Vo svojej neschopnosti poznať celok prírody tak profesori nevedeli urobiť nič lepšieho, ako skonštruovať jej neúplný model a nahovárali si, že vytvorili niečo prirodzené. Začali uvažovať o určitom probléme, prijali predpoklad oddelenosti problému od celku, dopustili sa hneď na začiatku prvého chybného kroku. Týmto smerom pokračovali ďalej, skúmali, analyzovali a vytvárali závery. No ak ich prvý krok, smer ich samotného uvažovania bol chybný, aké mohli byť ich hodnotenia a závery? Čím viac sa sústreďovali na jednu vec, tým viac boli duchom neprítomní, pretože nevedeli byť otvorení pre zostatok sveta.

„Priniesol som žabu“, oznámil triede rozžiarený profesor. „Čerstvú, rovno z jazierka, aby sme si ju mohli dobre prehliadnuť a potom pitvať“.  Opatrne rozbalil balíček, ktorý priniesol a vo vnútri bola šunková bageta. Milý profesor sa na ňu užasnuto pozrel. „To je divné“ povedal, „jasne si pamätám, že som raňajky zjedol“.

To sa profesorom a vedcom stáva stále. Skláňajú sa nad knihami vo dne v noci, namáhajú si oči, stávajú sa krátkozrakými a keď chcete vedieť, na čom to celý ten čas pracovali, zistíte, že vynašli okuliare proti krátkozrakosti. Zamerajú sa na jednu vec, idú viac a viac do hĺbky. Oddeľujú veci od celku, hodnotia a skúmajú ich bez poznania väzieb v rámci jediného celku. Skúmajú príčiny pohybu ručičky v hodinách tak, že zoberú ručičku a dajú ju pod mikroskop. Oddelili entitu (ručičku) od celku (od hodín). Akokoľvek dlho ručičku skúmajú, akékoľvek experimenty a modely vytvoria, mechanizmus jej pohybu nedokážu určiť. No vedci k určitým záverom napriek tomu vždy prídu, no takmer vždy budú ich závery mylné, vznikne problém.

Príroda však nepozná problémy, tie vymyslel človek. Čím viac sa vyvíjala ľudská spoločnosť, tým viac problémov vznikalo. Vedci vynašli nové neprirodzené materiály, ktoré príroda v svojom cykle nedokázala spracovať a tak vytvorili problém znečistenia. Z neprirodzených materiálov začali stavať vysoké administratívne budovy - skleníky. Skleník sa začal prehrievať. Vytvorili problém prehrievania. Vedci tak začali riešiť problémy, ktoré sami zasiali. Vznikli nedokonalé domy a budovy. Vznikli tisícky problémov. Profesori a vedci sa potešili. Mohli skúmať a vyvíjať klimatizácie, tepelné čerpadlá, čističky a ostatné zariadenia minimalizujúce nedokonalosť ich stavieb. Vzniklo veľa univerzít, kde sa ľudia začali učiť ako majú vyrábať klimatizácie, čističky odpadových vôd, čerpadlá, turbíny. Svojimi vynálezmi tak profesori a veci zasiali enormne veľa problémov, vznikol nový druh práce, práce kvôli „moderným“ domom.

Profesorom a vedcom vždy uniká najdôležitejšia podstata

Ak dáme bicykel domorodcovi a vedcovi rozdiel bude obrovský. Vedec rozoberie bicykel do poslednej skrutky, do poslednej súčiastky, aby zistil princíp pohonu. Určí sily trenia, valivý odpor kolies, vyráta momenty hybnosti, zotrvačnosti, rýchlosť opotrebenia dielov... Na konci života pochopí, ako bicykel funguje. A čo urobí s bicyklom domorodec? Ten sa bicykluje.

