Building information modeling

BIM ako taký vlastne ani nie je novou ideou. V iných odvetviach, akými je letecký, resp. lodný priemysel či strojárstvo, sa využíva už desaťročia. Základným predpokladom BIM je spolupráca medzi rôznymi zainteresovanými stranami v rozličných fázach životného cyklu. V rámci prepojenia im treba umožniť vkladanie, vyberanie, aktualizovanie alebo úpravu informácií v BIM, ktoré odrážajú úlohy jednotlivých zainteresovaných strán.

Autori Smith a Tardif [1] vo svojej publikácii tento pojem objasňujú takto: „Akékoľvek súbory informácií o budove v akejkoľvek forme predstavujú informačný model budovy. Akákoľvek simulácia akejkoľvek skutočnej aktivity vo vzťahu k budove je aktom informačného modelovania budovy.“ BuildingSMART alliance [2], ktorá je radou NIBS (National Institute for Building Sciences) definuje BIM takto: „BIM je digitálnou reprezentáciou fyzických a funkčných vlastností budovy. Proces výstavby a správa budov zahŕňa mnoho zúčastnených strán, a preto je veľmi dôležité správne využívanie informácií počas celého životného cyklu budovy; definované ako existujúce od prvotnej koncepcie po asanáciu.”

Integrácia BIM

Prípad integrácie BIM do bežnej praxe sa však u nás rodí v porovnaní so zahraničím o niečo ťažšie, pretože o tejto problematike veľa nevieme, takže zatiaľ nedostáva potrebný priestor. Pritom BIM je systémom s najvyššími zdokumentovanými výsledkami v úspore investícií. „Správnym narábaním s informáciami o budove s použitím BIM možno dosiahnuť podstatné úspory, a to od návrhu cez výstavbu až po údržbu.“ [3]

Treba povedať, že BIM podporuje aj Európska únia. Dňa 15. januára 2014 Európsky parlament schválil dve nové smernice EÚ v oblasti obstarávania ako prvý krok k pripravovanej systematickej podpore BIM v krajinách EÚ. Platnosť nadobudli 17. apríla 2014 a Slovensko ako jeden z členských štátov EÚ má dva roky na ich zapracovanie do vnútroštátnych právnych predpisov.

Cieľom týchto smerníc, oficiálne nazvaných smernice zadávania verejných zákaziek v Európskej únii (EUPPD), je modernizovať existujúce pravidlá EÚ verejného obstarávania tým, že zjednodušia postupy a urobia ho pružnejším. Európska únia pochopila, že sa môže stať strategickým nástrojom zvýšenia transparentnosti, pružnejšieho procesu obstarávania a v neposlednom rade zvyšovania kvality projektov pri zabezpečení efektívneho vynaloženia nákladov. Preto odporúča a zároveň umožňuje svojim členským krajinám požadovať BIM v zákazkách, ktoré sú financované z verejných zdrojov.

Objektová spolupráca

V systéme BIM všetci zúčastnení na výstavbe tvoria tím, už od prvých fáz návrhu spolupracujú a vymieňajú si potrebné informácie. Podstatné tiež je, že všetky zmeny sú automaticky koordinované v priebehu celého projektového cyklu. Výsledkom je teda projekt vysokej kvality.

V tradičnom procese výmeny informácií sa časť informácií stratí, nepochopí, prípadne je k dispozícii množstvo informácií, ktoré nikto ďalej nevyužije a zvyčajne je pri prechode medzi jednotlivými fázami potrebné oveľa väčšie množstvo času na porozumenie zámeru, resp. na naštudovanie projektovej dokumentácie. BIM v tomto ohľade predstavuje plynulý prechod medzi fázami a podstatne efektívnejšie narábanie s informáciami.

Dnes je bežnou praxou, že sa zhotoviteľ oboznamuje s projektom až vo fáze, keď je projekt dokončený. Vtedy sa začnú riešiť technologické nedostatky projektu, čo má za následok v lepšom prípade predĺženie lehoty výstavby, prípadne úplnú zmenu technológie výstavby. Projekt sa teda musí zmeniť a prispôsobiť na základe poznatkov realizátora. Ak by bol zástupca zhotoviteľa integrovaný v raných fázach projektu formou konzultácií, ušetrili by sa nemalé finančné prostriedky a duplicitná projekčná práca.

Podobne je to aj s úlohou facility manažéra (FM). Je preukázané, že „pri vstupe FM do životného cyklu objektu už vo fáze projektovania sa dá ovplyvniť až 80 % budúcich prevádzkových nákladov“. Je preto nevyhnutné, aby bola aktívna spolupráca medzi projektovým tímom, zástupcom zhotoviteľa a facility manažérom. Už dávno je všetkým zrejmé, že fáza prevádzky a údržby je finančne najnáročnejšia a možnosť ovplyvniť výšku nákladov hrá pri desaťročiach životnosti významnú rolu.

Deklaruje to aj výskum Stanford University Center for Integrated Facilities Engineering [4], ktoré skúmalo 32 rôznych projektov využívajúcich metódu BIM. Zistilo sa, že v porovnaní s tradičnými prístupmi sa odstránilo 40 % nákladov mimo rozpočtu. Jednoznačne sa potvrdilo, že projekt je plne pod kontrolou a výrazne ovplyvňuje celkové náklady na projekciu, výstavbu a správu. Až 10 % nákladov ušetrili vylúčením kolízií v štádiu pred realizáciou, ktoré tiež umožnilo dokončiť projekt v riadne stanovenom termíne, resp. skrátením lehoty projekčných prác a výstavby.

