Môžete sa, prosím, na úvod trochu bližšie predstaviť a priblížiť nám, čomu sa momentálne vo svoje práci venujete?
Moje meno je Erika Košíková, mám 29 rokov a vyštudovala som Strojnícku fakultu STU v Bratislave, odbor energetické stroje a zariadenia. Po škole som sa nejaký čas venovala aj energetike, ale časom som sa dostala k pozícii Hardware Engineer, kde navrhujem staničné zabezpečovacie systémy, ktoré ovládajú výhybky a signály a zabezpečujú chod, prechod a posun vlakov v železničnej stanici alebo v stanici metra.
Čo vo vás vyvolalo záujem o vedu a techniku? Môžete opísať moment, keď ste si uvedomili, že toto je oblasť, ktorej by ste sa chceli venovať? A naopak, boli vo vašom živote momenty, keď ste premýšľali aj nad inou profesiou?
K vede a technike ma dostal záujem o matematiku a fyziku na strednej škole a môj ocino. Rada som sa na tieto predmety pripravovala, študovala si veci navyše, s ocinom som konzultovala témy, ktoré na fyzike preberáme. Vždy sa mi snažil ukázať jednotlivé fyzikálne zákony v praxi, vďaka čomu som všetko veľmi ľahko hneď pochopila. Keď som začala uvažovať, na akú vysokú školu by som chcela ísť študovať, práve ocino ma priviedol na myšlienku ísť študovať na technickú univerzitu, potom už pre mňa bola len otázka, na ktorú fakultu by som chcela ísť. Zvažovala som aj elektrotechnickú fakultu, keďže môj otec je elektrotechnik, ale keďže ma najviac na fyzike bavila mechanika a termodynamika, rozhodla som sa nakoniec pre strojnícku fakultu. Keďže ma technika veľmi baví a na Slovensku je veľa možností uplatnenia, nikdy som nerozmýšľala nad iným odborom, naopak som veľmi šťastná, že som si vybrala práve technický smer.
Čo bolo pre vás ako ženu najvýznamnejšou prekážkou vo vašej kariére? Stretli ste sa vo svojej kariére s rodovými prekážkami?
Myslím si, že tak ako každá žena v technike, tak ako moje niektoré spolužiačky z vysokej školy, aj ja som sa stretla s momentmi, či už v práci, alebo na vysokej škole, keď som musela dokázať, že danej problematike naozaj rozumiem a že tam naozaj patrím; nikdy som sa nestretla s nejakou výraznou prekážkou. To ma však skôr vždy podnietilo k tomu, byť ešte dôkladnejšia a pracovitejšia. Našťastie čím ďalej, tým je to skôr rarita, pretože vo vede a technike je už oveľa viac žien. A keďže už na vysokej škole som sa pohybovala väčšinou v mužskom prostredí, vôbec to už teraz nevnímam.
Čo by ste poradili ženám, ktoré sa zaujímajú o vedu a techniku? Aké praktické skúsenosti by mali mať? Aké technické zručnosti by si mali osvojiť?
Veľmi ťažko sa to takto vo všeobecnosti dá povedať, keďže veda a technika je veľmi široké spektrum rôznych odborov. Skôr by som povedala, že keď človeka niečo baví, treba si za tým ísť. Dnes možno už veľmi veľa vecí nájsť aj na internete, možno si ich naštudovať, a preto sa netreba báť ísť do niečoho len preto, že je to skôr mužská záležitosť. Všetko sa dá naučiť, treba byť vždy dôkladný a detailista, nebáť sa pýtať, ale to platí pre všetky odbory vo všeobecnosti.
Ako sa podľa vás zmení veda a technika v nasledujúcom desaťročí?
Povedala by som, že veľmi. Odkedy som ja začala vnímať technológie, nastal taký neskutočný pokrok a ide to stále dopredu. Je veľmi ťažké sledovať, aké vymoženosti sú v jednotlivých oblastiach, napríklad v automobilovom priemysle, inteligentných budovách, robotizácii a umelej inteligencii. Ja tiež už len čakám, kedy sa budem voziť napríklad v autonómnom aute.
Aké vedomosti treba mať na pozícii Hardware Engineer? Potrebovali ste vedomosti o vlakovej preprave a technickom zabezpečení vlakovej bezpečnosti pred nástupom do zamestnania?
Na pozícii Hardware Engineer je určite dobré mať elektrotechnické znalosti a znalosti o riadení železničnej prevádzky. Ja som mala základné znalosti z elektrotechniky, ktoré som nadobudla v predchádzajúcom zamestnaní a na vysokej škole, ale nemala som vôbec žiadne znalosti z riadenia železničnej prevádzky. Nebolo to však vôbec prekážkou, pretože ma na všetko v práci dôkladne zaškolili. Absolvovala som špeciálne školenie z univerzity a aj moji kolegovia mi boli veľmi nápomocní.