Profesorom a vedcom vždy unikne hlavná podstata. Vyvinuli tak mnoho nových vecí, ktoré mali ľudom uľahčiť život, ktorý sa stal ťažkým z dôvodu práce nutnej kvôli výrobe a kúpe vecí, ktoré nám mali život uľahčiť. A tak profesori učia po dlhé generácie svojich žiakov, celá spoločnosť ich nasleduje, preberá ich výmysly do svojich domov. Celá spoločnosť tak býva v čoraz primitívnejších, hlúpejších domoch.
Nie je to tak dávno, kedy naši pra-pra-rodičia využívali výhradne len svoju prácu a prácu zvierat. Akákoľvek požiadavka vyžadujúca energiu, sa priamo premietla do nutnosti ich práce. Domy sa preto stavali efektívne, tak aby vyžadovali minimum práce ich vlastníkov. Vykuroval sa len potrebný priestor, len v potrebnom čase. Dom mal toľko priestoru, koľko bolo nevyhnutne potrebné, pretože nároky na priestor a komfort sa odzrkadlili priamo úmerne v ľudskej práci. Ľudia žili podľa týchto princípov tisíce rokov. Neexistovali profesori, vedci, učení stavbári a architekti. Preto bola príroda všade krásne čistá. Neexistovalo umelé znečistenie, ani neprirodzená práca na nočnej zmene, dokonca ani hypotéka.

Nástupom lacných energetických zdrojov (fosílnych palív) – otrokov sa mohli zvýšiť požiadavky na priestor a pohodlie bývania nad akúkoľvek zdravú medzu, pretože to neviedlo úmerne k navýšeniu jeho práce. Ľudská práca sa zvyšovala neúmerne, pretože energetický otroci pracovali 200x lacnejšie[1]. Človek tak začal stavať domy, ktoré využívali prácu energetických otrokov. Mohli byť použité nové „neprirodzené“ materiály (oceľ, betón, plasty), ktoré mohli byť pre stavbu domu dopravené aj z opačnej strany Zemegule. Otroci - plyn, uhlie a ropa tak začali pracovať v cementárňach, oceliarňach, elektrárňach, autách. Dnes už pracujú všade kam sa len pozrieme. Nevadí nám, že je dom zle navrhnutý, hlúpy, že sa prehrieva, že vyžaduje veľa tepla na vykurovanie. Nevadí nám, že aby sme v ňom prežili, potrebujeme dopravu potravín a zdrojov cez pol Zemegule. Nevadí. Veď si pustíme klímu, potraviny si kúpime v supermarkete. Veď energetický otroci vykompenzujú zlý návrh domu, veď si trošku priplatíme (Jeden barel ropy - 160 litrov - je energetickým ekvivalentom 25 000 hodín ľudskej práce).

No začíname si uvedomovať, že technický pokrok nám síce zaisťuje pohodlnejšiu existenciu, ale za cenu práce, znečistenia, zdravia
a skracovania života na Zemi. V poslednej dobe stále viac vnímame akoby neviditeľnú zákonitosť: čím väčší je technický pokrok, tým viac je znečistená Zem, tým horšie je ľudské zdravie. A tak kupujeme šetrnejšie klimatizácie a účinnejšie kotle, ale samotný fakt, či vôbec toľko musíme vykurovať, chladiť, samotný fakt, že bývame vo veľmi primitívnych, zle navrhnutých domoch nám samozrejme unikol.

A tak ľudia, profesori, vedci bojujú proti znečisteniu. Bojujú za ochranu pitnej vody, za jej zachovanie ďalším generáciám, dokonca presadili jej ochranu zákonom, dokonca až ústavou. No že splachujú pitnou vodou im samozrejme uniklo. Naši profesori stále projektujú byty, domy, administratívne centrá splachujúce toalety pitnou vodou, no zároveň bojujú za jej ochranu. A tak aj my šetríme
a chránime pitnú vodu, no stále ňou splachujeme. Staviame čističky vôd, staviame elektrárne poháňajúce čističky, staviame...

Ak je hromada hnoja v priestore, nepokúšajte odstrániť zápach vetraním. Odstráňte hromadu hnoja. „ M. Pettenkofer

