Odpovede aj na tieto otázky sme hľadali spolu s:

Ing. Marta Wendy Pereira, ESET, spol. s. r. o., softvérová inžinierka. Štúdium absolvovala v roku 2020 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Materiálovotechnologickej fakulte so sídlom v Trnave, Ústave aplikovanej informatiky, automatizácie a mechatroniky

Ing. Milan Medvedík, PhD., IS – Industry Solution, a. s., programátor SCADA. Štúdium absolvoval v roku 2022 na Žilinskej univerzite v Žiline, Fakulte elektrotechniky a informačných technológií, Katedre riadiacich a informačných systémov

Ing. Michal Gubrický, dNation, s. r. o., Cloud/DevOps Engineer. Štúdium absolvoval v roku 2021 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulte chemickej a potravinárskej technológie, Ústave informatizácie, automatizácie a matematiky

Ing. Michal Mateáš, Schaeffler Kysuce, spol. s r. o., pracovník R&D oddelenia. Štúdium absolvoval v roku 2021 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulte chemickej a potravinárskej technológie, Ústave informatizácie, automatizácie a matematiky

Ing. Martin Šrenkel, VÚB, a. s., test analytik. Štúdium absolvoval v roku 2020 na Slovenskej technickej univerzite, Materiálovotechnologickej fakulte so sídlom v Trnave v študijnom odbore automatizácia a informatizácia procesov v priemysle

Ing. Tomáš Drak, T-Industry, s. r. o., vývojár hardvéru. Štúdium absolvoval v roku 2021 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulte elektrotechniky a informatiky, Pracovisku aplikovanej elektrotechniky

Ing. Martin Pajpach, MATADOR Automation, s. r. o., aplikačný programátor. Štúdium absolvoval v roku 2021 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulte elektrotechniky a informatiky, Ústave automobilovej mechatroniky

Ing. Richard Cánik, Photoneo, s. r. o., div. Brightpick, DevOps Team Leader. Štúdium absolvoval v roku 2020 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulte elektrotechniky a informatiky, Ústave robotiky a kybernetiky

Ing. Samuel Kostúr, Photoneo, s. r. o., div. Brightpick, tester. Štúdium absolvoval v roku 2022 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulte elektrotechniky a informatiky, Ústave robotiky a kybernetiky

Vnímate vedomosti/odbornosť získané na univerzite ako niečo, čo vám pri nástupe do terajšieho pracovného pomeru pomohlo alebo to pre vášho zamestnávateľa nebolo až také podstatné?

M. W. Pereira: Štúdium mi pomohlo pri nástupe do zamestnania, poskytlo mi aspoň základné vedomosti, ktoré môj zamestnávateľ hľadal. Tiež ma naučilo získavať ich pri písaní záverečnej práce, ktorú si zamestnávateľ prečítal. Zároveň však zamestnávateľovi nešlo o to, čo mám vyštudované a na akej vysokej škole, prihliadali na to, čo viem.

M. Medvedík: Myslím si, že áno, pomohli. Pri pohovore je človek viac „v obraze“, má prehľad a lepšie sa mu potom komunikuje. No dobré je, keď sú k týmto vedomostiam pridané aj praktické skúsenosti. V tomto ohľade sa mi celkom pozdáva aj zaradenie absolvovania odbornej praxe počas štúdia v ostatnej akreditácii.

M. Gubrický: Určite áno. V súčasnom zamestnaní som začal pracovať už ako brigádnik počas posledného ročníka. Pri nástupe mi pomohli hlavne znalosti z programovania v Python-e.

M. Mateáš: Nakoľko pracujem na pozícii, kde sa zaoberáme tepelným manažmentom elektrických vozidiel, znalosti, ktoré som získal na univerzite, mi veľmi pomohli. Využívam tak vedomosti z oblasti prestupu energie a hmoty, ako aj matematické/programovacie znalosti pri tvorbe matematických modelov. A presne takéto okruhy otázok som dostal pri výberovom konaní, čiže v skratke hlavné predmety z môjho štúdia mi boli nápomocné.

M. Šrenkel: Skôr sa prikláňam k odpovedi z druhej časti otázky. No treba povedať, že bez predmetov na škole by som sa pravdepodobne nezaujímal o oblasť testovania natoľko, aby som v nej vyhľadával prácu. Začalo sa to brigádou ešte počas štúdia a vďaka nej som mohol pracovať aj na svojej diplomovej práci, a teda úspešne ukončiť školu. Škola mi ukázala, že v rámci IT sa dá orientovať do rôznych oblastí a programovanie je len jedna, ale určite nie jediná možnosť vo svete IT.

