Pôvodná vyhláška 90/2004 Z.z. popisovala v tretej hlave požiadavky na vybavenie stavieb rôznymi požiarnotechnickými zariadeniami. V § 90 sa uvádzalo, že „domácim rozhlasom“ majú byť vybavené vybrané ubytovacie a zdravotnícke zariadenia (§ 88 ods. 1), priestory s postupnou evakuáciou a zhromažďovacie priestory (prítomných viac ako 200 osôb, okrem stavieb určených na bývanie). Zariadenia domáceho rozhlasu musia byť inštalované tak, aby umožňovali dobrú a zreteľnú počuteľnosť. Ak sa v týchto stavbách predpokladá prítomnosť osôb s poruchou sluchu, musia byť vybavené zariadením na svetelnú signalizáciu požiaru (okrem vonkajších zhromažďovacích priestorov).

Značný legislatívny problém vyplýval zo skutočnosti, že pre zariadenie špecifikované ako „domáci rozhlas“ neexistovali žiadne produktové normy (STN ani EN). Najčastejšie sa hľadalo „útočisko“ v príbuznej norme STN EN 60849: Núdzové akustické systémy, ktorá však nezaraďovala „domáci rozhlas“ medzi požiarnotechnické zariadenia a celkom nevyhovovala špecifickým podmienkam protipožiarnej ochrany.

            Zásadný obrat nastal publikovaním dvoch harmonizovaných európskych noriem:

STN EN 54-16:2008 Elektrická požiarna signalizácia. Časť 16: Ústredňa hlasovej signalizácie požiaru

STN EN 54-24:2008 Elektrická požiarna signalizácia. Časť 24: Súčasti systému hlasovej signalizácie požiaru – reproduktory

Koexistenčné (prechodné) obdobie uvedených noriem sa skončilo v marci (resp. apríli) roku 2011. Od uvedeného dátumu sa stali zariadenie „hlasovej signalizácie požiaru“ neoddeliteľnou súčasťou elektrickej požiarnej signalizácie, na ktorú sa vzťahuje súbor európskych noriem EN54. Uvedené normy spadajú pod zákon č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov (zákon č. 69/2009 Z.z.) a preto je nutné preukazovať zhodu s príslušnými normami certifikátom zhody vydaným notifikovanou osobou (nie iba vyhlásením zhody vydaným výrobcom a pod.).

             Pôvodná vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovovali technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, stále špecifikovala v § 90 „požiarny rozhlas“ a nie „hlasovú signalizáciu požiaru“. Keďže nebolo možné jednoducho prehlásiť, že pod pojmom „domáci rozhlas“ treba rozumieť „hlasovú signalizáciu požiaru, bolo preukazovanie zhody podľa noriem  EN54-16 a EN54-24 viac menej na dobrovoľnej báze. Podobný neurčitý stav bol aj v oblasti navrhovania a pravidelných kontrol týchto zariadení.

             Vyriešenie uvedeného rozporu priniesla až novela vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z vydaná pod číslom 225/2012 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 307/2007 Z. z. V § 90 sa už namiesto „domáceho rozhlasu“ uvádza „hlasová signalizácia požiaru“ s odkazom na normy STN EN 54-16 a STN EN54-24. Taktiež nastala malá zmena v špecifikovaní priestorov, ktoré musia byť vybavené týmito zariadeniami. Pozornosť treba venovať aj § 102 ba novely vyhlášky, ktorom sa uvádza, že stavebné povolenie podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola vypracovaná podľa predpisov účinných do 14. augusta 2012, možno vydať do 31. marca 2013.

            Ako už bolo uvedené vyššie, zariadenia hlasovej signalizácie požiaru sú súčasťou elektrickej signalizácie požiaru, na ktorú sa vzťahuje vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 726/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú vlastnosti elektrickej požiarnej signalizácie, podmienky jej prevádzkovania a zabezpečenia jej pravidelnej kontroly. Podmienky pravidelných kontrol sú uvedené v § 15 a prílohe č.1. S ohľadom na špecifiká hlasovej signalizácie požiaru bude nutné spresniť  spôsob ich plnenia. Tak isto je nutné rešpektovať zákon 562/2005 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Podmienky odbornej spôsobilosti, nutnej na projektovanie, inštaláciu, opravy a kontroly sú špecifikované v § 11.

            Nevyhnutnou podmienkou úspešného riadenia evakuácie pomocou hlasovej signalizácie požiaru je dosiahnutie dostatočnej zrozumiteľnosti reči. Na vyhodnocovanie zrozumiteľnosti reči sa používajú rôzne subjektívne metódy (vyhodnocovanie posluchom) a objektívne metódy (vyhodnocované meraním). Z objektívnych metód je najčastejšie používané vyhodnocovanie indexu prenosu reči STI (speech-transmission index). Podrobne túto metódu popisuje norma STN EN 60268-16 Elektroakustické zariadenia. Časť 16: Objektívne hodnotenie zrozumiteľnosti reči indexom prenosu reči. Na porovnávanie výsledkov získaných rôznymi metódami je možné využiť parameter CIS (Common Intelligibility Scale) – jednotná stupnica zrozumiteľnosti, popísaná v norme  STN EN 60849: Núdzové akustické systémy. Väčšina národných predpisov, ako aj medzinárodný predpis ISO/FDIS 7240-19: Fire detection and alarm systems – Part 19 pokladajú zrozumiteľnosť reči za prijateľnú, ak sa dosiahne hodnota CIS aspoň 0,7. Návrh a realizácia týchto zariadení vyžaduje skúsenosti z oblasti akustiky, ako aj primerané technické vybavenie na pravidelnú kontrolu akustických parametrov, vrátame zrozumiteľnosti reči. Bez dosiahnutia požadovanej zrozumiteľnosti reči nie je možné zabezpečiť spoľahlivé riadenie evakuácie a záchranu osôb v prípade požiaru.


Ing. Miloš Böhmer
milos.bohmer@siemens.com

Siemens s.r.o.
Stromová 9, P.O.Box 96
837 96  Bratislava