Vymetenie čerta diablom

Vyvinuli sme dômyselný systém separácie odpadu našich domácností. Bolo nutné vyťažiť veľa surovín, postaviť veľa závodov na ich spracovanie, závod na výrobu smetných nádob, smetiarskych áut... Vyrobili smetné nádoby, vybudovali systém na triedenie odpadu, postavili smetiská, zberné dvory atď. Ich samotná výroba však spôsobila vznik množstva odpadov a znečistenie. No tešíme sa „dômyselnému“ systému triedenia odpadov. Podstata, či samotný už vytriedený odpad musíme vôbec produkovať, nám znovu unikol. A tak produkujeme stále viac už separovaného odpadu, vyrábame viac smetných nádob na ich separáciu, viac spaľovní, viac smetísk, viac. ..
V mestách je znečistený vzduch, vyvíjame čističku vzduchu. Potrebujeme postaviť budovu, kde budú vedci čističku vyvíjať. Minieme veľa zdrojov a energie na samotnú stavbu a prevádzku tohto výskumného centra, ktoré ešte viac znečistí vzduch. Takáto čistička v konečnom dôsledku vyčistí vzduch avšak nedosiahne úroveň čistoty ako bol pred jej vývojom, pretože potrebuje byť poháňaná energiou, ktorá produkuje samotné znečistenie. Vyvíjame tak často technológiu, ktorá je potrebná z dôvodu vývoja tejto technológie.
Keď sa riešenia budú vyvíjať týmto smerom, zasejú sa iba ďalšie a ďalšie problémy znečistenia a spotrebovávania energie. Ľudské opatrenia a protiopatrenia sú založené na obmedzenej vedeckej pravde a úsudku. Kým sa nezvráti viera vo veľkoleposť  technokratických riešení, znečistenie sa bude iba zhoršovať.

“Nemôžeme vyriešiť problémy rovnakým spôsobom myslenia, aký sme použili, keď sme ich vytvorili” A. Einstein

Rozprávať o likvidovaní prípadov znečistenia je ako liečenie symptómov choroby, zatiaľ čo koreň jej príčiny zamoruje telo ďalej. Čím viac sa sústreďujeme na protiopatrenia, tým viac komplikujeme vlastný problém.

Priamo vs. nepriamo

Na našich poliach pestujeme repku olejnú. Postavíme priemyselnú halu s drahou, komplikovanou technológiou. Do tohto závodu bude dochádzať a pracovať veľa ľudí až nakoniec vyrobia z repky bionaftu. Vyrobenú bionaftu natankujeme do samotných áut ľudí, ktorí dochádzajú do práce (do závodu) na výrobu bionafty. Podobne vyrobenú bionaftu natankujeme do kamiónov, ktorými prepravíme potraviny z krajín západnej Európy alebo iných častí sveta. Tieto potraviny mohli byť pestované miesto repky olejnej, na tom istom poli - priamo u nás, bez potreby stavby závodu na výrobu bionafty, bez potreby práce ľudí, bez potreby takého množstva kamiónov, spotrebovanej energie, bez produkcie znečistenia. Výsledok by bol rovnaký. Profesori a vedci však vylepšujú technológiu zberu repky olejnej, vyvíjajú účinnejšie fermentory,. .. zvyšujú účinnosť premeny repky na bionaftu, no podstata im samozrejme unikla.

Objekt videný izolovane od celku nie je skutočný

Smernica o energetickej hospodárnosti, ktorá je v Európskej únii povinná, klasifikuje budovy do siedmych kategórií A, B, C, D, E, F, G. Pričom kategória A je najhospodárnejšia. Profesori a vedci tak zostavili smernicu hodnotiacu budovy a domy oddelene, od ich okolia, bez uvažovania akýchkoľvek dôležitých väzieb.

Na výrobu jedného m3 plnej tehly sa spotrebuje 1350 kWh energie[2] a jedného m3 slameného balíku 6 kWh[2]. V prípade domu s úžitkovou plochou 150 m2 tvorí rozdiel energie potrebnej na výrobu obvodových stien murovaného a slameného domu približne 150 MWh (bez energie na prepravu a stavbu). Inými slovami, pri murovanom dome sme len do materiálov vložili toľko energie, čo vystačí pre vykurovanie domu z prírodných materiálov na približne 100 rokov (produkcia emisií a CO2 je analogická). Tento fakt samozrejme znovu profesorom a vedcom unikol.

Energetická certifikácia nehľadí ani na to, aké médium sa používa na vykurovanie. Drevo z blízkeho palivového lesa alebo plyn dopravený cez pol Zemegule majú diametrálne odlišnú energetickú náročnosť v rámci vykurovania rovnakých domov.
V lete v dome potrebujeme zdroj chladu, ale aj zdroj tepla. Zdroj chladu, klimatizáciu priestorov, zdroj tepla, pre zohriatie vody pre potreby kúpeľne / kuchyne. Môžeme predohriať studenú vodu horúcim vzduchom, čím dostaneme „vlažnú“ vodu a chlad v miestnostiach. My však oddelene zohrievame vodu (v kotli ap.) a klimatizáciou chladíme vzduch.