T. Drak: Samozrejme, vedomosti nadobudnuté na univerzite boli pre mňa veľmi užitočné a v praxi využiteľné. Netreba však zabúdať na to, že je potrebné, aby každý pracoval aj sám na sebe a pravidelne zdokonaľoval svoje zručnosti a odbornosť aj nad rámec školských povinností.

M. Pajpach: Štúdiom mechatroniky na ÚAMT, kde sa prepája informatika, automatizácia, mechanika a elektronické systémy, som získal podrobnejší prehľad vo svete inteligentných technológií a Industry 4.0. Keďže znalosti z týchto oblastí dnes bežne využívam a vnímam najmä ich zmysel pre budúcnosť priemyslu, môžem konštatovať, že vedomosti a odbornosť získané počas tohto štúdia mi pomohli pri nástupe na moju aktuálnu pracovnú pozíciu a boli dobrým základom pri mojom ďalšom rozvoji v tejto oblasti.

R. Cánik: Určite mi pomohli; či boli pre zamestnávateľa podstatné, to neviem, ale pravdepodobne áno, keďže som začal preňho pracovať už počas štúdia. Univerzita ma určite nenaučila všetko, učiť sa budem celý život, ale naučila ma, ako správne spracovať informácie alebo pristúpiť k technickému problému. Každá technická oblasť ma svoje nosné témy, ktorými sa zaoberá, výnimkou nie je ani robotika, čo je oblasť, v ktorej pracujem. S týmito témami sa dobre oboznámite práve na univerzite, nie každá z týchto tém je už v praxi aktuálna, ale znalosť tých tém je akýsi základ, ktorý vám otvorí dvere a naučí vás jazyk, akým sa vyjadrovať.

S. Kostúr: Odbornosť získanú na univerzite určite vnímam ako niečo, čo bolo pre môjho zamestnávateľa atraktívne. Myslím si však, že zamestnávateľov najviac oslovia koncoročné práce študentov, prípadne väčšie projekty, ako to bolo aj v mojom prípade. Práve pri ich vypracovaní študenti ukážu schopnosť samostatne hľadať potrebné informácie a súčasne zlúčiť ďalšie čiastočné poznatky do jedného komplexného celku.

Aká je miera zhody vami získaných vedomostí/zručností na univerzite s požiadavkami/úlohami, s ktorými sa stretávate pri výkone vašej súčasnej profesie?

M. W. Pereira: Nakoľko som študovala informatiku aj automatizáciu, pri žiadnej práci by som pravdepodobne nevyužívala všetky znalosti, ktoré som počas štúdia nadobudla. No veľkú časť informatických znalostí využívam každý deň, niektoré ojedinele pri menej častých úlohách.

M. Medvedík: Vysoká škola má dať človeku prehľad, nedokáže ho pripraviť alebo zaškoliť na všetky možné situácie a úlohy, s ktorými sa stretne v práci. V mojom prípade je tá miera zhody väčšia, pretože som sa zamestnal v odbore, ktorý som aj študoval, čiže ostal som pri PLC a vizualizačných systémoch a práve takých, s akými som sa stretol aj pri výučbe. No logika je tá istá, len sa troška zorientovať v inom softvéri.

M. Gubrický: Pomerne veľká. Najviac vo svojej profesii využívam znalosti z programovania v Python-e. Ďalej sú to znalosti z databáz, repository systému GIT a operačného systému Linux. V neposlednom rade je to aj schopnosť samostatne pracovať, čo vás naučia jednotlivé semestrálne projekty.

M. Mateáš: S odstupom času môžem zhodnotiť, že väčšinu nadobudnutých poznatkov vyžívam každodenne. Tiež musím veľmi vyzdvihnúť aj soft-skills, ktoré som nadobudol najmä počas inžinierskeho štúdia, teraz by som povedal, že sú v praxi rovnako dôležité, ako hard-skills.

M. Šrenkel: Získané vedomosti zo školy mi osobne poslúžili ako veľmi dobrý základ, neskôr k nim pribudli skúsenosti z práce. Nie všetko sa v praxi robí tak, ako nám to bolo vysvetlené na škole, no musím povedať, že vo veľkej miere je vždy základ zachovaný. Myslím si, že na škole nám boli ukázané rôzne smery, ktoré mohol študent vo vlastnom záujme prehlbovať a tým sa zdokonaliť a naštartovať aj svoju kariéru už počas študentských čias.

T. Drak: Keďže pracujem na pracovnej pozícií, ktorá je blízka odboru, ktorý som vyštudoval (aplikovaná elektronika), vedomosti nadobudnuté na univerzite využívam pomerne pravidelne. Predovšetkým pri vývoji zariadení. Dôležité boli hlavne z toho dôvodu, že každé zariadenie je potrebné navrhnúť správne po elektrickej stránke. Zároveň je však nevyhnutné posúdiť pri každom návrhu nového zariadenia aj základné fyzikálne princípy, prípadne legislatívne problémy a pod. Takéto komplexné zhodnotenie vykonávaných činností a celkový pohľad na riziká a možnosti každého projektu som sa naučil práve počas štúdia a využívam to aj v praxi.

