Dôležité je aj to, za aký časový úsek sme schopní zareagovať na prípadné narušenie objektu. Ak máme zabezpečiť obyčajnú budovu, ktorá nemá stálu bezpečnostnú službu, treba zistiť, ako rýchlo vie firma, zásahová jednotka alebo polícia zareagovať na narušenie objektu. Od tohto reakčného času sa môže odvíjať celý projekt. Ak vieme, že zásahová jednotka dorazí do dvoch minút, musíme zabezpečiť objekt tak, aby páchateľ nemal dovtedy možnosť odcudziť tovar, poprípade znehodnotiť objekt.
Ak ide o samostatne stojacu budovu bez SBS, môžeme zvoliť kombináciu EZS, CCTV, prístupového systému a mechanického zabezpečenia, a to už ako perimetra, tak aj samotnej budovy. V prvom rade je objekt vhodné oplotiť. Musíme myslieť aj na to, že vzdialenosť oplotenia od stráženého objektu je tiež dôležitá. Ak páchateľ prekoná prvú zábranu, oplotenie, musí sa dostať k objektu, čo mu bude trvať určitý čas. Týmto predĺžime čas možného odcudzenia, poškodenia majetku a zároveň získame čas na príchod zásahovej jednotky. Samozrejme, že o narušení objektu sa musíme dozvedieť, a preto je namieste použiť plotovú ochranu alebo použiť seizmické snímače, ktoré sú zakopané v zemi. Na trhu je viacero systémov určených na perimetrickú ochranu objektov a ich použitie závisí od typu objektu. Ak je reakčný čas dlhší, môžeme zvoliť aj viacero oplotení objektu, čiže prvý plot sa nachádza na hranici pozemku a druhý v tesnej blízkosti budovy.
Každý, kto pracuje v oblasti zabezpečenia objektov, určite zažil falošný poplach. Falošné poplachy sú bežný jav hlavne pri lacných zabezpečovacích systémoch, ktoré nedokážu rozoznať falošný poplach od reálneho. Na potvrdenie poplachu máme viacero možností, a to buď použitie sofistikovaného systému, ktorý dokáže odfiltrovať napríklad prejazd nákladného auta okolo objektu a otrasové snímače nebudú v poplachovom stave, alebo kombináciu viacerých detektorov, použitie detekčného kábla v samotnom plote, otrasových snímačov v zemi či kamerového systému.
Pomocou priemyselných kamier možno ľahko zistiť, či ide o skutočný alebo falošný poplach. Aj pri kamerových systémoch platí, že dobré riešenie nie je spravidla to najlacnejšie a je dobré vyhnúť sa kamerám s nízkym rozlíšením. Navyše ak použijeme viacmegapixlové kamery, môžeme efektívne zredukovať ich počet. Jedna 16-megapixelová kamera dokáže nahradiť až 45 bežných analógových kamier. Túto kameru je vhodné použiť na monitorovanie veľkých plôch, ako sú napríklad parkoviská. Investovať peniaze do kvalitného kamerového systému sa určite oplatí, lebo nie je dôležite vidieť len to, že vám kradnú auto, oveľa dôležitejšie je vidieť, kto vám auto kradne.
O virtualizácii už nehovoríme len v počítačovom svete, ale aj pri ochrane objektov. Prudko rastúci trend majú mikrovlnné bariéry, pomocou ktorých vieme vytvoriť virtuálny plot. Ak narušiteľ prekročí prah tohto plota, automaticky sa spustí poplach. Výhodou virtuálneho plota je to, že ho nie je vidieť a možný páchateľ ani nemusí tušiť, že už na seba upozornil zásahovú jednotku.
V samotnej budove je opäť vhodné kombinovať viacero druhov zabezpečenia. Začína sa to bezpečnostnými dverami a samotnou kontrolou vstupu. Kľúč už dávno nie je jediná možnosť, ako otvoriť dvere. Tu opäť odporúčam kombináciu viacerých, na trhu bežne dostupných systémov, napríklad osobného prístupového kódu a prístupovej karty. V žiadnom prípade neodporúčam používať len kód, ktorý sa dá ľahko odpozorovať a následne zneužiť. Na našom trhu môžete nájsť aj široké spektrum biometrických čítačiek pripojiteľných k prístupovým systémom. Medzi najbežnejšie a cenovo najdostupnejšie určite patrí čítačka odtlačkov prstov, s ktorou môžeme rozšíriť možnosti overovania osoby a určiť, či konkrétnej osobe vstup povolíme alebo zamietneme. Tiež si treba uvedomiť, že týmto zabezpečením kontrolovaného vstupu získavame presné informácie o tom, kto a kedy vstúpil do objektu a kedy ho opustil.
Elektronický zabezpečovací systém sa stáva už bežnou súčasťou každého objektu. Kombináciou viacerých druhov snímačov opäť zvýšime kvalitu zabezpečenia a znížime možnosť falošných poplachov. Kombinovať môžeme rôzne druhy pohybových senzorov, magnetických kontaktov, infra závor a detektorov rozbitia/rezania skla.
Bežný reakčný čas zásahovej jednotky sú dve minúty. Niekedy sú však aj dve minúty veľa, napríklad ak sa zameriame na bežné prepady bánk, pôšt, zlatníctiev atď. Páchatelia vedia o tomto reakčnom čase, a tak sa snažia do 60 až 90 sekúnd opustiť miesto činu. Tu asi nie je namieste navrhnúť oplotenie zlatníctva pevným oplotením, obzvlášť ak sa objekt nachádza v historickom centre mesta, alebo vytvárať virtuálne ploty. V tomto prípade je vhodné použiť aktívny prvok, napríklad zadymovač prostredia. Zadymovač možno spustiť mnohými spôsobmi, napríklad núdzovým tlačidlom, potvrdeným poplachom (viacero snímačov EZS) alebo na diaľku cez pult centrálnej ochrany. Dnes sú na trhu zariadenia, ktoré dokážu zadymiť priestor do piatich sekúnd tak, že nevidíte vôbec nič. A čo nie je vidieť, to sa nedá ukradnúť.
