Aké boli východiská pri tvorbe návrhu Energetickej politiky Slovenskej republiky?
Pri tvorbe návrhu Energetickej politiky SR, ktorá definuje hlavné ciele a priority energetického sektora do roku 2035 s výhľadom na rok 2050, boli zohľadnené viaceré východiská. Jedným z nich je skutočnosť, že Slovensko je vysoko závislé od dovozu fosílnych palív a jednou z priorít v tejto oblasti je zabezpečenie spoľahlivosti dodávok. Druhým východiskom je skutočnosť, že zo štruktúry priemyslu na Slovensku vyplýva vysoká energetická náročnosť hospodárstva.
Vo vzťahu k Európskej únii sa zohľadňovali reálie týkajúce sa využívania obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovania energetickej efektívnosti. V oblasti jadrovej energetiky Slovensko presadzuje svoje záujmy, pričom táto politika bola tiež zohľadnená pri tvorbe uvedeného návrhu. Nezabúdalo sa ani na podporu už spomínaných obnoviteľných zdrojov energie, vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla.
V rámci návrhu Energetickej politiky sa takisto posudzoval dosah na konkurencieschopnosť hospodárstva SR. Veľkou výzvou v celosvetovom meradle je zníženie vplyvu emisií skleníkových plynov na zmenu klimatických pomerov na zemi, čo je výraznou témou aj v Energetickej politike SR. Zohľadnené sú aj dôsledky finančnej a hospodárskej krízy, ktorá sa začala v roku 2009.
Strategický cieľ novej energetickej politiky nie je definovaný v konkrétnych číslach, ale skôr vo forme akejsi vízie opatrení, ktoré sú plánované na najbližšie roky či dokonca desaťročia. Mohli by ste to bližšie vysvetliť?
Máte pravdu, strategický cieľ bol zadefinovaný výhľadovo na desiatky rokov s tým, že nemá konkrétnu hodnotu, ale jeho hlavným obsahom je dosiahnutie konkurencieschopnej nízkouhlíkovej energetiky zabezpečujúcej spoľahlivú, bezpečnú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné koncové ceny a navyše s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa a trvalo udržateľný rozvoj. Uvedený cieľ stojí na takých štyroch základných pilieroch, ktorými sú energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a trvalo udržateľná energetika.
V rámci energetickej bezpečnosti, ktorá je jedným z uvedených pilierov strategického cieľa, sa hovorí o bezpečnosti a diverzifikácii zdrojov, či už dobudovaním dvoch blokov jadrovej elektrárne Mochovce, alebo zabezpečením disponibilných zdrojov elektriny pre potreby regulácie. Aké sú teda priority v oblasti energetickej bezpečnosti?
Priorita sa týka najmä diverzifikácie ciest, ktorými môže byť Slovensko zásobované energetickými zdrojmi. Ak sme boli v minulosti svedkami budovania infraštruktúry na dodávky energetických médií, ktoré smerovali z východu na západu, v súčasnosti je prioritou budovanie infraštruktúry smerujúcej zo severu na juh. Disponibilita zase súvisí s využívaním obnoviteľných zdrojov energie, kde je energia získavaná z vetra alebo slnka charakterizovaná výkonovou variabilitou, a preto bude potrebné v budúcnosti zabezpečiť ďalšie zdroje, ktoré bude možné využiť pri regulácii výkonu v rámci elektrizačnej sústavy.
Druhým pilierom je energetická efektívnosť. Mohli by ste bližšie opísať priority, ktoré sa týkajú tejto oblasti?
V súčasnosti vykazuje Slovensko vyššiu energetickú náročnosť, ako je priemer v štátoch Európskej únie. V horizonte desiatich rokov by sa malo Slovensko aj vďaka opatreniam uvedeným v návrhu Energetickej politiky dostať na úroveň tohto priemeru. Malo by to byť zabezpečené najmä preferovaním technológií s vysokou účinnosťou a optimálnym rozvojom energetickej infraštruktúry, ktorý zahŕňa efektívne investície. Čiže nefinancovať duplicitné projekty a zabezpečiť, aby sa do energetických projektov nezahŕňali žiadne nadbytočné položky. Dôležitou prioritou je aj zabezpečenie vyššej energetickej efektívnosti budov, t. j. zníženie spotreby energie určenej na ich vykurovanie.