M. Pajpach: Aj napriek tomu, že je odbor mechatroniky rozsiahly, snaží sa o synergické prepojenie všetkých odvetví, ktoré zastrešuje. Pri práci na projektoch vnímam, že využívam množstvo znalostí, ktoré som štúdiom mechatroniky nadobudol – či už ide o požiadavky v oblasti informatiky, automatizácie, alebo aj optimalizácie procesov. Mieru zhody a možnosť uplatniť nadobudnuté poznatky pri terajšej práci by som hodnotil veľmi dobre, keďže okrem znalostí, ktoré aktívne využívam, mám napríklad aj vedomosti z elektronických systémov a elektroprojektovania, ktorému sa v mojej práci tiež venujem.

R. Cánik: Ťažko to vyjadriť presne, keďže pracujem v tíme DevOps a musel som sa množstvo vecí naučiť sám, ale istý prienik tam je, keďže firma pôsobí v oblasti robotiky a logistiky. Denne sa viac venujem témam DevOps, ale práve znalosť odboru robotiky mi pomáha lepšie pristupovať k problematike a zaručiť, že výstupy tímu DevOps budú funkčné a použiteľné. Na univerzite som sa stretol s množstvom tém z oblasti robotiky a každý si z tých tém vybral tie svoje. Niekto išiel cestou automatizácie alebo sa viac zameral na vyššie programovacie jazyky a venoval sa napríklad počítačovému videniu alebo programovaniu MCU, či dronov. Niekto si vybral teoretickú cestu a venuje sa vytváraniu matematického modelu systémov alebo sa iným spôsobom pohybuje v oblasti robotiky, napríklad v manažmente.

S. Kostúr: Musím sa priznať, že mi táto otázka vyčarila úsmev na tvári, keďže zvyknem žartovať, že pri výkone súčasnej pracovnej pozície zväčša stačí šípka hore v termináli a schopnosť reprodukovať, čo oko vidí. Na univerzite som nadobudol mnohé poznatky, ktoré práve nevyužívam. Aj napriek tomu si myslím, že vedomosti získané na univerzite poskytujú pridanú hodnotu dokonca aj pri výkone súčasnej pracovnej pozície. Som však toho názoru, že aj u súčasného zamestnávateľa je niekoľko iných pozícií, kde je spomínaná zhoda výrazne väčšia.

V čom by sa malo vzdelávanie na univerzitách zmeniť, zlepšiť, prípadne doplniť, aby sa viac priblížilo reálnym požiadavkám praxe a trhu práce?

M. W. Pereira: Môj zamestnávateľ prihliada na paterny (a antipaterny) a myslím, že by bolo dobré zaradiť ich do štúdia. Rovnako nielen naša firma, ale väčšina firiem pracuje s GIT-om, tak si myslím, že by pre absolventov bolo výhodou vedieť s ním pracovať. Mohli by sa takto napríklad odovzdávať zadania. Hlavne semestrálne zadania, ktoré by sa tvorili po častiach a vyučujúci by na ne mohli priebežne reagovať. Myslím si tiež, že by pre absolventov bolo veľmi výhodné poznať teóriu k DevOps. Síce na takomto projekte nepracujem, ale je to momentálne vyhľadávané a veľa pracovných ponúk sa k DevOps odkazuje a myslím, že by pre absolventov bolo veľmi výhodné poznať k tomu teóriu.

M. Medvedík: Pracujem ešte len krátko, ale podľa môjho názoru by sa mohli viacej prepájať jednotlivé predmety, ktoré sa vyučujú na škole. Ukázať študentom prienik medzi jednotlivými predmetmi, čo s čím súvisí. Potom by asi nepadali otázky typu „Načo mi toto bude?“ Ďalšou pridanou hodnotou štúdia pre budúce zamestnanie by bola možnosť získať rôzne certifikáty, napríklad elektrotechnickú spôsobilosť (§21 a vyššie) či niečo v oblasti IT (napr. certifikát CISCO), pretože v dnešnej dobe a dnešných systémoch sa bez IT už len ťažko zaobídeme.

M. Gubrický: Snažiť sa meniť predmety alebo upravovať ich osnovy na základe trendov v danej oblasti. Chodiť možno na exkurzie, aby študenti videli, ako sa to, čo sa učia, reálne využíva v praxi. A určite viac tímových projektov, pretože schopnosť pracovať v tíme sa dnes vyžaduje asi v každej profesii.

