Predlohou filmu bola kniha s rovnomenným názvom od Hermanna Scheera, poslanca nemeckého Bundestagu, predsedu Eurosolaru (Európskej asociácie pre obnoviteľné zdroje energie), generálneho predsedu Svetovej rady pre obnoviteľné zdroje energie (WCRE) a nositeľa celého radu prestížnych ocenení, pričom to s najväčším cvengom je alternatívna Nobelova cena z roku 1999. Hermann Scheer, jeden z protagonistov filmu, naznačuje jeho leitmotív už v úvode tvrdením, že nám zostáva asi 30 rokov na to, aby sme prešli na obnoviteľné zdroje energie.
Ansámbel ďalších hlavných postáv tvorený renomovanými odborníkmi, podnikateľmi a ekologickými aktivistami sa zhoduje v tom, že nás po poľnohospodárskej, priemyselnej a digitálno-informačnej revolúcii čaká štvrtá v poradí, energetická, ktorá prinesie radikálnu zmenu v štruktúre energetických zdrojov. Elektrina a teplo sa už nebudú vyrábať v prevádzkach veľkých mocných koncernov, ale decentrálne pre jednotlivé regióny, obce a rodiny. Hlavnú úlohu pri tejto výrobe však nebudú zohrávať fosílne palivá a jadrová energetika, ale slnko, vietor a voda, ktoré sú k dispozícii zadarmo pre každého.
Potvrdzuje to aj jedna z postáv filmu Preben Maegaard. Ten v roku 1983 založil centrum Nordic Folke Center, ktorého činnosť viedla k tomu, že Maegaard dnes žije v energeticky sebestačnom regióne, kde je 50 000 obyvateľov poloostrova na severozápade Dánska kompletne zásobovaných z obnoviteľných zdrojov energie, prevažne z vetra. „Energetická sebestačnosť je absolútne reálna. Môžem to tvrdiť len preto, lebo tu ukazujeme, že to ide. A keď to ide tu, tak prečo nie všade,“ hovorí Maegaard. Posolstvo filmu je jasné – úplný prechod na obnoviteľné zdroje energie je možný, len ho musíme chcieť. Mali by sme sa s ním stotožniť.
