Obr. Ing. Rudolf Horváth (vľavo) a Ing. Ján Snopko
Cloud je čoraz diskutovanejšou témou. Kde v súčasnosti vidíte jeho uplatnenie v priemyselnej sfére?
R. Horváth: Veľmi často sa stretávam s názorom, že výrobné prostredie je niečo iné ako klasické ERP a že cloud v tejto oblasti nemá miesto. Ja by som skôr povedal, že si ho hľadá a nachádza a že to bude trvať asi trochu dlhšie, ale presadí sa aj v tejto oblasti. Prichádza obdobie IoT a teda všetko bude prepojené. Aj výrobky jednotlivých priemyselných dodávateľov so svojimi výrobcami, aby títo takto mohli poskytnúť dodatočnú službu alebo lepšiu kvalitu existujúcej služby. Takže prvotné uplatnenie cloudu v priemyselnej sfére vidím pri zbieraní dát z dodávaných produktov (z áut, domácej techniky, technických zariadení, atď.) a spracovaní týchto dát za účelom zvýšenia kvality poskytovanej služby súvisiacej s dodávaným produktom. Použitie cloudu na uchovávanie samotných výrobných dát je závislé na vybudovaní dôvery prevádzkových manažérov v bezpečnosť a dostupnosť dát. Ak sa toto podarí a prevádzkové náklady budú jednoznačne nižšie, presadí sa cloud aj v tejto oblasti, pravdepodobne skôr vo forme rôznych hybridných (kombinovaných) riešení, ale presadí sa.
J. Snopko: Máte pravdu, cloud je v priemyselnej oblasti často diskutovaná téma. Má svojich odporcov ale aj priaznivcov, ktorí diskutujú hlavne o bezpečnosti a spoľahlivosti. No najviac vypovedateľné je, že počet používateľov cloudových služieb rastie a mnohí ich využívajú bez toho, aby si to uvedomovali.
Internetové služby sa presadili hlavne v oblasti vzdialeného prístupu k strojom a zariadeniam. Pri nábehu linky a alebo pri poruche je výhodné, ak máte k dispozícii vzdialený prístup. Ušetrí to peniaze nielen výrobcovi stroja alebo linky, ale aj zákazníkovi a preto je táto služba veľmi žiadaná. O jednoduchosti, spoľahlivosti a bezpečnosti použitia sa zákazníci presvedčili vlastnými skúsenosťami a tomuto typu cloudových služieb dôverujú.
Aké technické riešenia z vášho portfólia vedia využívať cloudovú infraštruktúru a ako je prepojenie na cloud technicky realizované? Akým spôsobom je zabezpečené, že k dátam, ktoré prúdia do cloudu, majú prístup len autorizované osoby?
R. Horváth: Spoločnosť GE poskytuje svojim zákazníkom riešenie pre túto oblasť vo forme framework PREDIX. Je to platforma, v ktorej si zákazník sám (prípadne s vybraným dodávateľom) postaví jemu vyhovujúce riešenie. Samotné technické riešenie cloudu je otázkou požiadaviek zákazníka a nejaké zásadné obmedzenia v tomto smere nie sú. GE teda nerieši cloud ako taký, ale skôr využitie cloudu pre potreby použitia zákazníka s riešením postaveným na platforme PREDIX.
J. Snopko: Našou najpopulárnejšou cloudovou infraštruktúrou je služba Talk2M, ktorá spolu s priemyselnými smerovačmi eWON ponúka viacero služieb počnúc pripojením k vzdialenej sieti pre programátorov, mobilným prístupom pre manažérov, až po zabezpečený prenos a archiváciu údajov získaných z výrobného zariadenia. Použitie týchto produktov a služieb je síce z pohľadu používateľa veľmi jednoduché, no ich fungovanie zabezpečuje na pozadí komplikovaná infraštruktúra. Metódy na dosiahnutie vysokej bezpečnosti a spoľahlivosti sa kombinujú a sú použité vo viacerých vrstvách. Sú to moderné technológie z IT a sieťovania, kryptovacie metódy, tvorba VPN a tiež viacúrovňová autorizácia. Samozrejmosťou je zabezpečenie vysokej dostupnosti, logovanie činnosti používateľov, dohľad nad službami 24/7 a podobne. Ak používate pre prístup k peniazom nejakú mobilnú aplikáciu, Talk2M používa obdobné technológie. Samozrejme, ako aj v prípade použitia bankovej aplikácie, bezpečnosť v značnej miere závisí na tom, ako koncový užívateľ dodržiava bezpečnostné pravidlá.
S ktorým poskytovateľom cloudovej infraštruktúry spolupracujete a prečo?
