Môžete sa, prosím, na úvod trochu bližšie predstaviť a priblížiť nám, čomu sa momentálne vo svojej práci venujete?

Som absolventka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, odbor kybernetika. Momentálne pracujem ako aplikačná inžinierka v spoločnosti Humusoft, ktorá sa venuje vývoju a distribúcii SW a HW určeného na technické výpočty a simulácie. Zameriavam sa na produkty od spoločnosti dSPACE, čo sú SW a HW nástroje na testovanie mechatronických systémov. Ako aplikačná inžinierka pomáham zákazníkom prevažne z automobilového odvetvia s projektmi týkajúcimi sa software-in-the-loop a hardware-in-the-loop testovania a rapid control prototyping riadiacich jednotiek.

Čo vo vás vyvolalo záujem o vedu a techniku? Môžete opísať moment, keď ste si uvedomili, že toto je oblasť, ktorej by ste sa chceli venovať? A naopak, boli vo vašom živote momenty, keď ste premýšľali aj nad inou profesiou?

Pre techniku som sa rozhodla už pri výbere strednej školy s vedomím, že so vzdelaním v technickej oblasti nebude ťažké nájsť si zamestnanie. Matematiku, fyziku a informatiku som mala radšej ako humanitné predmety, takže kam sa budem uberať, bolo jasné. Nad inou profesiou som rozmýšľala snáď len na základnej škole. Rozhodovanie nad vysokou školou bolo vlastne len výberom, na ktorú fakultu technickej univerzity si poslať prihlášku. Po ukončení štúdia sa mi podarilo ostať vo vyštudovanom odbore, a to ma veľmi teší.

Čo bolo pre vás ako ženu najvýraznejšou prekážkou vo vašej kariére? Stretli ste sa vo svojej kariére s rodovými prekážkami?

Našťastie som sa ako žena nikdy nestretla s prekážkou, ktorá by ma odradila od štúdia alebo práce v technickom odbore. Spomínam si na jednu nepríjemnosť. Na univerzite som narazila na vyučujúceho, ktorý automaticky predpokladal, že keď odovzdávam vypracovanú úlohu, tak mi ju musel vypracovať niektorý zo spolužiakov. Úlohu som si obhájila, ale nebolo to príjemné. Čo sa týka zamestnania, jediné, na čo som narazila, boli občas nevhodné otázky počas pohovorov. V žiadnom z mojich zamestnaní a ani v žiadnej firme, ktorú som ako aplikačná inžinierka navštívila, som ako žena nemala nepríjemnú skúsenosť. Možno je to tým, že stretnúť ženy na technických alebo vedeckých pozíciách nie je až také zriedkavé.

Čo by ste poradili ženám, ktoré sa zaujímajú o vedu a techniku? Aké praktické skúsenosti by mali mať? Aké technické zručnosti by si mali osvojiť?

Aby sa toho nebáli. Možno bude občas náročnejšie obhájiť si, že aj ako žena máte v tomto odbore svoje miesto. No to je väčšinou osobný problém jednotlivcov, pred ktorými to treba obhajovať. Určite by mali mať k vede a technike vzťah a záujem stále sa vo svojom odbore vzdelávať. K tomu logické myslenie a zvedavosť a skoro všetko ostatné sa dá naučiť. Konkrétne zručnosti závisia od daného zamerania. Mne osobne sa v kariére najviac oplatilo poznať najpoužívanejšie inžinierske nástroje, ako sú napríklad MATLAB a Simulink. Poznať programovacie jazyky je určite tiež výhodou.

Ako sa podľa vás zmení veda a technika v nasledujúcom desaťročí?

Myslím, že na ďalší level sa posunie automatizácia procesov, bude pribúdať čoraz viac smart zariadení, zlepší sa ich prepojenie, rozšíri sa digitalizácia a s tým súvisiace zabezpečenie. Veľký posun sa dá očakávať v energetike, vo vývoji umelej inteligencie a rozšírenej reality. Zaujímavé na vede a technike je aj to, že už počas práce na nejakom projekte sa môžu ukázať nové poznatky, objavy a vývojárske nápady, ktoré ľudí prekvapia a posunú úroveň znalostí vyššie, a už samotné „medziprodukty“ sa môžu stať pre ľudstvo užitočnými a globálne využívanými.

Poďme sa pozrieť na autonómne riadenie: bude skutočne fungovať? Kde vidíte hlavné technické výzvy a ako podporujete ich zvládnutie?

Neviem, či existuje niekto, kto dokáže povedať, že autonómne riadenie bude určite fungovať. Technológie sú už teraz na vysokej úrovni. Výzvy vidím v zjednotení týchto technológií, napríklad komunikačných protokolov automobiliek a spoločností, ktoré chcú na trhu s autonómnymi vozidlami uspieť, a v legislatíve. Ďalšou veľkou výzvou je bezpečné, spoľahlivé a efektívne testovanie systémov autonómneho riadenia. Vozidlá musia najazdiť bilióny kilometrov, aby sa spoľahlivo otestovala ich funkčnosť, a práve virtuálne testovanie a simulácie, ktorým sa venujeme, pomáhajú vo veľkej miere zefektívniť približovanie sa k úspešnému nasadeniu autonómnych vozidiel na cesty.