Mohli by ste na úvod stručne priblížiť štruktúru prepravnej trasy plynu cez územie SR?

Na tranzitnom systéme spoločnosti eustream boli vytvorené štyri kompresorové stanice, a to vo Veľkých Kapušanoch KS01, v Jablonove nad Turňou KS02, vo Veľkých Zlievciach KS03 a v Ivanke pri Dunaji KS04. Ich celkový výkon je 1 100 MW, pričom jednotlivé kompresorové stanice sú od seba vzdialené približne 150 kilometrov. Preprava plynu sa realizuje cez štyri kontinuálne prepravné línie s priemermi DN1200 a DN1400 plus cez tzv. looping, čo je čiastková, piata prepravná línia.

Aké strojnotechnologické zariadenia sa podieľajú na zabezpečení prepravy plynu?

Kvôli optimalizácii a efektívnosti prevádzky využívame v rámci prepravy plynu rôzne plynové generátory, výkonové turbíny a plynové kompresory, ktoré tvoria turbosústroje. Spolu ide o 83 turbosústrojov s označením GT 750-6 s jednotkovým výkonom 6 MW, deväť turbosústrojov Nuovo Pignone Firenze s elektropohonom s jednotkovým výkonom 23 MW a päť turbosústrojov Cooper Rolls na prvých dvoch kompresorových staniciach s jednotkovým výkonom 27 MW, ktoré sú prevádzkované od roku 1997. Tie boli dodané a nasadené prvýkrát v európskom meradle s technológiou DLE (dry low emission – suché nízke emisie).

Medzi veľké rátame aj elektrosústroje s jednotkovým výkon 25 MW umiestnené v prvých troch kompresorových staniciach. Práve nedávno sme slávnostne uviedli do prevádzky technológie dvoch turbosústrojov s výkonom 31 MW tiež so zabudvanou DLE technológiou. Okrem toho, že sa snažíme zabezpečiť spoľahlivú a bezpečnú prepravu plynu, kladieme veľký dôraz aj na ochranu životného prostredia a práve vďaka DLE technológii sme schopní dodržať limity týkajúce sa emisií.

Sme z hľadiska Európskej únie zaujímavá prepravná trasa čo do objemu?

Ako tranzitná krajina sme kontrahovaní na prepravnú kapacitu, t. j. akú kapacitu prepravy vieme poskytnúť. V súčasnosti sa naša kapacita prepravy zemného plynu pohybuje na úrovni 90 miliónov metrov kubických za deň, čo nás radí medzi najväčších prepravcov v rámci Európskej únie. Kompresorová stanica vo Veľkých Kapušanoch je suverénne najväčšia v rámci celej Európy. Podľa dennej požiadavky našich zákazníkov sa reguluje aj prepravované množstvo plynu. Samozrejme to prebieha v spolupráci s centrálnym dispečingom na Slovensku, ale aj s dispečingom v Moskve. Podľa požiadavky na odber sa v eustream, a. s., denne rozhoduje o zaraďovaní už skôr spomínaných turbosústrojov do prevádzky. Práve pre efektívnosť prevádzky sa o zaraďovaní rozhoduje v hodinovom režime.

Ako možno v súvislosti s prepravou plynu charakterizovať pojem efektívnosť prevádzky? V súčasnosti sme sa dostali do stavu, keď v rámci eustream, a. s., pracuje v režime denného riadenia. To znamená, že prvá kompresorová stanica vo Veľkých Kapušanoch je riadená na maximálne množstvo prietoku plynu a zvyšné tri stanice sú regulované na maximálny tlak. Čím je vyšší prevádzkový tlak, tým sú nižšie tlakové straty. Táto filozofia riadenia sa zvolila práve kvôli zabezpečeniu optimálnej a efektívnej prevádzky v rámci celej prepravnej trasy – aby sme do prevádzky nezaraďovali stroje, keď to nie je potrebné. S prevádzkou každého stroja totiž súvisia tlakové straty, zvyšuje sa spotreba plynu a záťaž na životné prostredie

Akú štruktúru má architektúru riadenia takéhoto geograficky rozložitého systému?