V zime v dome potrebujeme najmä zdroj tepla (pre vykurovanie a ohrev vody). Využívame „moderné ekologické“ tepelné čerpadlá. Tie dokážu zo studenej 8 stupňovej vody získať teplo, ktorým zohrievame vodu aj dom. Zohriatu vodu (teplo) potom „vyhodíme“ do kanála. Využívame 8 stupňovú vodu drahých zemných vrtov tepelného čerpadla, no 18 stupňovú odpadovú vodu vyhadzujeme (priemerná teplota odpadovej vody našich domácností ma 18 stupňov).

Podobných nezmyslov nájdeme v našich domoch nespočetne. A tak profesori, vedci, architekti, stavbári, strojári zlepšujú účinnosť klimatizácie, účinnosť tepelného čerpadla, zlepšujú... zlepšujú účinnosť premeny repky na bionaftu...

97% všetkého čo vyrobil človek existuje v dôsledku nášho domu

Ak by im neunikla podstata, mali by sme potraviny, no oveľa lacnejšie, pretože energia, ktorá bola minutá v cykle repka – bionafta – kamión - potraviny stála veľa peňazí, ktoré museli jednoznačne prejsť do ceny potravín. Ak by im neunikla podstata, robili by sme
v našich domoch veci priamo.

Globalizovaný systém ukladá do tovarov a služieb oveľa viac energie, pretože všetko robí nepriamo. 97% všetkého čo vyrobil človek existuje v dôsledku nášho domu. Domy pra-pra-rodičov robili všetko priamo, moderné domy robia všetko nepriamo. Záhrada – dovoz potravín cez pol planéty, studňa – doprava vody vodovodom, palivový les – doprava plynu cez pol Zemegule,. .. Viac spotrebovanej energie, vyššia cena. Viac spotrebovanej energie, viac znečistenia. Niet divu, že pra-pra rodičia bývali bez hypotéky a v čistom prostredí.

Viac spotrebovanej energie, viac práce

Keďže robíme všetko nepriamo, musíme na všetko zarobiť, viac času stráviť v zamestnaní. Niekedy ľudia pracovali v záhrade a na poli, dnes na nočnej zmene pracujú na výrobnej linke, aby si mohli potraviny kúpiť. Rozdiel je obrovský. Niekedy sme pracovali v prírode, dnes pracujeme aj v noci, v umelom prostredí.

Takmer 98% času trávime vo vnútornom prostredí, oddelený od prírody. Stále zdôrazňujeme, že vedecko-technické koleso dejín sa krúti len dopredu, no podobne ako profesor z lietadla sme nepostrehli fakt, že zdravie je najdôležitejšou zložkou života, pretože zaisťuje tvorenie na Zemi a pokračovanie ľudského rodu. Zlyhanie na tejto úrovni znamená, že človek jedná v rozpore s vlastnou existenciou. Ani s veľkým nadhľadom nemôžeme spoločnosť označiť ako prosperujúcu, ak je rok od roku viac chorá, počet nevyliečiteľných chorôb neklesá, ale narastá. Nie je to nič iné, ako začiatok zániku samotnej civilizácie.

Vedci si však rýchlo uvedomili, že človek oddelený od prírody rýchlo ochorie. Rozmýšľali, ako zmierniť negatívny vplyv práce a bývania v oddelenosti od prírody. Vedecky dospeli k optimálnym plošným štandardom bytov, domov, kancelárií, pracovísk. Spolu s psychológmi stanovili ako má byť miestnosť presvetlená, v akej výške má byť okno, aká je optimálna výška stropu a mnoho iných detailov, aby sa človek v tomto neprirodzenom prostredí cítil čo najmenej nepríjemne, aby ochorel čo najpomalšie. No, fakt či vôbec musí toľko času tráviť v tomto priestore, oddelený od prírody, im samozrejme znovu unikol.

