Projekt – realizácia – prevádzka
Pri riešení otázky vykurovania objektu, resp. výbere zdroja tepla, na jednej strane stoja predstavy a požiadavky investora a na druhej priestorové možnosti, dostupnosť paliva, technické vlastnosti a možnosti technologického zariadenia. Predpokladom úspešnej realizácie je zosúladenie týchto aspektov a vzájomná spolupráca investora, projektanta a dodávateľa technológie.
Vlastnej realizácii predchádza dôkladná projektová príprava. Pri návrhu zdroja tepla na biomasu sa vychádza rovnako ako pri akomkoľvek inom palive z potreby tepla, štruktúry výkonu v letnej a zimnej prevádzke, požiadaviek na prevádzku a reguláciu zariadenia, dispozičných možností kotolne a skladu paliva. Následný technický návrh predstavuje výber vhodného zariadenia, návrh umiestnenia technológie, riešenie skladovania a dopravy paliva, požiadavky na súvisiace profesie. Predpokladom správneho fungovania zariadenia je odborná montáž a uvedenie zariadenia do prevádzky odborným personálom ako aj následné dôkladné zaškolenie obsluhy zariadenia.
Prevádzka moderných zariadení na spaľovanie biomasy je dnes plne automatická, s minimálnymi požiadavkami na obsluhu a údržbu zariadení, takže ju bez problémov zvládne majiteľ rodinného domu aj profesionálny výrobca tepla. Automatické zariadenia na spaľovanie biomasy pracujú v režime tzv. občasnej obsluhy. Moderné zariadenia sú vybavené automatickým čistením horáka a výmenníka tepla a automatickým zapaľovaním. Spaľovací proces je riadený elektronickou reguláciou, výkon kotla sa automaticky prispôsobuje potrebe tepla, pričom v celom regulačnom rozsahu kotla (spravidla 30 – 100 % menovitého výkonu) je spaľovanie konštantne vysoko účinné. Zariadenia sa dnes už štandardne vybavujú sondou Lambda. Tieto zariadenia dosahujú nízke hodnoty emisií aj pri čiastočnom zaťažení.
Palivo a typ objektu
Prvou otázkou, od ktorej sa odvíja všetko ostatné, je otázka voľby paliva. V prípade nábytkárskych a drevospracujúcich firiem je to jasné – odpad z vlastnej výroby. V ostatných prípadoch stojí investor pred otázkou, ktoré palivo je preňho najvhodnejšie. V týchto prípadoch treba zvážiť dostupnosť paliva v regióne, jeho logistiku, ako aj priestorové možnosti uskladnenia. V zásade možno vykurovať každý objekt peletami aj drevnou štiepkou. Najmä v prípade menších objektov (a logicky nižších požadovaných výkonových radov kotlov) si však treba uvedomiť, že zariadenia s menším výkonom sú citlivejšie na kvalitu drevnej štiepky, čo sa týka frakcie i vlhkosti, a že drevná štiepka vzhľadom na svoje vlastnosti (nižšia výhrevnosť a sypná hmotnosť v porovnaní s peletami) vyžaduje väčšie skladovacie priestory, resp. častejšie plnenie skladu ako pelety. V sklade drevnej štiepky treba v každom prípade použiť pružinové alebo kĺbové miešadlo, ktoré je univerzálnym systémom pre drevnú štiepku i pelety, ale je finančne náročnejšie ako peletový dopravník, ktorý možno použiť v prípade vykurovania len peletami.
V kotolniach rodinných domov aj vzhľadom na uvedené skutočnosti najčastejšie nájdeme kotly na pelety. Aj keď existujú výnimky a v praxi sa môžeme stretnúť aj s 20 kW kotlom na drevnú štiepku v novostavbe rodinného domu. Pri kotloch s vyšším výkonom tieto argumenty zväčša strácajú na význame, do popredia vystupuje skôr otázka palivových nákladov, z hľadiska ktorých vychádza drevná štiepka (podľa vlhkosti a výhrevnosti) v porovnaní s peletami 2 – 4x lacnejšie. V prospech peliet v kotolniach s výkonov rádovo 100 – 500 kW skôr hovoria požiadavky na prevádzku – minimalizácia obťažovania okolia, napr. návštevníkov hotela hlukom, príp. prachom pri dovoze drevnej štiepky do skladu, frekvencia plnenia skladu – príjazd a odjazd nákladných automobilov a pod.
Z našich skúseností vyplýva, že budovy občianskej vybavenosti (školy, MŠ, domovy sociálnych služieb, obecné úrady, fary a pod.) možno rovnako vykurovať drevnou štiepkou aj peletami. Počet inštalovaných zariadení na pelety len málo prevyšuje počet zariadení na drevnú štiepku. Podobne je to i v hoteloch a penziónoch (menovitý výkon v rozsahu 50 – 500 kW), kde mierne prevažujú kotolne na pelety nad zariadeniami na drevnú štiepku.
V bytových domoch prevládajú kotolne na pelety. Naopak kotolne slúžiace pre CZT najčastejšie využívajú ako palivo drevnú štiepku s väčšou frakciou (G50, G100) a vlhkosťou až do 50 %. Sklady paliva sa najčastejšie vybavujú tzv. posuvnými podlahami. V týchto prípadoch je dôležité vyriešiť efektívne plnenie skladu paliva. Okrem klasických nakladačov sa používajú aj automatické plniace systémy pozostávajúce z násypky paliva a dopravného systému na plnenie skladu, ktoré umožňujú optimálne naplnenie skladu.
Záver
V posledných rokoch sa aj na Slovensku opäť intenzívne využíva biomasa ako surovina v sektore energetiky na výrobu tuhých biopalív, napr. peliet, drevných štiepok či drevných brikiet. V sektore komunálnej energetiky – vykurovanie rodinných domov, bytových domov, ale aj v sústavách CZT má tuhé biopalivo svoje miesto. Vykurovať biopalivom sa dá takmer všade – v meste či obci, v novostavbe, ale i v starších zachovaných či zrekonštruovaných objektoch. Pri zvážení všetkých za a proti v konkrétnom prípade často vyjde práve tuhé biopalivo ako najvhodnejšia a ekonomicky najvýhodnejšia alternatíva. Je zaujímavé, že v Rakúsku je to bez prerušenia už od pradávna. No na Slovensku je to stále ešte v tieni fosílnych palív, ktoré sú importované a výrazne drahšie (cena energie vyrobenej z fosílnych palív môže byť aj o 100 % vyššia ako energie vyrobenej z tuhého biopaliva).
Ing. Róbert Krakovik
HERZ spol. s r. o.