Zásadné výhody BIM

Rýchla dostupnosť informácií
V rámci modelu budovy sú všetky potrebné informácie sústredené na jednom mieste. Všetky detaily, technické listy, výmery, výpisy prvkov vieme jednoducho z modelu získať. Tieto informácie sú veľmi dôležité pre facility manažéra, ktorý musí mať všetky informácie k dispozícii pre kvalitnú prevádzku budovy.

Zlepšený priestorový manažment
Predpokladom kvalitného priestorového manažmentu je priestorové plánovanie, kde sa kladie dôraz predovšetkým na flexibilitu prostredia, ktorá je nevyhnutná pre rýchle tempo a meniace sa požiadavky na priestor. Štúdie a výskumy preukazujú, že priestorový manažment možno zlepšiť efektívnejším využívaním voľných plôch, čím môžeme prispieť k zníženiu nákladov.

Efektívnejšie plánovanie údržby
Ak je model komplexne naplnený informáciami v priebehu jednotlivých fáz prípravy a výstavby, facility manažér tak získava nielen presné informácie o vlastnostiach zabudovaných prvkov, ale aj o mieste, kde sa nachádzajú. Na základe toho si môže facility manažér údržbu, príp. výmenu jednotlivých častí budovy, naplánovať jednoduchšie.

Presný a podrobný prehľad prevádzkových výdavkov
Všetky záznamy o vykonaných prácach a výdavkoch sa pripájajú k modelu, takže tieto informácie možno sústrediť a uchovať na ďalšie využitie. Poslúžia najmä na tlačové zostavy v rámci kontroly nákladov, ale aj na odhad využívaný v rámci prípravy pri porovnateľných stavbách.

Efektívne využívanie energie
Pomocou modelu sa dá vyhotoviť porovnanie rôznych energetických alternatív a analýz, ktoré pomáhajú znižovať vplyvy na životné prostredie a tiež prevádzkové náklady.

Ekonomickejšia modernizácia a obnova
Keďže model budovy je reprezentovaný v 3D prostredí, máme k dispozícii presné informácie o súčasnom stave budovy a jej súčastiach. Nie je preto nutné sledovať skutočný stav, ale jednoducho pracovať s existujúcim modelom. Možno teda komplexnejšie spracovať podklady s cieľom možných zmien a tým znížiť náklady vyvolané nedostatkami projektovej dokumentácie.

Vylepšený manažment životného cyklu
Pomocou informácií o použitých materiáloch vieme vyhotoviť analýzy zamerané na životnosť prvkov, čo nám umožňuje lepšie posúdiť ekonomickú návratnosť investície.

Záver

Množstvo firiem si už dnes kladie otázku, ako implementovať BIM do činností, ktorými sa zaoberajú. Dôvodom je, že z hľadiska kvality a riadenia zdrojov nemožno konkurovať firmám, ktoré si osvojili BIM, pretože tento systém vedie k značným úsporám (čas, náklady ap.). A nie je to len čas výstavby a vyhotovenia projektovej dokumentácie, ale aj čas každej výmeny informácií o pripravovanom, resp. realizovanom zámere. Nedá sa totiž ani porovnať čas strávený pri študovaní a oboznamovaní sa s výkresom v 2D a parametrickým 3D modelom.

Predstavte si, o koľko by sa skrátili kontrolné dni na stavbe. O koľko by sa skrátila komunikácia s dodávateľmi ohľadom definovania zámeru či o koľko menej času strávi správca s hľadaním príslušnej dokumentácie, technických listov a manuálov. Na to, aby sme však mohli čerpať všetky výhody naplno, je nevyhnutné, aby si s cieľom integrácie a hladkého prenosu informácií v životnom cykle budovy osvojili koncept BIM všetci, ktorí akoukoľvek mierou vstupujú do procesu návrhu, realizácie a správy majetku. Týka sa to všetkých, preto sa aj vy pripravte na BIM revolúciu.

Použitá literatúra

[1] http://www.thenbs.com/topics/BIM/articles/bimInConstruction.asp.
[2] Smith, Dana K. – Tardif, Michael: Building Information Modeling. A Strategic Implementation Guide. Published by John Wiley & Sons, Inc. New Jersey 2009. ISBN 978-0-470-25003-7.
[3] http://www.buildingsmartalliance.org/index.php/nbims/faq/.
[4] CIFE. (November 22, 2007). CIFE Technical Reports [WWW document] URL. http://cife.stanford.edu/Publications/index.html.
[5] Eastman, Ch.: BIM Handbook. Johny Wiley & Sonc, Inc. 2009. ISBN 978-0-470-18528-5.
[6] Hendrickson, Ch.: Project Management for Construction. Edition 2.2. 2008. ISBN 0-13-731266-0.
[7] http://www.wbdg.org/om/cafm.php.
[8] http://www.fmsystems.com/products/fm-bim.html.
[9] http://images.autodesk.com/adsk/files/bim_and_fm_jan07_1_.pdf.
[10] http://www.fmbim.com/fm_bim_features.htm.
[11] http://www.buildingsmartalliance.org/index.php/nbims/about/bimactivities/.

Ing. Tomáš Funtík, PhD.
BIM asociácia Slovensko