R. Horváth: GE poskytuje vlastné cloud prostredie, ale samozrejme je možné použiť aj iných komerčných dodávateľov týchto služieb. U nich sa potom využije framework Predix na postavenie riešenia. Nemáme žiadneho vyhradeného partnera a tiež sa nebránime spolupráci s akýmkoľvek etablovaných a stabilným partnerom.
J. Snopko: Spomínanú cloudovú službu TalkM prevádzkuje belgická spoločnosť eWON, ktorú možno označiť za momentálne najväčšieho poskytovateľa cloudových služieb pre priemysel. Talk2M vznikla už v roku 2006 a v priebehu tohto roka dosiahne rekordnú hranicu 100 000 pripojených vzdialených zariadení. Služba je prevádzkovaná na serveroch prémiových hostingových spoločností v rôznych častiach sveta a to hlavne v Európe, Amerike a východnej Ázii. Najnovšími prírastkom sú servery umiestnené v Južnej Afrike a Austrálii. Súčasťou tejto infraštruktúry sú smerovače eWON umiestnené pri výrobných zariadeniach, ktoré dokážu čítať údaje zo všetkých známych typov riadiacich systémov. To umožňuje poskytovateľovi ponúkať aj rôzne cloudové podslužby ako je diaľková notifikácia alarmových stavov, diaľkový monitoring, zber a prenos údajov ale aj portál pre vytvorenie vlastnej pracovnej plochy. Pre našich zákazníkov je veľmi atraktívna bezplatná verzia cloudovej služby Talk2M. Avšak v prípade, že sa rozhodne s pomocou cloudu vybudovať napr. svoj nový obchodný model, platená verzia ponúka zvýšenú funkcionalitu aj garancie. Ďalšou spoločnosťou, ktorá prináša zaujímavý koncept IoT je nemecká firma Schildknecht GmbH. Jej prístup je postavený trochu na inej filozofii. Moduly vybavené rôznymi typmi IO signálov majú integrovanú univerzálnu SIM kartu a tak môžu byť umiestnené kdekoľvek na zemeguli, kde je pokrytie GSM signálom rôznych operátorov. Aj prístup firmy k zákazníkom je veľmi otvorený a ponúka širokú škálu komponentov ako aj celé riešenie IoT na kľúč.
Prepojenie riadiacej a regulačnej techniky s podnikovými informačnými systémami je dnes pomerne bežné. Myslíte, že v budúcnosti nastane integrácia riadiacich systémov do informačných systémov?
R. Horváth: Skôr by som to povedal tak, že nastáva obdobie IoT a prepojeného sveta celkovo. Integrácia sa bude iba zvyšovať a zdieľanie dát, akýchkoľvek, sa bude prehlbovať. Otázkou bude, aké prínosy bude mať takáto integrácia. Akonáhle sa objavia, tak sa bude prehlbovať integrácia riadiacich technológii a informačných systémov. Som presvedčený, že sa tie prínosy objavia.
J. Snopko: Hranica medzi úrovňou riadiacich systémov a informačných systémov bola ešte v blízkej minulosti jasne definované fyzikálnym typom komunikácie. Kým riadiace systémy boli vybavené rôznymi typmi sériových zberníc (PROFIBUS, CAN, DH485, INTERBUS, …), informačné systémy bežali na ethernete. Táto technická prekážka integrácie bola prekonaná jednak rýchlym prienikom ethernetových technológií do oblasti PLC a tiež vývojom rôznych typov komunikačných prevodníkov. Zároveň pokročil aj vývoj komunikačných protokolov, kde očakávame hlavne rozšírenie štandardu OPC UA až na najnižšiu úroveň riadenia a merania. Po odstránení uvedených technických prekážok integrácie stojíme teraz pred úlohou ako optimálne rozdeliť úlohy a funkcie týchto dvoch doteraz oddelených oblastí. Ak sa na PLC a informačný systém budeme pozerať ako na jeden celok a požadovanou funkcionalitou, myslím že dospejeme k záveru, že doteraz známa automatizačná pyramída stráca svoj zmysel. Do takéhoto integrovaného riadiaceho systému môžeme umiestňovať požadované služby (riadenie, diagnostika, receptúry, vizualizácia, archivácia, plánovanie výroby, …) tak, aby bola služba vykonávaná optimálne a menej dôležité je miesto jej realizácie. Integrovaný riadiaci systém tohto typu si netreba predstavovať iba ako veľký systém pozostávajúci z niekoľkých PLC a databázových serverov, ale môže to byť aj jediný výkonný riadiaci systém na báze PC. Problematika prepojenia riadiacej a informačnej úrovne kladie pred nás ešte jednu nemenej dôležitú úlohu a to spojenie doteraz oddelených profesií informatikov a automatizérov v našich výrobných podnikoch. V údržbárskej praxi sa často stretávame so snahou definovať hranice, zachovať delenie systémov, ktoré platilo doteraz, ale už menej často sa pracovníci snažia získať nové vedomosti, vytvoriť nové integrované pracovné pozície a tento problém riešiť.
