Môžete sa, prosím, na úvod trochu bližšie predstaviť a priblížiť nám, čomu sa momentálne vo svojej práci venujete?

Pracujem na oddelení vývoja vo firme, ktorá sa zaoberá technologickými riešeniami pre bezpečnosť železničnej dopravy nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch, ako je Česko, Maďarsko a Poľsko. Moja pracovná pozícia sa nazýva manažér homologizácií, čo zahŕňa hlavne činnosti zamerané na preukázanie toho, že naše produkty a softvér spĺňajú všetky technické a bezpečnostné požiadavky na príslušnej národnej, ale aj európskej úrovni. Takže prichádzam do styku so spoločnosťami, ktoré hodnotia bezpečnosť a s tým súvisiace riziká, s certifikačnými orgánmi a dopravnými úradmi jednotlivých krajín. Výsledkom je, že vlaky s našimi systémami môžu bezpečne jazdiť vo všetkých spomínaných krajinách.

Čo vo vás vyvolalo záujem o vedu a techniku? Môžete opísať moment, keď ste si uvedomili, že toto je oblasť, ktorej by ste sa chceli venovať? A naopak, boli vo vašom živote momenty, kedy ste premýšľali aj nad inou profesiou?

Keď začnem poslednou otázkou, vzhľadom na to, že nemám vyštudovanú vysokú školu technického zamerania, musím sa priznať, že som nikdy neuvažovala o profesii v tejto oblasti. V roku 2013 som prvýkrát začala pracovať v IT firme, no táto pracovná pozícia vôbec nesúvisela s IT; už vtedy som zistila, že je to odvetvie, ktoré má budúcnosť a ponúka široké možnosti uplatnenia. Neskôr, keď som začala pracovať na konkrétnych projektoch, som pochopila, že tu sa nudiť rozhodne nikdy nebudem, a to sa mi páči.

Čo bolo pre vás ako ženu najvýznamnejšou prekážkou vo vašej kariére? Stretli ste sa vo svojej kariére s rodovými prekážkami?

Strach je tá najväčšia prekážka, a to nielen v kariére. Spôsobuje to, že človek pochybuje, váha a nie je si sám sebou istý. Stretla som sa s ním mnohokrát v celom svojom kariérnom vývoji. Na druhej strane viem, že bez pocitu strachu by u mňa nebol žiadny progres. Ak sa niekto nebojí, väčšinou to znamená, že stále stojí na mieste alebo sa pohybuje len po vychodených chodníčkoch, ktoré sú pre neho istotou. Vystúpiť z komfortnej zóny a postaviť sa neistote je obrovský osobnostný posun vpred. S rodovými prekážkami som sa stretla hlavne na začiatku pracovného života. Naopak, s pozitívnou rodovou diskrimináciou sa stretávam celý život a aj tá vie potrápiť. Myslím si, že táto problematika v súčasnej spoločnosti ponúka ešte veľa priestoru na zlepšenie.

Čo by ste poradili ženám, ktoré sa zaujímajú o vedu a techniku? Aké praktické skúsenosti by mali mať? Aké technické zručnosti by si mali osvojiť?

Nebáť sa začať zaujímať o vedu a techniku, veriť si aj v týchto smeroch, ktoré boli dlhé roky doménou len mužov. V dnešnej dobe sú možnosti, ako prísť k týmto špecifickým znalostiam, veľmi široké. Okrem odborných škôl možno absolvovať rôzne kurzy a školenia. Navyše, online sa dá nájsť množstvo videí, návodov a článkov, ktoré vedia byť veľmi nápomocné pri samovzdelávaní. Samozrejmosťou sú podľa mňa počítačové zručnosti a podľa konkrétnej pozície potom pribúdajú ďalšie špecifické požiadavky, ktoré sa môžu značne líšiť podľa toho, či ide o prácu vo vede, alebo v technike.

Ako sa podľa vás zmení veda a technika v nasledujúcom desaťročí?

Vnímam to tak, že veda a technika by mali človeku uľahčovať život, čo asi môžeme potvrdiť všetci. Na druhej strane však stále viac začínam pociťovať tú odvrátenú stranu mince. Zdá sa, že vývoj ide dopredu tak rýchlo, že ľudia sa mu nestíhajú fyzicky ani psychicky prispôsobovať. Navyše začíname čím ďalej, tým viac vnímať ekologické následky. Tento tlak sa podľa mňa prejaví aj vo vede a technike. Riešenia ekologických hrozieb by mali byť prioritou, aby to v najhoršom prípade nedopadlo tak, že veda a technika nebudú život človeku už len uľahčovať, ale budú ho doslova zachraňovať.

Čo je dôležité pri homologizácii, aby dopadla úspešne?

Ak má homologizácia dopadnúť úspešne, musí byť samotný produkt vyvinutý tak, aby spĺňal všetky požiadavky, ktoré sú naň zo zákona kladené. Pre samotný proces homologizácie je dôležitý homologizačný plán s konkrétnymi krokmi a ich trvaním. Vždy je potrebné počítať aj so zákonnými lehotami na odpovede a s lehotami na vydávanie povolení, najmä ak ide o štátne inštitúcie. Významným faktorom je aj udržiavanie korektných pracovných vzťahov so všetkými zúčastnenými stranami s cieľom čo najhladšej spolupráce a vzájomnej komunikácie v zložitej problematike noriem, zákonov a smerníc.