Architektúra riadenia je rozložená do troch úrovní: podniková úroveň riadenia reprezentovaná centrálnym dispečingom v Nitre s nainštalovaným SCADA systémom, úroveň riadenia na jednotlivých kompresorových staniciach a poslednú úroveň tvorí riadenie konkrétnych technologických celkov a jednotlivých strojov v rámci každej kompresorovej stanice. Všetky tri úrovne sú, samozrejme, komunikačne prepojené samostatnou optickou linkou. Prostredníctvom technologického manažérskeho systému WebGas sa vieme kedykoľvek pripojiť na ľubovoľné technologické zariadenie a odsledovať si prevádzkové aj diagnostické parametre.

Na základe akých informácií možno povedať o zariadení, že je spoľahlivé?

Ak zariadenie plní funkciu, ktorá sa od neho očakáva, môžeme povedať, že dané zariadenie je spoľahlivé. Aby sme vedeli posúdiť, do akej miery je dané zariadenie v danom čase spoľahlivé, potrebujeme poznať jeho tzv. kondíciu. V eustream, a. s., máme preto zavedený systém riadenia údržby typu RCM (údržba zameraná na spoľahlivosť), ktorý je integrovaný s modulom údržby (PM) informačného systému SAP. Systém využívame nielen na preventívne kontroly, ale aj preto, aby sme vedeli zhodnotiť, ako často sa vyskytujú jednotlivé typy porúch, aby sme neriešili následky, ale prvotné príčiny porúch.

Dokáže ovplyvniť výpadok jedného stroja celý prepravný systém?

Spoľahlivosť je zabezpečená vytvorením určitých rezerv. Keď máme prehľad o zariadeniach v rezerve, tak viem okamžite pri výpadku aktuálne pracujúceho stroja rozhodnúť, ktorú rezervu zaradím, aby sa dohodnuté množstvá plynu spoľahlivo naďalej doručovali.

Ako sa rieši požiadavka na zvýšenie objemu dodávky plynu do rozvodnej siete?

To možno zabezpečiť zvýšením výkonu aktuálne pracujúcich turbosústrojov alebo pridaním ďalších, záložných rezerv. Pridávanie ďalších strojov však znamená zvyšovanie nákladov, čo nie je výhodné, ale je to niekedy nutné. Pri systémoch prepravy takéhoto rozsahu vznikajú aj neočakávané situácie, preto je nevyhnutné, aby zálohové zdroje boli spoľahlivé a vždy prirpavené na nasadenie do prevádzky. V eustream, a. s., tomu venujeme veľkú pozornosť, čo sa nakoniec ukázalo aj pri minuloročnej plynovej kríze, keď sme dokázali vďaka zaradeniu záloh uskutočniť reverzný chod, aby sme mohli pokryť požiadavky spotreby na Slovensku.

Často sú pracovníci údržby sústrední len na starostlivosť o stroje. Nemali by sa zapájať aj do iných fáz investičných akcií, napr. do definovania kritérií pri nákupe zariadení?

My ako diagnostické oddelenie veľmi úzko spolupracujeme s investičným útvarom napr. pri definovaní požiadaviek na dodávateľov, aby splnili naše požiadavky. Zúčastňujeme sa už od začiatku investičnej akcie pri výbere, hodnotení investície, prevádzke a diagnostike zariadení po ich nasadení až po vykonávanie opráv a znovunastavovanie zariadení do optimálneho prevádzkového stavu.

Údržba po zlyhaní zariadení je síce v praxi často viditeľná, ale najmenej efektívna. V prípade prepravy plynu asi nebude ťažiskovou stratégiou v rámci údržby...

Uplatňujeme štyri stratégie údržby. Stratégiou údržby, ktorá sa týka opravy veľmi malých zariadení, sa nebudem ani zaoberať. Preventívna údržba sa vypracúva na lokálnej úrovni. Zaviedli sme tzv. lokálnu diagnostiku, pri ktorej sa základnými metódami sledujú menej dôležité zariadenia, avšak aj o nich potrebujeme vedieť, v akej sú kondícii. Od roku 1995 sme zaviedli prediktívnu údržbu turbosústrojov Nuovo Pignone prostredníctvom kontinuálneho diaľkového monitorovania cez systém DM2000. Vzhľadom na pozitívne výsledky a reálne prínosy, ktoré zavedenie tohto systému prinieslo, sme ho rozšírili aj na 6 MW turbosústroje vo všetkých štyroch kompresorových staniciach.

