Môžete sa, prosím, na úvod trochu bližšie predstaviť a priblížiť nám, čomu sa momentálne vo svoje práci venujete?

Pred rokom som doštudovala na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v odbore informatika. Aktuálne pracujem vo firme Brainit.sk, s. r. o., ako Java Developer, kde pracujem na vývoji stránky na elektronické podpisovanie NFQES. Mojou náplňou je najmä umožniť používateľom vytvoriť si certifikát, či už pre seba, alebo spoločnosť a podpisovať ním. Tým vieme nahradiť ručný podpis, a to aj bez použitia občianskeho preukazu a nutnosti mať čítačku. Pri vývoji využívam znalosti nielen z programovania, ale aj z bezpečnosti a kryptografie. V rámci práce úzko spolupracujem s kolegami na webovom rozhraní aj s bezpečnostnými špecialistami.

Čo vo vás vyvolalo záujem o vedu a techniku? Môžete opísať moment, keď ste si uvedomili, že toto je oblasť, ktorej by ste sa chceli venovať? A naopak, boli vo vašom živote momenty, kedy ste premýšľali aj nad inou profesiou?

Už od malička ma baví matematika a venovala som sa jej aj mimo školy prostredníctvom súťaží. Môj otec je tiež programátor a starí rodičia dokonca učili technické predmety. V samotnej matematike som však nevidela uplatnenie, nakoľko nie som výskumný typ, ale potrebujem vidieť konkrétne výsledky. Preto som hľadala odbor, kde sa matematika aplikuje. Odpoveď prišla, keď som sa na gymnáziu v Trenčíne zapísala do triedy zameranej na matematiku, fyziku a informatiku. Tam som zistila, že ma programovanie baví a viem v ňom aj uspieť.

Následne na vysokej škole som získala aj potrebné základy z viacerých odvetví informatiky vrátane informačnej bezpečnosti. Uvažovala som aj nad učiteľstvom, no odradili ma značne horšie pracovné podmienky. Z iných odvetví ma láka medicína. Aj keď som sa neodvážila študovať ju, miestami sa mi darí prepojiť ju s programovaním, napríklad pri vypracovávaní diplomovej práce som využívala strojové učenie na detekciu rakoviny.

Čo bolo pre vás ako ženu najvýznamnejšou prekážkou vo vašej kariére? Stretli ste sa vo svojej kariére s rodovými prekážkami?

Najnáročnejším obdobím bolo pre mňa zatiaľ štúdium na vysokej škole, keď som musela stíhať veľké množstvo zadaní počas semestra. Práve vďaka tomu som nemala problém s nájdením zamestnania či kariérnym postupom hneď po škole. Aktuálnym problémom je udržať si rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, nakoľko v tomto odvetví je bežné riešiť prácu aj mimo pracovných hodín. Často počúvam o viacerých prípadoch vyhorenia. Už od strednej školy sa pohybujem v mužskom kolektíve a bolo to práve tam, kde som naposledy počula narážky na ženy v informatike a v iných technických odvetviach. Odvtedy sa stretávam skôr s pozitívnymi ohlasmi a nikdy som nemala pocit, že by pohlavie bola prekážka. Naopak si myslím, že ženy na mužskom pracovisku spríjemňujú prostredie a ponúkajú iný pohľad na vec.

Čo by ste poradili ženám, ktoré sa zaujímajú o vedu a techniku? Aké praktické skúsenosti by mali mať? Aké technické zručnosti by si mali osvojiť?

Určite sa nedajte odradiť prevažne mužským kolektívom. Ak vás veda a technika baví, choďte do toho. Pre informatiku je najdôležitejšie vedieť pochopiť, ako program pracuje. Musíte procesy pochopiť, vedieť si nesúvisiace akcie oddeliť a odkrokovať. V oblasti informatiky existuje množstvo online kurzov, ako začať s programovaním, ktoré určite pomôžu urobiť si predstavu. Ak chcete byť naozaj dobré, neuspokojte sa len s jednou oblasťou, ale naučte sa viac technológií, programových jazykov, vyskúšajte viacero odvetví, lebo všetko navzájom súvisí. Aj keď si hovoríte, že to či ono nikdy nepoužijete, možno stretnete niekoho, kto áno, a veľmi pomôže, keď budete aj vy niečo vedieť. Ak vám aj samotné programovanie nejde, nezúfajte a skúste napríklad pozíciu analytičky, testerky alebo projektovej manažérky.

Ako sa podľa vás zmení veda a technika v nasledujúcom desaťročí?

Technické smery idú stále rýchlo dopredu a je ťažké predpovedať, akým smerom. V súčasnosti počúvam o veľkom pokroku pri vývoji umelej inteligencie, ktorá má veľký potenciál a ešte sa len hľadajú oblasti jej využitia. Treba si všímať aj pokrok okolo nás. Ja aj viacerí známi aktívne pracujeme na prenose fyzickej komunikácie do elektronickej. Postupne sa odstraňujú jednotlivé prekážky, vytvárajú sa portály na online nahranie dokumentov, ktoré by sme museli inak osobne zaniesť. Verím, že čoskoro už nebudeme počúvať vetu „Doneste to osobne, lebo potrebujeme podpis“, ale budeme môcť všetko odosielať elektronicky.