Objavovali sa preto nové a nové, doposiaľ neznáme choroby, ľudia boli čoraz viac chorí. Čím viac človek trávil svoj život oddelený od prírody, tým viac chátral a tým viac sa vyvíjala samotná medicína. Vzniklo mnoho nových liekov, ktoré dokázali zmierniť bolesti človeka, dokázali predĺžiť jeho starobu. Prácou vyčerpaní, senilní, nevládni ľudia, často pripútaní na lôžko sa tak pomocou liekov a modernej medicíny dožívali viac a viac, čím štatisticky zvyšovali vek dožitia. No znovu vedcom unikol fakt, že samotný systém liečby a platenia drahých liekov núti ľudí viac pracovať, čím sa nepriamo stávajú viac chorými. Unikol im fakt, že čím je medicína na lepšej úrovni, tým viac sú chorí ľudia. Rovnako vedci objavili mnoho prírodných primitívnych kmeňov, žijúcich v panenskej prírode. Ľudia týchto kmeňov sa dožívali veľmi malého veku, čo zdôraznilo zmysluplnosť moderného civilizovanému systému, pretože v ňom sa ľudia dožívali viac. Fakt, že kmene žili v extrémnych podmienkach, nevhodných pre život človeka, že nepoznali lásku, jedli zvieratá, dokonca sa jedli navzájom, čo v hlavnej miere ovplyvňoval dĺžku ich dožitia, vedcom znovu ako všetky podstatné veci unikol.

Uniklo nám, že technické objavy sú v porovnaní s prírodou veľmi primitívne, spôsobujúce znečistenie a devastáciu planéty. Dokázali sme sa dostať na mesiac, ovládnuť jadrovú energiu, vyvinuli rôzne nano-technológie. No nedokážeme vyrobiť niečo tak pevné ako vlákno pavúka. Taká jednoduchá vec, vlákno pavúka. Pavúk dokáže, to čo nedokáže biliardový výskum tisícov vedcov a profesorov.

Dokázali by sme našimi zbraňami zničiť Slnko? Veď žiaden materiál nevydrží tak vysokú teplotu. Opýtal sa žiak.

Áno, máme dostatok našich zbraní aj na zničenie Slnka. No museli by sme naň zaútočiť v noci, odpovedal profesor...

Vedecko-technické koleso dejín sa naozaj krúti stále len dopredu. Vďaka vede a technike dnes dokážeme veci, ktoré nedokáže žiadne zviera. Dnes dokážeme to, čo si naši pra-prarodičia v dávnej minulosti ani len nevedeli predstaviť. Dokázali sme vyrobiť toľko zbraní, pomocou ktorých môžeme opakovane zabiť niekoľko populácií Zeme. Každým dňom dokážeme vyrobiť viac zaujímavejších jedov, ktoré znečisťujú prírodu. Vďaka našej vede a technike, nebolo nikdy zabíjanie ľudí a ničenie planéty tak jednoduché, tak rýchle, tak pohodlné.
Prostriedky tak vkladáme stále do neužitočného výskumu. Neskúmame a neprednášame ako ľahko postaviť koreňovú čističku, miesto kanalizačnej prípojky, ale vyvíjame lepšie filtre, účinnejšie čerpadlá, nové „ekologické“ zdroje energie pre pohon týchto čerpadiel, tak aby bola čistička odpadových vôd čo najefektívnejšia...

Veriť tomu, že výskumom a vynálezmi môže ľudstvo vytvoriť čosi lepšie ako príroda, je ilúziou

Alkohol môžeme vyrobiť energeticky náročnou chemickou cestou alebo jednoduchým použitím kvasinky. Kyslík môžeš vyrobiť chemicky (napríklad zmiešaním peroxidu vodíka a modrej skalice) alebo zasadením rastlín alebo stromov, v ktorých prebieha fotosyntéza. Vodu môžeš zohriať v plynovom bojleri alebo „pomocou Slnka“.

Môžeme pracovať a platiť účty za plynové alebo elektrické vykurovanie alebo môžeme zasadiť rýchlorastúci palivový les kde bude pracovať „príroda“ a produkt - drevo len odoberáme.

Môžeme pracovať a platiť účty za elektriku, ktorú minie vzduchotechnika – klimatizácia tvojho domu (účty nebudú malé, pretože jednotka chladu je približne 5x drahšia ako jednotka tepla) alebo môžeme zasadiť listnatý strom z južnej strany domu. V lete ti strom dom zatieni, zachladí a v zime po opadnutí listov slnečné lúče prepustí a tak môže Slnko dom pekne vyhrievať.

Môžeme postaviť čističku odpadových vôd. Budeme kupovať a čistiť filtre, vyrábať elektrinu na pohon jej čerpadiel a zariadení. Alebo zasadíme rastliny v rámci koreňovej čističky, ktorá nám bez nutnosti práce, dodávky energií filtruje odpadovú vodu.

