Napriek tomu, že sa stále častejšie používajú úspornejšie elektrické spotrebiče, spotreba elektriny obecne rastie. Je to dané tým, že používame stále viac zariadení, závislých na elektrine. Dokonca aj tradičná oblasť spotreby energie ako je kúrenie, sa stále častejšie orientuje na elektrinu. A tu sa popri dobrých vlastnostiach elektriny objavuje aj nevýhoda v podobe stále sa zvyšujúcich cien elektriny. V súčasnosti sme pri dodávkach elektriny takmer úplne závislí na distribučných spoločnostiach. Ak pominieme mikrozdroje (vodné, veterné či jednotlivé fotovoltické panely na dobíjanie akumulátorov), prvým reálnym novým zdrojom elektriny pre domácnosti sa stali FV inštalácie na strechách domov, pracujúce v režime „zelený bonus“, teda s prevažujúcim priamym využitím elektriny v mieste výroby. Fotovoltika má však i niektoré nedostatky, ktoré napr. z pohľadu využitia vyrobenej elektriny pre kúrenie toto riešenie znevýhodňujú. Takým je hlavne nerovnomerná výroba počas roka. Práve v zimných mesiacoch, kedy by sme potrebovali elektrinu najviac, jej máme najmenej. A naopak v letných mesiacoch býva problémom spotrebovať všetku vyrobenú elektrinu a často je potrebné prebytky dodávať do siete, čo je ekonomicky menej výhodné ako priama spotreba.
Zaujímavou voľbou z tohto pohľadu je výroba elektriny v malých veterných elektrárňach. Ani v tomto prípade nepôjde o stabilný zdroj elektriny, ale výroba sa presúva viac do zimných mesiacov, kedy je výskyt vetrov významnejší. Ani v tomto prípade sa nedá uvažovať o plnej náhrade dodávok elektriny od distribučnej spoločnosti. Mnohé miesta, najmä odľahlé, v kopcoch a s veľkou dĺžkou elektrických vedení (a teda veľkými stratami) si ale takto môžu podstatne vylepšiť ekonomickú situáciu pri spotrebe elektriny. Malé veterné elektrárne s výkonom niekoľko kW sa takto stávajú dobrou investíciou do budúcnosti. Tu je práve veľká šanca pre veterné elektrárne s vertikálnou osou rotácie, ktoré sú do takých podmienok veľmi vhodné. Využiť elektrinu z malých veterných elektrární pritom môžu nielen domácnosti, ale aj malé a stredné firmy, pre ktoré to bude vzhľadom na vyššie nákupné ceny elektriny ešte výhodnejšie.
Mnohé firmy majú nevyužité ploché strechy hál a budov a pri umiestnení napr. VAWT (veterná elektráreň s vertikálnou osou rotácie) na nich im takýto priestor začne aj zarábať. Pritom aj legislatíva od 1.7.2012 predpokladá zvýhodnenie malovýrobcov elektrickej energie do 10 kW výkonu. Namieste je teda otázka prečo sa toto už nevyužíva podobne ako je tomu u FV, kde dokonca v súčasnosti je možné umiestniť panely len na strechy alebo steny budov. Vysvetlenie je jednoduché. Ak pominieme najmä nezáujem púšťať sa do niečoho nového to je hlavne skutočnosť, že na trhu nie je dostupné žiadne riešenie s VAWT (veterná elektráreň s vertikálnou osou rotácie), ktoré by malo certifikát a teda legislatívny proces pripojenia by mohol prebehnúť korektne. Ponúknuť na trh certifikované zariadenie si ale vyžaduje nemalé investície do vývoja, skúšok i samotného procesu certifikácie. Pokiaľ sa tento problém nepodarí vyriešiť, budú všetky výhody vlastnej výroby elektriny z vetra len v teoretickej rovine.
Takže je tu obrovský priestor pre potenciálnych investorov, aby podporili snahu jednotlivcov i menších skupín, ktoré sa do riešenia už pustili, ale pre nedostatok hlavne finančných prostriedkov sa k cieľu prepracovávajú len veľmi pomaly. Výsledky ich doterajšej práce však dávajú nádej, že by sme sa mohli onedlho dočkať slovenských VAWT (veterná elektráreň s vertikálnou osou rotácie) a tak sa dostali do klubu tých, ktorí si prostredníctvom vetra vyrobia elektrinu a znížia závislosť na veľkovýrobcoch a distribučných sieťach. Samostatnou otázkou je aj vytvorenie podmienok pre efektívne využitie vyrobenej elektriny bez potreby jej dodávky do distribučnej siete. Povedie to k vytvoreniu nejakej podoby „smart grid“ – teda inteligentnej siete. A tiež spojenie VE a VAWT (veterná elektráreň s vertikálnou osou rotácie), čo by zabezpečilo výrazne rovnomernejšiu výrobu elektriny v priebehu roka. O tom ale niekedy inokedy.
