Intenzívnou podporou, s ktorou začali v Japonsku a neskôr formou výkupných cien v Nemecku a ktorú následne prevzali ďalšie krajiny sa stimulovaním súkromných investícií do fotovoltiky, sa uskutočnilo obrovské zrýchlenie inovácií a definitívne urýchlenie zostupného vývoja cien kľúčových komponentov potrebných na výstavbu fotovoltických inštalácií. Kým v Nemecku v roku 2009 dokázali postaviť slnečnú elektráreň za cenu technológie vyše 4 €/Watt, v júni 2011 ju bolo možné postaviť pri použití špičkových komponentov za menej ako 2,6 €/Watt!
Pri použití produktov priemerných výrobcov bolo možné dostať sa s cenou technológie až na hranicu 2 €/Watt. Avšak nezabúdajme, že v mladom a zároveň technicky náročnom odvetví sa ťah za najnižšou cenou na trhu nemusí vždy len vyplatiť. Ďalším zaujímavým aspektom výroby elektriny zo slnka prostredníctvom solárnych panelov je jej tichosť, čo umožňuje umiestniť malé elektrárne priamo na miesta, kde sa elektrina spotrebúva, teda na rodinné a bytové domy, predajne, budovy služieb alebo priemyselné budovy.
Dnes naopak si nikto neželá, aby vedľa jeho domova stála klasická elektráreň, a preto sa prakticky všetka elektrina vyrába mimo miest, čo predražuje jej cenu o náklady na nevyhnutnú prenosovú a distribučnú sieť, ako napr. transformovanie napäťových hladín pri prenose elektriny, distribučné straty elektriny a podporne služby prenosových sietí. Prenos a distribúcia elektriny do domácnosti tvorí približne 30 % podiel z koncovej ceny elektriny a tento objem pri fotovoltike spotrebiteľ neplatí, keďže dokáže vyrobiť elektrinu na vlastnej streche.
Rozvoj ekonomiky
Fotovoltika dlhodobo znamená aj potenciál pre investície do výroby a vývoja. Napr. v Nemecku počet zamestnancov dobieha úroveň zamestnancov automobilového sektoru! Popri možnosti umiestniť slnečnú elektráreň na strechy je druhou strategickou výhodou fotovoltickej technológie to, že výroba prebieha bez logistiky vstupných surovín a navyše plnoautomaticky, t. j. do fotovoltickej elektrárne nedochádzajú denne zamestnanci. Preto slnečnú elektráreň vieme umiestniť na plochy, ktoré by nebolo možné využiť žiadnym iným spôsobom.
Buď sú to priemyselné areály, alebo tzv. brownfieldy ako nedostatočne využívané, kontaminované a často úplne opustené priestory so zvýšeným rizikom pre človeka, resp. doslova areály toxického charakteru, kde sa občianska výstavba neumožňuje z bezpečnostných dôvodov. Tieto plochy vôbec nie sú malé a predstavujú nemalý potenciál rozvoja obnoviteľnej energetiky Slovenska. Zoberme si napríklad 3 km široké ochranné pásmo v okolí bezmála 2 km širokej atómovej elektrárne, zaberajúce plochu skoro 64 km2.
Na tejto ploche by bolo možné umiestniť slnečnú elektráreň s výkonom 2 500 MWp, čo je mimochodom takmer dvojnásobok inštalovaného výkonu samotnej atómovej elektrárne! K veľmi zaujímavými priestorom, ktoré by bolo možné využiť na výrobu elektriny zo slnka, sú rozsiahle zdevastované plochy, ktoré zostali na Slovensku na mnohých miestach nevyužité po ukončení priemyselnej či banskej činnosti. Napríklad pri obci Rudňany sa nachádza odkalisko ako pozostatok bývalej banskej činnosti, kde je pôda s rozlohou niekoľko hektárov úplne zdevastovaná pre vysoký obsah toxických látok, ktoré sa v odkalisku po mnoho rokov koncentrovali.
Takýchto plôch je veľa, no vyžadujú si riešenie aktívnou alebo pasívnou sanáciou, sú dlhodobo nevyužiteľné a umiestnenie slnečnej elektrárne sa javí často ako jediná alternatíva. Pritom by vôbec nešlo o svetovú novinku. Jedna z najväčších slnečných elektrární na svete sa nachádza v bývalom tréningovom priestore Sovietskej armády v Nemecku. Elektráreň Lieberose stojí na 162 ha plochy zničenej muníciou a chemikáliami. Za jednorazový nájom dokázal investor očistiť plochu od zvyškov munície a efektívne ju využiť. Pasívna sanácia znečistenia bude prebiehať desaťročia a po skončení životnosti priestor plánujú revitalizovať.
Ďalšie zaujímavé priestory sú ochranné pásma diaľnice a ich protihlukové steny, protipovodňové ochranné hrádze či haldy po banskej činnosti. Dôvodom, prečo sa tieto priestory nevyužívali už doteraz, je administratívna náročnosť spojená s prístupom kompetentných úradov, od ktorých nebolo možné získať stavebné povolenie. Dnes, t. j. po 30.6., a teda už po zmene podmienok v zákone o Obnoviteľných zdrojoch, to už možné ani nie je. Nestálo by za to opätovne zvážiť využitie takýchto plôch práve na výstavbu napr. solárnych elektrární? Príležitosti na perspektívnu, ekologicky čistú energiu zo slnka sú všade naokolo, stačí len trochu zmeniť uhol pohľadu.
Martin Borčin
Martin Toman
Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI)
