V odborných kruhoch sa na pomenovanie ochrany vonkajšieho areálu zvykne používať termín perimetrická ochrana. Slovo perimeter pochádza z gréckych slov peri (okolo) a metron (rozmer), teda už etymológia slova naznačuje, že ide o isté hranice na ochranu. Práve možnosť riešenia perimetrie nielen mechanickým spôsobom nám poskytuje rozsiahle možnosti aj z hľadiska estetiky, pričom sa zachováva alebo až znásobuje funkčnosť mechanickej zábrany. Úlohou perimetrickej ochrany je detekovať prípadné narušenie záujmového priestoru na jeho vonkajšej hranici, teda skôr, než dôjde k prípadnému ohrozeniu osôb alebo majetku, príp. inej trestnej činnosti.
Pri detekcii narušiteľa na vonkajšom perimetri získava aj zásahová jednotka dostatočný časový priestor na príjazd a vykonanie zásahu v mieste narušenia. Perimetrická ochrana si pri návrhu vyžaduje teoretické aj praktické znalosti technológií a ich optimálnej kombinácie. Rozhodnutia o spôsobe ochrany priestoru by mali zohľadňovať dôležitosť ochrany a úroveň rizika ohrozenia chráneného priestoru, povahu predpokladaného narušiteľa, rozlohu priestoru a jeho umiestnenie v teréne. Elektronická detekcia vonkajších priestorov je možná priestorovými a líniovými systémami. Priestorové systémy tvoria neidentifikovateľné detekčné pole v priestore, preto je pri ich použití zložité chránený priestor obísť bez narušenia.
Ich využitie sa preferuje vo voľných priestoroch, kde nie je žiaduce inštalovať mechanické zábrany. V rámci líniových systémov môžeme rozlišovať skryté a plotové systémy. Skryté, teda podzemné systémy sú menej využívané, avšak ich výhoda je práve v ich v neviditeľnosti. Plotové elektronické systémy musia byť inštalované alebo upevňované na štandardnom alebo špeciálne postavenom plote, nie sú schopné stáť samostatne, a preto zlučujú elektronickú a mechanickú zábranu. Narušenie detekujú v čase porušenia detekčného poľa vibráciami spôsobenými preliezaním alebo strihaním.