Aké prostriedky technickej diagnostiky sa v súčasnosti v eustream, a. s., využívajú?

Vzhľadom na to, že pri preprave plynu sú v činnosti v prevažnej miere rotačné stroje, začala sa ako prvá využívať vibrodiagnostika. Začali sme s pochôdzkovou diagnostikou s prenosným meracím prístrojom. No už v začiatkoch realizácie technickej diagnostiky sme mali k dispozícii aj hybridné riešenie, kde sme mali v pojazdnom laboratórnom vozidle zabezbečený kvázi kontinuálny spôsob monitorovania – osemkanálový systém Compass od spoločnosti Brüel & Kjaer Vibro, s ktorým sme prechádzali od stroja k stroju a kontinuálne ho monitorovali v priebehu 24 alebo 48 hodín. Neskôr už boli modernejšie stroje Nuovo Pignone osadené vlastným diagnostickým systémom a po ich pripojení do siete sme mali informáciu zo všetkých diagnostických snímačov umiestnených na každom takomto stroji. Postupne sme si do tohto diagnostického systému sami dopĺňali daľšie potrebné meracie body. Tým sme inšpirovali aj samotných tvorcov pôvodného diagnostického systému, ktorý neskôr funkcionalitu diagnostického systému rozšíril.

Na sledovanie stavu vnútorných častí strojov Nuovo Pignone, ako sú lopatky alebo spaľovacie komory, je stanovený interval prehliadky na jedekrát za polrok. Na to sa využíva tzv. boroskopická diagnostika, čo je niečo podobné ako endoskopia v medicíne. Po premytí stroja sa vykoná vizuálna inšpekcia vnpútorných častí, umožňujúca až stonásobné zväčšenie detailov. Na konci zavádzaného kábla sa nachádza čip, svetelný zdroj a kamera, ktorý spoľahlivo identifikuje drobné trhlinky, prevaleniny alebo olupovanie ne teplotne vysokonamáhaných častiach stroja a zobrazuje ich na monitore. Veľmi dobré výsledky ponúka pri rotačných strojoch aj tribodiagnostika, čiže určovanie stavu stroja na základe analýzy mazív. Sledujú sa feritické a mechanické častice obsiahnuté v oleji a jeho viskozita. Na orientačné účely si túto analýzu vykonávame sami, v prípade potreby presnejších výsledkov spolupracujeme s akreditovanými laboratóriami.

Kvôli splneniu požiadaviek na ochranu životného prostredie realizujeme aj meranie hluku z technologického hľadiska, ako aj z hľadiska dosahu na okolité prostredie, kde sa kompresorové stanice nachádzajú. Z rovnakých dvoch hľadísk sledujeme aj emisie spalín, ktoré vyhodnucujeme prostredníctvom kontinuálneho automatizovaného emisného monitorovacieho systému a tiež kvôli zaručeniu úplnej istoty aj pochôdzkovým spôsobom. Okrem plynových rotačných strojov prevádzkujeme aj elektrosústroje a tam sme potrebovali použiť iné diagnostické metódy. Zakúpili sme zariadenie na meranie koncentrácie ozónu v chladiacom vzduchu v elektromotoroch, na základe ktorej sa dá diagnostikovať stav povrchovej izolácie veľkých elektromotorov. Na diagnostiku vo veľkých rozvodniach sme zakúpili termovíznu kameru chladenú tekutým dusíkom, ktorou sme sledovali rozvody, tyristory a pod., ako aj stav tepelných izolácií napr. na potrubiach.

Diagnostika by sa však nermala zameriavať len na hodnotenie stroja z pohľadu technického, ale aj z pohľadu prípadných ekonomických dosahov – pozitívnych pri jeho efektívnej funkčnosti či negatívnych pri jeho výpadku...