M. Mateáš: Podľa mňa je dôležité aktívne prepojiť prax so štúdiom a veľmi silno na tom trvať. Spoločnosti na Slovensku sú „hladné“ po mladých talentoch a nemyslím si, že je ťažké vytvoriť také prepojenia. Ďalším dôležitým bodom je zlepšovať soft-skills študentov, koniec koncov, táto stránka „predá“ absolventa do kvalitnej spoločnosti. Samozrejmosťou je ovládať minimálne anglický jazyk na hovorovej úrovni. Z vlastnej skúsenosti viem, že pri pohovore až tak nevadí, keď uchádzač nevie na všetko odpovedať na 100 %. Omnoho viac je dôležitý proaktívny prístup a schopnosť nájsť vhodné riešenie daného problému. Tým chcem povedať, aby sa učivo neučilo „naspamäť“, ale s porozumením.

M. Šrenkel: Zachovať akcie typu JOB day, kde sa študenti môžu dozvedieť cenné informácie o tom, ako ktoré firmy fungujú. K tomu by som pripojil väčšiu spoluprácu s firmami v daných odboroch. Pokúsiť sa dotiahnuť na prednášky ľudí priamo z firiem, kde pracujú s vysvetľovanou problematikou, aby mohli demonštrovať študentom rozdiel medzi tým, ako to vyzerá na papieri a ako je to v realite. To by mohlo zvýšiť aj záujem študentov o danú problematiku a zároveň pomôcť firmám nájsť prípadných záujemcov o prácu.

T. Drak: Vzdelávanie je činnosť, ktorá nepozná hranice a vždy sa nájdu nové výzvy. Z tohto dôvodu je ťažké určiť hranicu tých vedomostí, ktoré je možné získať na univerzite počas štúdia a tých, ktoré je potrebné nadobudnúť praxou. Ja osobne som veľmi vďačný za vedomosti, ktoré som počas štúdia nadobudol. Napriek tomu, ak by sa malo vzdelávanie na univerzite priblížiť k reálnym požiadavkám, určite by som navrhol zaradiť do učebných osnov elektrotechnického odboru viac programovania. Pomocou pre študenta by bolo aj viac praktických skúseností s najnovšími technológiami. Ako „začínajúci“ elektrotechnik som mal problém zorientovať sa v technológiách a rozpoznať tie, ktoré sú využiteľné a majú budúcnosť, a tie, ktoré v praxi už nemajú až také využitie, sú zastarané alebo sa do komerčného použitia až tak nehodia.

M. Pajpach: Jednoznačne by som počas svojho štúdia na univerzite privítal možnosť väčšej spolupráce s firmami z praxe, ktorá by sa netýkala len záverečných prác. Mohlo by ísť napríklad aj o rozvoj a podporu zdieľaných laboratórií na výskum a vývoj v oblasti Priemyslu 4.0. Uvedomujem si však, že každá firma na trhu práce má svoje špecifické požiadavky a som preto rád, že som mal možnosť študovať mechatroniku a inteligentné technológie, čo mi otvorilo široké spektrum možností, ako sa uplatniť v praxi.

R. Cánik: Určite by som sa viac zameral na prácu v tímoch. V praxi málokedy pracujete na niečom sami, väčšinou pôsobíte v tíme. Z toho vyplýva, že výstupy jednotlivca musia byť čitateľné aj pre ostatných. Ďalej by som sa snažil prilákať na univerzitu odborníkov s praxou. Myslím, že máme na Slovensku zaujímavé firmy s množstvom skúsených ľudí a v týchto firmách by sa našli odborníci, ktorí by chceli ďalej posunúť nadobudnuté vedomosti z praxe, čo by spôsobilo, že by bol daný predmet pre študentov pútavejší.

S. Kostúr: Požiadavky trhu práce a to obzvlášť IT sektora sa neustále menia. Aby boli absolventi odborníkmi nielen tesne po ukončení štúdia, ale naopak, aby dokázali držať krok s dobou, je potrebné, aby univerzita naučila študentov najmä samostatne získavať informácie a kriticky myslieť. Veľmi pozitívne vnímam trend vypisovania tém záverečných prác v spolupráci s firmami z praxe. Väčšie zaujímavé projekty by som však uvítal aj v rámci samotných predmetov. Verím, že odbremenenie profesorov od administratívnej práce a následné zintenzívnenie výskumu by prinieslo mnohé benefity, napríklad v podobe viacerých voliteľných predmetov, ale hlavne zabezpečenia výučby aktuálnych technológií.

Toľko teda názory nastupujúcej mladej generácie pracovníkov. Veríme, že aj tieto postrehy prispejú v budúcnosti k tomu, aby sa zástupcovia štátnych a vzdelávacích inštitúcií zamerali pri tvorbe študijných programov na podstatné veci, ktoré pomôžu pripraviť mladých ľudí na prichádzajúce zmeny – najmä po odbornej, ale aj ľudskej stránke.