Môžeme pracovať a platiť účty za hypotéku, ktorou splácame celý výrobný reťazec výroby a dopravy stavebných materiálov alebo zasadíme stromy, kríky, plodiny a časom odoberieme produkt – príroda nám tak dá stavebné materiály, palivá i potraviny, bez toho aby sme jej za to musel platiť.

Výsledok je vždy ten istý. V prvom prípade je nutná ľudská práca, je nutné vyrobiť mnoho závodov, zariadení, administratívnych budov ai. a je nutné dodať veľké množstvo energie. Ak sa pokazí niektorá súčiastka v zariadení zlyháva, sú nutné opravy, produkuje sa odpad a emisie. V druhom prípade energiu alebo produkt len odoberáme, usmerňujeme prácu prírody, poruchy a odpad neexistuje. Ak sa odlomí konár zo stromu, strom „pracuje“ ďalej. Časom sa kosačka opotrebuje, musíme si kúpiť novú. Prírodná kosačka, ovečka alebo koza porodí nového potomka, nové kosačky. Bez účtov, bez benzínu, bez znečistenia. Ak si kúpime jednu tehlu, máme len jednu tehlu viac z nej mať nebudeme. Ak vypílime strom pre stavbu domu, stačí ak zasadíme jeho semienko, ktoré strom sám dáva. Mnoho stromov, ako napríklad agát, začne znovu rásť z vypíleného pňa. Bez našej práce, bez účtov, bez znečistenia, bez problémov. Príroda nám rada všetko poskytne. Človek má len povinnosť brať toľko, aby túto dokonalosť nenarušil.

Stačí premýšľať presne opačne ako profesori a vedci

Príroda existuje milióny rokov a všade tam, kde sa nedostali výdobytky vedy a techniky, zostala neporušene čistá. Príroda stavia z toho čo je po ruke, presne opačne ako globalizovaný systém. Keď k nám priletí lastovička z teplých krajín, nenesie so sebou vodu ani blato pre stavbu svojho hniezda, ani nemá plný kufor mrazených múch aby nakŕmila svoje mláďatá. Všetko jej poskytne okolie. Ak v našich domoch aplikujeme prírodné princípy, zanikne neprirodzená ľudská práca i znečistenie.

Nemusíme odísť do jaskyne, ani zahodiť všetky technické výdobytky. Môžeme využiť technológie na výrobu energie priamo na mieste, môžeme využiť umelé hnojivá, ktoré umožnia dopestovať zelené hnojivo na pôdach, ktoré sme zničili a vyčerpali, čím sa začne vylepšovanie pôdy. Treba využiť všetko, so zdravým rozumom pre vytvorenie biologického systému, ktorý bude udržateľný. Technika nám tak môže pomôcť napraviť jazvy Zeme, ktoré sama spôsobila a aj vďaka nej tak môžeme ľahšie vytvoriť ľudské sídla, ktoré už od nej nebudú bytostne závislé. Nie je to ťažké. Stačí premýšľať presne opačne ako profesori a vedci. Ak nebudeme oddeľovať, budeme spájať. Čím viac budeme spájať, tým menej dôležitých faktov nám unikne, tým múdrejšie budú naše domy. V rámci celku, tak začneme stavať inteligentné udržateľné domy, ktorým bude kvôli rozsahu venovaný samostatný článok.

Zavrú do troch paralelných hladomorní sochára, kováča a vedca. Každému dajú do ciel veľké, no pevné konzervy. Potom príde amnestia.

V prvej hladomorni je živý sochár, ostro nabrúsený kameň a otvorené konzervy.

V druhej hladomorni je živý kováč, otvorené konzervy a zariadenia na otváranie konzerv skonštruované z konzervy.

V tretej hladomorni je mŕtvy matematik, zatvorené konzervy a stoh popísaných papierov, z ktorých každý začína: „Predpokladajme, že máme otvorenú konzervu...“

Zdroje

[1] Števo, Stanislav. Otrokárske budovy. In iDB Journal. Roč. 4, č. 5 (2014), s. 28-31. ISSN 1338-3337
[2] Minke, Gernot :Příručka hliněného stavitelství, Pagoda, Bratislava 2009, ISBN 978-80-969698-2-1, str. 58


Ing. Stanislav Števo, PhD.
Stavebná fakulta, STU