Veľmi dôležitá je v tomto smere proaktívna údržba. Nestačí len poznať technický stav zariadenia, ale jeho stav musí byť hodnotený aj z ekonomického hľadiska a z hľadiska celkovej efektívnosti jeho využitia. Napr. každý kompresor má svoju pracovnú krivku a len v jej určitej časti pracuje kompresor efektívne. Aby sme ho do toho bodu dostali, musíme vedieť, či treba zvýšiť otáčky, aká je spotreba plynu a pod. Prevádzkovanie kompresora mimo efektívneho pásma ovplyvňuje efektivitu celej kompresorovej stanice a tým aj efektivitu prepravy plynu ako celku. Čiže proaktívna údržba využíva multiparametrickú diagnostiku.

Diagnostiku musia robiť pracovníci z patričnými znalosťami z danej problematiky. Vedia vyčítať z nameraných údajov aj „pridanú hodnotu“?

Tak, ako robíme genézu na základe udalostí z minulosti, robíme aj prognózy, trendovanie, aby sme vedeli dopredu očakávať, čo sa stane. Údržbe sa venujú pracovníci s dlhoročnými skúsenosťami v tejto oblasti a často sa na nás obracajú aj iné subjekty so žiadaosťou o radu a pomoc. Diagnostika má toľko hodnotných informácií, len ich treba vedieť patrične spracovať, pochopiť a využiť.

Možno pri posudzovaní stavu zariadenia oddeliť údaje z diagnostiky od údajov charakterizujúcich prebiehajúce procesy na daných zariadeniach?

Všetky väčšie stroje sú okrem svojho riadiaceho systému pripojené aj na nezávislý diagnostický systém, ktorý v prevažnej miere vyhodnocuje vibrodiagnostické údaje, hodnotu otáčok, teploty ložísk a pod. Kvôli správnemu posúdeniu kondície stroja treba však súčasne poznať aj prevádzkové parametre, ako sú tlak a teplota plynu na vstupe a na výstupe daného zariadenia, teplota nasávaného vzduchu pre axiálny kompresor atď. Na správne posúdenie stavu stroja treba poznať všetky súvislosti. Napr. na 6 MW strojoch sme si nechali na zakázku vyrobiť torznú tyč – meraciu spojku, ktorá na základe merania torzného momentu dokáže merať otáčky a výkon, čo využíva ako prídavnú informáciu o stave zariadenia.

Tieto výkonové parametre slúžia ako akýsi etalón pri meraní na nových strojoch a tiež sa vzhľadom na ne porovnávajú aj namerané výkonové parametre pred realizáciou zásadnejších opráv strojov a po nej. Samostatnou kapitolou sú z hľadiska diagnostiky aj prevádzkové prístroje na snímanie tlaku či teploty. Nezanedbateľnou je aj starostlivosť o prevádzkové prístroje – termočlánky, vysielače tlaku, prietoku a pod. Pri inteligentných prevádzkových prístrojoch sa v presne stanovených intervaloch vykonáva ich rekalibrácia, zbierajú sa diagnostické informácie aj o ich kondícii a pod.

Podarilo sa preukázať nejaké zlepšenia z hľadiska vyššej dostupnosti strojových zariadení či iných, pre firmu zaujímavých ukazovateľov po aplikovaní spomínaných diagnostických prístupov?

Podarilo sa nám splniť plán stanovený v RCM, t. j. 30 % korektívnej údržby a 70 % prediktívnej údržby. Okrem toho sme dokázali poznatky získané na jednom stroji aplikovať na ostatné zariadenia daného typu, čo nám umožnilo predísť poruchovým stavom ešte pred zlyhaním zariadenia. Zároveň ani dodávatelia strojných zariadení si už nemohli na nás „dovoľovať“. Napr. pri spúšťaní nových strojov sme zobrali našu diagnostickú techniku a skontrolovali sme dodávateľom deklarované parametre. Dodávatelia z nás boli často nešťastní, že sme im dokázali odhaliť chyby napr. využitím termovíznej kamery, ale priamo na miesto to boli schopní vyriešiť.

Ktoré problémy v súčasnosti podľa vás najviac trápia oddelenia údržby v priemyselných podnikoch?

