Niektorí ekonómovia hovoria o prečistení ekonomiky, ja hovorím o dosiahnutí dna a odrazení sa od neho. Pretrvávajú diskusie o tom, kde to dno je a či ešte máme alebo už nemáme rezervy. A myslia sa tým, samozrejme, náklady a ich šetrenie. Keď použijem príklad z inej oblasti, kupujeme si autá iba v základnej výbave a ešte aj tú sa snažíme redukovať. Je však málo pravdepodobné, že sa dostaneme späť k autám bez ABS, ESP alebo bez katalyzátorov. Pri autách je to každému jasné a nepochybuje o tom.Paradoxne v mnohých firmách a úradoch si myslia, že riadiť podporné činnosti takmer ani nepotrebujú, a teda stále je kde šetriť. Hovoriť o trvalej udržateľnosti sa v tomto kontexte zdá nepodstatné. Vo firmách o nej počúvame, ale realita je často o prežití nasledujúceho mesiaca či kvartálu. 

Švédski vedci pred viac ako 20 rokmi definovali štyri základné princípy udržateľného rozvoja. Znižovanie závislosti od fosílnych palív, redukcia chemických látok negatívne ovplyvňujúcich životné prostredie, zníženie negatívnych vplyvov a deštrukcie prírody a neobmedzovanie ľudí v uspokojovaní ich základných potrieb. Hovoríme, že udržateľný stav nastáva pri rovnováhe troch rovnocenných systémov – spoločnosti, ekonomiky a životného prostredia. Za vyše dve desaťročia už máme aj možnosť porovnania a hodnotenia výsledkov.

Jeden z významných a zarytých ekológov Bjorn Lomborg prišiel na prekvapivé skutočnosti. Chcel štatistikami dokázať, aký negatívny je vývoj našej Zeme. V skutočnosti boli výsledky iné. Spracoval ich v knihe Skeptický ekológ a ich zhrnutie hovorí: „Dnes narodené deti budú žiť dlhšie, budú zdravšie, budú mať viac jedla, lepšie vzdelanie, vyššiu životnú úroveň a životné prostredie Zeme to pritom nezničí.“ Možno je to výsledkom snaženia ľudstva, možno má Zem lepšiu regeneračnú schopnosť, ako sme predpokladali.

A možno je už doba a vývoj ďalej. Už to nie je iba o ekológii. Treba asi viac hovoriť o rovnováhe a všetkých aspektoch života. Triangel spoločnosť, ekonomika a životné prostredie nadobúdajú nový alebo rozšírený význam. Vieme ho uplatniť rovnako aj na facility management. Európske normy FM delia naše služby na priestor a infraštruktúru, čo je vlastne naše životné prostredie, a na ľudí a organizáciu, teda spoločnosť. Ekonomika sú náklady a ich riadenie, teda koľko nás služby FM stoja.

Vyváženosť všetkých týchto zložiek nám dáva šancu na udržateľný stav aj do budúcnosti. Budeme mať spokojných ľudí, používateľov našich služieb, pretože budú mať k dispozícii priestor vhodný na ich prácu, podporujúci tvorivosť a rozvoj. Budú mať dobrú administratívnu a organizačnú podporu bez starostí o bežné každodenné aktivity. A všetko to bude za primeranú cenu a rozumné náklady.

Som optimista a verím, že keď sa s negatívnymi globálnymi javmi dokázala vyrovnať naša Zem, dokážeme to aj my vo facility managemente. Nie trvalým znižovaním nákladov, ale trvalo udržateľným rozvojom našej profesie a dosiahnutím rovnováhy medzi všetkými zložkami a procesmi FM.