Ako veľmi je reálne, že PLC, systémy riadenia pohybu, či CNC riadenie budú v dohľadnej budúcnosti len mnohé z aplikácií, ktoré budú dostupné v cloudových platformách, kde sa v prípade potreby spustia a po vykonaní úlohy zatvoria?
R. Horváth: Tak ako som písal v predošlých odpovediach, spomínané aplikácie budú v rôznych cloud službách a myslím, že budú skôr kombináciou cloud a klasickej inštalácie. Neviem, či je nutné, aby všetky aplikácie bežali z cloudu, preto skôr vidím budúcnosť v nejakej forme kombinácie týchto technológií. Pre aplikáciu na riadenie CNC v cloude zatiaľ nevidím dôvod.
J. Snopko: Táto otázka úzko súvisí s predchádzajúcou problematikou integrácie informačných a riadiacich systémov. Navyše pri cloudových aplikáciách narážame na dva problémy. Jeden je viac ľudský a to je potreba oveľa vyššej dôvery v cloudové platformy, na ktorých by mala bežať riadiaca aplikácia. Riešením je zvýšenie spoľahlivosti internetového spojenia, zdokonalenie bezpečnostných systémov a ešte je to určitý čas, ktorý potrebuje konzervatívna komunita ľudí z priemyselnej automatizácie na to, aby začala technickému riešeniu dôverovať. Druhým problémom je technický fakt, že sa musíme vysporiadať s vysokou latenciou siete limitujúcou typy riadiacich aplikácií, ktoré by sa dali prevádzkovať priamo z cloudu. V tejto oblasti sledujeme vývoj konceptu TSN (Time Sensitive Networking), ktorý môže v budúcnosti pomôcť k rozšíreniu riadenia priamo z cloudu. Napriek tomu však aplikácie vyžadujúce rýchle deterministické reakcie komunikačného spojenia zostanú podľa môjho názoru ešte dlhú dobu pevne spojené s hardvérom riadiacich systémov.
Aký vývoj čaká podľa vás cloud v priemysle v najbližších 10 – 15 rokoch?
R. Horváth: Je ťažké predpovedať vývoj na tak dlhú dobu. Výkonnosť výpočtových systémov bude neustále rásť a podľa vyjadrení dodávateľov hardvéru možno ešte rýchlejšie ako hovorí Moorov zákon. Majú prísť kvantové počítače a tie môžu zásadným spôsobom ovplyvniť nielen vývoj cloud technológií, ale hlavne naše zmýšľanie o nových technológiách a prístup k ich použitiu. Požiadavky na bezpečnosť a neustálu dostupnosť sa stanú primárnym rozhodovacím kritériom, náklady na technológie budú menej určujúce.
J. Snopko: My jednoznačne očakávame v tomto období rapídne zvýšenie využívania dát. Ako som už spomenul, pokiaľ dnes zaznamenávame rast dopytu po spojeniach cez internet a to hlavne za účelom servisu, využívanie údajov z výrobných zariadení za pomoci cloudových služieb je iba na začiatku. Trend od cloudového spojenia k dátam je zrejmý aj podľa zvýšeného záujmu zákazníkov o zariadenia, ktoré dokážu dáta z výrobných zariadení získať a bezpečne preniesť. Výhody využívanie údajov sú všeobecne známe. Sú to kvalitatívne zlepšenie údržby zariadení zavedením predikčných metód, zlepšenie konštrukcie nových výrobných zariadení pomocou vyhodnotenia údajov počas životnosti stroja a podobne. V tejto súvislosti očakávame tiež rozvoj nových obchodných modelov, ktorých nevyhnutnou súčasťou sú cloudové služby s využitím údajov. Nemyslím tým iba externú údržbu výrobných zariadení ale napríklad inštaláciu výrobných zariadení patriacich dodávateľským firmám priamo u finálneho výrobcu. Dodávateľská firma, ktorej zariadenie patrí, tak preberá na seba kompletnú údržbu a garantuje pre finálneho výrobcu dodávku komponentov alebo materiálu, ktorý si doteraz vyrábal vo vlastnej réžii. Technicky sme na realizáciu podobných riešení pripravení už dnes. Čakáme, že v najbližších 10 – 15 rokoch sa cloudové riešenia stanú samozrejmou súčasťou nových kontraktov a prinesú ich používateľom výrazný ekonomický profit.
