Spoločným menovateľom filozofie všetkých protagonistov sú malé priestory a fakt, že moderné technológie ovplyvnili život natoľko, že človek môže prakticky kedykoľvek bývať kdekoľvek. Ústredné postavy dokumentu reprezentujú tri rôzne tábory – nomádov, ľudí odpojených od dodávateľov energií a rebelov.
Do skupiny nomádov patrí kanadská umelkyňa Ana Rewakowicz, ktorá vytvorila zvláštne prenosné „obydlie“. Človek ho môže mať na sebe, kedy sa takmer v ničom neodlišuje od pršiplášťa. Za pár sekúnd ho však rozložíte do podoby akéhosi priehľadného spacáku, ktorému valcovitý tvar vytvára pretlak vzduchu vháňaného dovnútra inštalovaným malým ventilátorom z chladenia procesora stolového počítača napájaného malým fotovoltickým panelom. Spacák je dosť veľký na to, aby ste do neho vložili karimatku.
Američan John Wells bol módnym fotografom až do chvíle, kedy si povedal, že má dosť hlučného života showbiznisu. Odsťahoval sa do Texasu na kraj púšte a tam si postavil obydlie nezávislé na tradičných dodávateľoch energie. Fotovoltickými panelmi sivyrába elektrickú energiu, vodu získava z dažďa do veľkých zberných nádrží a na bývanie mu stačí niekoľko desiatok metrov štvorcových.
Podobne je na tom Angličan Richard Sowa, ktorý žije v Mexiku na pobreží oceánu. Jeho dom vlastne pláva na vode, pretože jeho základy tvoria bežné vzduchom naplnené plastové fľaše, ktoré sú uložené v sieťových vreciach. Tie sú zviazané dovedna, čím vytvárajú plávajúce základové dosky. Svoj domov si Richard Sowa postavil v duchu životného motta „vyliečiť ekológiu zeme využitím odpadu“.
Koncepty prezentované v Microtopii určite nie sú pre každého, k udržateľnému bývaniu však majú veľmi blízko. Okrem iného ma dokument prinútil zamyslieť sa nad tým, koľko priestoru na bývanie vlastne potrebujem. A koľko potrebujete vy?
