Dobrou správou je, že tradičné domy s ich pôvodným charakterom sa dajú zachovať, dajú sa obnoviť na kvalitné bývanie, s nízkou spotrebou energie. Treba iba dodržať zopár zásad, špecifických pre tradičné domy. Naši starí rodičia poznali lokálne prírodné materiály, a vedeli ich maximálne zužitkovať aj pri stavbe.
Domy boli stavané tak, že kamenný základ a podmurovka na sucho obmedzila vzlínanie vlhkosti a vlhkosť sa mohla odparovať všetkými povrchami domu. Preto súčasné technológie a materiály sú s pôvodnými v rozpore. Ak dom nemá hydroizoláciu, treba odviesť dažďovú vodu čo najďalej zo strechy. Nadmernej vlhkosti sa dá zbaviť aj nepriamymi spôsobmi - netreba hneď podrezávať dom. Najčastejšou chybou je nevhodné použitie betónu, cementu, polystyrénu, nevhodných omietok, náterov, alebo aj väčšieho množstva obkladačiek, ktoré vedie ku zvýšeniu vlhkosti v múre a k jeho degradácii. Najkompatibilnejšie pre obnovu domov sú materiály na prírodnej báze, ktoré sú paropriepustné.
Znížiť spotrebu energie na vykurovanie vieme aj jednoduchým spôsobom. Treba iba utesniť okná a dvere, repasovať ich, t.j. pridať im ďalšie sklo, či dvojsklo, náter rámu a krídla obnoviť, aj tak sú často z kvalitnejšieho dreva ako tie súčasné. Na povalu zase hodiť slamu či seno, alebo aj drahšiu kúpenú izoláciu. Zabezpečiť vetranie (najlepšie s rekuperáciou) a zakúriť v peci. Týmto zvýšite tepelný komfort a ušetríte aspoň polovicu energií potrebných na vykurovanie. Samozrejme ešte toho treba viac: viac svetla, teplejšie povrchy, zabezpečiť hygienické zázemie atď... Všetko sa dá, len treba zmeniť myslenie a prístup, rozpoznať hodnoty a radšej spraviť niečo pomalšie ale hodnotne ako rýchlo a to, že zničíme naše kultúrne dedičstvo a za nami ostane potopa nás nezaujíma.
“Udržateľnosť” toto slovo sa často používa, ale málokto vie jeho význam. Naši predkovia nám stáročia ukazovali ako stavať a hospodáriť udržateľne. Postavili dom z obnoviteľných lokálnych materiálov s lokálnou pracovnou silou, s takmer žiadnou potrebou energie. Vykurovali miestnou obnoviteľnou surovinou, pili vodu zo studne, dopestovali si a dochovali čo potrebovali, ešte aj hnoj si vytvorili na svojom pozemku. Prešlo 70 rokov, prírodné materiály sú nám cudzie, nevieme si ani chlieb upiecť a nieto ešte dopestovať suroviny a tvrdíme, že hlina a iné prírodné materiály nie sú dobrým stavebným materiálom, a dokonca sa z nich ani legálne nedá stavať. Za mestami a dedinami sa nám kopia hromady odpadu z plastov....
Prečo sa v okolitých krajinách správajú k tradičným domom lepšie, zachovávajú si ich, poznajú ich hodnotu a zvyšujú ju? Chýba nám osveta a vzdelanie? Chuť pustiť sa do takej náročnej ale potrebnej práce - ako je zmena myslenia? Keď si väčšinu tradičných domov zničíme, už ich nikdy späť nevrátime, a ani replika ich v budúcnosti nenahradí.