Jedným z opatrení, ktoré ste v súvislosti s energetickou efektívnosťou spomínali, bolo aj zavedenie a využívanie inteligentných meracích prístrojov a inteligentných sietí. Prvé kroky v tejto oblasti boli spravené na strane legislatívy aj na strane energetických distribučných spoločností v podobe pilotných projektov. Ako by sa mal ďalej uberať vývoj v tejto oblasti?
V prvom kroku boli stanovené hranice z hľadiska veľkosti spotreby, resp. odberu elektrickej energie, od ktorých sa majú začať inštalovať inteligentné meracie systémy. Následne sa tieto procesy vyhodnotia a posúdi sa ich nasadzovanie aj pri ďalších odberateľoch.
Prejdime teraz od jednotlivých pilierov strategického cieľa novej Energetickej politiky SR k téme Klimaticko-energetický rámec 2030. Aké sú jeho ciele a aké záväzky z toho pre Slovensko vyplývajú?
Slovensko má zatiaľ stále záväzky voči Klimaticko-energetickému rámcu do roku 2020. V ňom sú definované záväzné ciele, ktoré Slovensko musí plniť, týkajúce sa najmä zníženia emisií skleníkových plynov, problematiky energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie. S vysokou pravdepodobnosťou môžeme povedať, že tieto ciele aj splníme. Čo sa týka nového rámca do roku 2030, Európska komisia navrhla v týchto oblastiach nové ciele. Slovenská republika potrebuje definovať cieľ týkajúci sa zníženia emisií skleníkových plynov, ktorý je navrhnutý vo výške 40 %.
Následne budú na úrovni Európskej únie tieto čiastkové ciele prealokované na jednotlivé členské krajiny. Pokiaľ ide o ďalšie dva ciele, s tými je zo strany Slovenskej republiky vedená zásadná polemika, pretože nie so všetkým sa stotožňujeme. Dôvodmi na zdržanlivosť k takto definovaným cieľom je jednak to, že chýba spracovaná dopadová štúdia z hľadiska nákladov, ktoré by jednotlivé členské krajiny museli vynaložiť, jednak to, že už terajší Klimaticko-energetický rámec 2020 je záťaž z hľadiska nákladov a konkurencieschopnosti našich priemyselných podnikov.
Slovensko chce byť takisto slobodnejšie pri voľbe svojho energetického mixu, t. j. aby sme nemali predpísaný nejaký cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; obávame sa tiež určitého iteratívneho prístupu k dosiahnutiu cieľa, kde by si členský štát EÚ musel nanovo stanovovať svoje indikatívne ciele tak, aby bol dosiahnutý záväzný cieľ na úrovni EÚ.
Myslíte si, že návrh Energetickej politiky Slovenskej republiky má na to, aby zásadnejším spôsobom posunul našu krajinu z hľadiska konkurencieschopnosti ekonomiky a bezpečnosti dodávok energií dopredu?
Návrh, ktorý vypracovalo Ministerstvo hospodárstva SR, napovedá vzhľadom na nemennosť dlhodobého strategického cieľa o určitej stabilite v tomto prostredí. Jeho základom by mal byť dobre nastavený legislatívny a regulačný rámec vytvorený vo vzťahu k zadefinovaným prioritám. Som presvedčený, že následné investície nebudú zbytočné, ale efektívne využité a prispejú k zvýšeniu konkurencieschopnosti našej ekonomiky. Zvýšenie bezpečnosti dodávok energií sa zabezpečí prostredníctvom diverzifikácie ciest a zníženia spotreby dovážaných fosílnych palív, od ktorých bude Slovensko aj naďalej závislé, avšak v čoraz menšej miere. Prispeje k tomu nielen zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla, ale aj spomínaná energetická efektívnosť.