Eustream, a. s., je z hľadiska nasadených strojnotechnologických systémov a spôsobov ich údržby firma svetového formátu. No každá firma je konkurencieschopná len do tej miery, ako kvalifikovaný má personál. Snažíme sa rásť nielen s novou technikou, ale aj zavádzaním nových postupov. Dôležité je aj správne naplánovať kapacitu pracovíkov, ktorí sa o strojnotechnologické zariadenia majú starať. Sebelepší odborník nedokáže zodpovedne riešiť množstvo rôznorodých úloh a to platí aj v oblasti údržby. Ušetrenie prostriedkov na jedného prepusteného pracovníka údržby môže znamenať niekoľkonásobne vyššie straty v prípade zlyhania technologického zariadenia, ktorému sa z kapacitných či odborných dôvodov nevenovala dostatočná pozornosť.

Plynárenský priemysel je veľmi vhodným na nasadenie čoraz viac sa presadzujúcich bezdrôtových komunikačných technológií. Máte v rámci prepravy plynu nasadené riešenia z tejto oblasti?

Prevádzkové meracie prístroje, ako aj riadiace systémy sú navzájom zatiaľ prepojené stovkami kilometrov káblov. Veľmi perspektívnym riešením sa nám v tomto smere javia práve systémy využívajúce bezdrôtové technológie komunikácie. Tie nevyžadujú žiadne nákladné budovanie káblových mostov, výkopové práce a pod. Navyše pri káblových spojeniach existuje riziko ich prerušenia a strata údajov. Zatiaľ pri preprave plynu využívame bezdrôtové technológie na meranie prietoku. Tým sa odstraňuje potreba fyzickej prítomnosti pracovníka pri získavaní hodnôt na mieste inštalácie prietokomera. Navyše ich výhodou v porovnaní s inými spôsobmi merania a prenosu informácií je to, že meracie miesto netreba dopredu zvlášť pripravovať či upravovať a pomocou rôznych dostupných redukcií ich možno osadiť na existujúce snímače.

Bezdrôtové technológie však nie sú jedinou novou perspektívnou technológiu...

Rada by som spomenula ďalšiu technológiu, a to z oblasti termovíznej techniky. Sme asi prví na Slovensku, ktorí vlastníme termovíznu kameru na lokalizáciu a detekciu úniku uhľovodíkových plynov. S kamerou, ktorú vlastníme od konca roku 2009, dokážeme verifikovať napr. kvalitu vykonania údržby, či splnila požadované úlohy. Kamera dokáže vďaka krátkovlnnej technológii detegovať úniky veľmi malého množstva, a to hlavne metánu, ktorý je obsiahnutý v zemnom plyne.

Aké plány z hľadiska modernizácie či už v rámci strojnotechnologickej časti, alebo z hľadiska realizácie údržby pripravujete v nasledujúcom období v eustream, a. s.?

V súčasnosti prebieha výberové konanie na tandemy s celkovým výkonom 56 MW pre kompresorovú stanicu vo Veľkých Zlievciach. Rovnako pokračujeme aj v rozširovaní bezdrôtových komunikačných technológií v aplikáciách sledovania výkonových parametrov sústrojov, t. j. bezdrôtový prenos z už existujúcich snímačov – meracích miest. Ďalšie možné bezdrôtové merania by som si vedela predstaviť na trasových uzloch, kde sa merajú napr. vibrácie, diferencia tlaku a pod.

A chceme využiť silnú vlastnosť bezdrôtových technológií – mobilitu. Bezdrôtové riešenie sa potom prehodí na ďalší stroj/meracie miesto a môžeme získavať ďalšie potrebné údaje. Do budúcnosti by som si vedela predstaviť zaviesť aj pohotovostný režim pre diagnostikov podporovaných modernými infokomunikačnými prostriedkami, ako napr. ich informovanie prostrdníctvom SMS o vážnejších zmenách v technológiách. Všetky tieto veci sú technicky realizovateľné, podstatné je, aby aj zodpovední manažéri pochopili ich prínos pre podnik a podporili ich nasadenie.

Ďakujeme za rozhovor.