Ako priemyselný sektor využíva technológiu AR/VR na zlepšenie školenia pracovníkov a rozvoja ich zručností?
Vo všeobecnosti platí, že tieto technológie sa využívajú predovšetkým na školenie a vzdelávanie pracovníkov. Rozšírená realita sa vo veľkom využíva pri servisných činnostiach, pri ktorých je vhodné mať obe ruky voľné, pokiaľ teda ide o manuálnu prácu. Aj z tohto pohľadu je preto dobré využívať inteligentné okuliare, ktoré s rozšírenou realitou vedia pracovať. Dnešný trh ponúka množstvo inteligentných okuliarov, avšak pri ich výbere je dôležité pochopiť, na čo bude zariadenie slúžiť. Aby boli okuliare použiteľné v priemyselných podmienkach, je dobré, aby boli odolné proti hluku, prachu, ale aj teplotným zmenám. Jednou zo stálic na trhu je spoločnosť Vuzix, ktorá ponúka okuliare spĺňajúce všetky normy a zásady výroby a prostredia, kde by mohli ľahko zničiť. Nielen tie, ale aj inteligentné okuliare rôznych ďalších dodávateľov umožňujú natáčanie videí, takže okrem rozšírenej reality na nich možno prezerať aj video návody, ktoré vidíte na malom displeji umiestnenom pred okom.
Na školenie ohľadom pracovných procesov a bezpečnosti okolo nich sa používa virtuálna realita. Predsa len je lepšie sa spáliť dvakrát virtuálne ako raz v skutočnosti. Takéto školenia sme dodali napríklad pre spoločnosť VAE Controls, kde sme vytvorili tréning tankovania paliva pre vodičov autocisterien. Je tu viacero zložitých úkonov, ktoré vodič musí vykonať tak, ako by to robil v skutočnosti. Celý projekt vznikol na základe nehody, ktorá sa stala na čerpacej stanici, pričom škody boli obrovské. Faktorov je samozrejme viac, ale keby tu bola virtuálna realita o pár rokov skôr, možno by k nehode vôbec nedošlo. VAE Controls je s aplikáciou nadmieru spokojná a veríme, že vďaka týmto moderným technológiám sa budú posúvať vpred nielen z hľadiska bezpečnosti.
Aké sú kľúčové výhody implementácie riešení AR/VR v priemyselnej oblasti a ako prispievajú k zvýšeniu produktivity a efektívnosti?
Ako som už spomenul, školenia a nácviky bežných i nebezpečných situácií napríklad vo virtuálnej realite sú novým, spoľahlivým a tiež lacnejším spôsobom tréningu. Tréning samozrejme zlepšuje produktivitu. Už dnes existujú odborné výskumy, kde je dokázané, že mozog sa pri učení vo virtuálnej realite doslova rozsvieti ako žiarovka a začne vnímať ako nikdy predtým, zatiaľ čo pri reálnom školení či hovorenom výklade stráca osoba pozornosť už po jednej minúte. To sú fakty, ktoré by si mali spoločnosti začať uvedomovať. Napríklad v spoločnosti BMW využívajú inteligentné okuliare s rozšírenou realitou na vykonávanie servisu už od roku 2013.
Môžete uviesť príklady úspešných priemyselných aplikácií AR/VR, kde tieto technológie zlepšili výrobné procesy alebo zefektívnili prácu?
Všeobecne nemožno sledovať svetovú konkurenciu a nasadenie nových technológií do výrobných spoločností, pokiaľ to samy nezverejnia, ale za našu spoločnosť môžem uviesť príklady nasadenia virtuálnej reality a tréningu v ňom napríklad pre českú spoločnosť RHO, kde pomocou VR headsetu trénujú noví zamestnanci postupy pri výmene súčiastok motora. Ďalej spomínaná VAE Controls, kde je virtuálna realita na tréning zložitejších postupov a nácvik bezpečnosti. VR alebo AR môže pomáhať aj pri predaji produktov, napríklad bagrov a nakladačov. Takúto aplikáciu sme urobili pre spoločnosť Bobcat.
Akým výzvam alebo prekážkam čelia priemyselné podniky pri prijímaní riešení AR/VR a ako možno tieto prekážky prekonať?
To je asi otázka prirodzeného technologického pokroku. V Čechách a na Slovensku sme klasicky pozadu v porovnaní so západnými krajinami (spomínané BMW). Priemyselné podniky v našich končinách v súčasnosti stále nevedia, či sa im nasadenie virtuálnej alebo rozšírenej reality finančne oplatí. Stále počítajú náklady a nedokážu si jednoducho povedať, že to nie je len o peniazoch, ale aj o budovaní kvalitnej personálnej základne bez zbytočnej fluktuácie a o zvyšovaní bezpečnosti. Je to však môj osobný názor, kde vychádzam z praxe, pretože s takýmito spoločnosťami rokujeme. Táto technológia je nová a historicky nie je zmapovaná; je možné, že väčšina spoločností jednoducho čaká, až sa VR a AR stanú štandardom u väčších hráčov a až potom ich nasadia u seba. Potom sú tu však priekopníci a inovátori, ktorí do svojich spoločností nové technológie tlačia a vďaka tomu tiež získavajú konkurenčný náskok a kvalitnejších zamestnancov. Najväčšou prekážkou je podľa môjho názoru finančná investícia firiem, ktorú treba do technológie vložiť, a tiež konzervatívne myslenie vedenia spoločnosti.
Aké konkrétne príležitosti vidíte na podnikanie v priemyselnom sektore a ako plánujete riešiť jedinečné potreby a požiadavky priemyselných klientov?
Dostať virtuálnu alebo rozšírenú realitu do veľkého výrobného závodu je obvykle ťažšie než do malého, kde sa nemusíte prehrýzť cez desiatky ľudí v manažmente. Z vlastnej skúsenosti hovorím, že menší klienti väčšinou vedia, čo chcú a neboja sa do týchto technológií investovať finančné zdroje, aj keď to môže vyzerať ako paradox. Rád by som preto odporučil všetkým spoločnostiam, aj tým veľkým, aby sa nebáli skúšať nasadiť tieto technológie v ich výrobných podnikoch a aby začali s pilotnou verziou, kde si technológiu oťukajú, zoznámia sa s ňou a zistia, či je pre nich vhodná. Nie je potrebné premýšľať hneď v miliónoch korún alebo státisícoch eur a robiť všetko veľkolepé. Pokiaľ by sa týmto spoločnosti riadili, samy by zistili, že im virtuálna a rozšírená realita neuškodí, ale naopak pomôže. Časom si tak vypracujú postupy a systém, vďaka ktorému budú mať lepších zamestnancov a bezpečnejšiu prevádzku a ktorý im bude šetriť peniaze.
Ďakujeme za rozhovor.
