaha, precestované kilometre a hlavne naša vízia modernizácie, ktorú sme Südzucker Moldova SRL prezentovali, sa vyplatili. V roku 2007 bol podpísaný kontrakt na dodávku riadiaceho systému, montážneho materiálu, snímačov, prevodníkov. Podarilo sa nám presadiť moderný decentralizovaný riadiaci systém (DCS) spoločnosti Yokogawa Centum CS3000. Na základe našich skúsenosti z aplikácie v iných cukrovaroch sme navrhli nevyhnutný rozsah automatizácie technologickej časti surovárne. Regulačnými obvodmi v DCS sa stabilizoval prietok šťavy cez surováreň a všetky regulátory začali lepšie pracovať. Aj vďaka tomu sa nám podarilo dosiahnuť ciele, ktoré sme si na začiatku stanovili.

Ľudia sa väčšinou zmien a noviniek obávajú. Ako teda prijali bežní pracovníci tieto inovácie?

J. Kurucz: Prístup personálu k automatizácii bol v začiatkoch zdržanlivý, ale už po kampani sa to začalo meniť pozitívnym smerom. V nasledujúcich rokoch už prípravné a montážne prace prebiehali v tvorivej spolupráci s technológmi a technikmi cukrovaru v Drochii. Pripojili sme postupne celý proces výroby cukru vrátane novo inštalovaných modernejších technologických zariadení k DCS. Diaľkový zber údajov zabezpečuje Wi-Fi komunikácia Modbus M2M a komunikácia Modbus prostredníctvom modemu GSM IIoT.

Bez aktívnej spolupráce zúčastnených strán by sa tento úspešný príbeh asi neuskutočnil.

J. Kurucz: Za úspešné zvládnutie realizovaných projektov patrí vďaka predstavenstvu Südzucker Moldova SRL v Kišiňove, ako aj vedeniu cukrovaru v Drochii. Od začiatku bola spolupráca s nimi veľmi férová a spoľahlivá. Vďaka patrí aj technológom, technikom merania regulácie a elektrikárom za spoluprácu pri definovaní úloh a ich riešení. Zároveň odborníci z Yokogawa Hungaria a Siemens Slovensko boli vždy pripravení nám operatívne pomôcť a poradiť.

Čas beží a ľudia nemladnú. Máte už predstavu, kto po vás prevezme štafetu vo FUZZY, s.r.o.?

J. Kurucz: Vkladám nádej do syna, od malička som ho brával so sebou, aby videl, aká rozmanitá je automatizácia. Teraz je študentom na FEI STU v Bratislave. Za prvý môj úspech považujem, že si vybral špecializáciu, kde sa učia aj také predmety, aké videl v mojom vysokoškolskom indexe zo 70. rokov.

Išli ste na školu preto, že otec je automatizér a je to „rodinná tradícia“, alebo vás táto oblasť skutočne zaujala?

Gy. Kurucz: Hovorieval som, že aj ja chcem robiť to, čo otec. On však tú pomyselnú latku nastavil dosť vysoko, mám čo doháňať. Na to, aby som vedel samostatne riešiť automatizačné úlohy, treba mať veľa vedomostí nielen zo školy, ale aj z praxe. Cez tohtoročné letné prázdniny som bol skoro dva mesiace na odbornej praxi v cukrovare v Moldavsku. Pomáhal som aj pri modernizácii systému CentumVP. Som rád, že som študentom FEI, učíme sa teraz aj také veci, s ktorými som sa stretol v cukrovare pri testovaní V/V signálov DCS. Do konca štúdia sa môžem veľa naučiť, myslím si, že FEI STU má študijné programy veľmi dobre zamerané aj na prax. A dúfam, že aj ja raz budem s takou úctou a vďakou spomínať na FEI STU, ako otec spomína na Elektrotechnickú fakultu SVŠT.

Na záver dáme opäť slovo zakladateľovi spoločnosti FUZZY, s.r.o. Mali ste vo svojom živote ľudí, ktorí vám pomohli na automatizérskej ceste?

J. Kurucz: Určite áno a bolo ich viac. Za všetkých by som spomenul prof. Jána Mikleša, DrSc. V 80. rokoch som bol jeho ašpirantom a pod jeho vedením som vypracoval dizertačnú prácu. Ďakujem za jeho odborné vedenie počas celého môjho pobytu na Katedre automatizácie a regulácie Chemicko-technologickej fakulty SVŠT, za formovanie mojej osobnosti, jeho trpezlivosť, ľudskosť. Aj vďaka nemu sa celý pracovný život venujem tomu, z čoho mám ozajstnú radosť.

Ďakujeme za rozhovor.