Málokto si uvedomuje, že vyrobená energia sa dá nahradiť usporenou energiou. To, čo jeden nespotrebuje, ostáva predsa druhému. Dokonca ak energiu nespotrebujeme, nestráca sa ani energia v distribučnej sústave a nemusíme zohľadniť prepočet na primárnu energiu (v priemere treba vynaložiť 2,6 kWh na to, aby sme dodali 1 kWh do domácnosti). A to najlepšie na nespotrebovanej energii je, že vám ju nikto nevyúčtuje. Tak prečo sa toľko hovorí o obnoviteľných zdrojoch a tak málo o úspore? Dôvod je celkom prozaický: na výrobe sa dá ľahšie zarobiť ako na úspore. V dnešnej ekonomike je hnacím motorom spotreba, úspora je skôr synonymom brzdy.

Hlavný problém dnešnej ekonomiky je v tom, že budúce náklady v nej nie sú zahrnuté. Preto je energia taká lacná. Čo však vieme naisto, je, že nespotrebovaná energia určite budúce náklady nevytvára. O úsporu máme záujem iba vtedy, ak sa nám zlepší životná úroveň a zároveň nám to prináša aj ďalšie benefity. Pre rovnaké dôvody aj niečo nové nakupujeme, a teda motivácia nie je rozdielna. Problém je však v tom, že predať niekomu úsporu je riadna fuška. Je omnoho ľahšie niekoho presvedčiť, aby si dal na strechu fotovoltické články, solárne panely na teplú vodu a podľa možnosti ešte aj najnovší kogeneračný plynový kotol. Kým solárne panely a moderný plynový kotol šetria energiu na mieste inštalácie, fotovoltika má potenciál vyrobiť energiu aj na vzdialené využitie.

Čo sa vyrobí na jednej streche, môže sa spotrebovať aj v dome pod inou strechou alebo vo vedľajšom meste. Hranice už netvorí pozemok. Tu už potom nezáleží na tom, či elektrina prichádza z fotovoltiky na streche alebo z veternej elektrárne mimo dediny. Pasívny dom hrá sám za seba. Za to, čo usporí, vďačí hlavne zabudovanej izolácii, slnku, ktorého lúče dopadajú na okná, a teplu, ktoré obyvatelia uvoľnia svojou činnosťou v dome. Úspora je navždy spojená s domom a nevyžaduje inú údržbu, ako je údržba samotného domu. Pokiaľ nepočítame zvýšenú investíciu do pasívneho domu, je úspora navždy zadarmo. Dôvod, prečo je pasívny dom taký úspešný, je však iný: zvyšuje kvalitu života. Komfort a zdravie sú hlavné výhody, prečo sme ochotní podstúpiť úsporu.

Aj nulový alebo plusový dom musí najprv prejsť úsporným opatrením. Urobiť horší ako pasívny štandard by bolo nerozumné, pretože ušetriť je jednoduchšie ako vyrobiť. Až potom môžeme na tento pasívny dom pripojiť fotovoltiku alebo ho napojiť na elektrinu z veternej elektrárne pri dedine. Je jedno, z akého zdroja sa čerpá obnoviteľná energia. Čím je širší výber, tým lepšie – nie je dôvod obmedzovať sa na fotovoltiku. Naopak, bolo by to kontraproduktívne. Ja by som nazval nulové a plusové domy inak: pasívny dom s pripojenou domácou elektrárňou. Je to menej elegantné, ale výstižné. A hlavne – s nulou nemajú nič spoločné. Nulou sa môže označiť len to, čo sa nespotrebuje. V tom jasne víťazí pasívny dom.