Úvod
Fotovoltika prešla i na Slovensku prudkým vývojom. V tomto vývoji možno nájsť niekoľko zlomových období: FV pred prijatím zákona o podpore OZE, investičné obdobie, strešné inštalácie, malé zdroje do 10 kW a nakoniec súčasnosť s očakávanou podporou EÚ na inštalácie malých zdrojov. Tieto udalosti sa odohrali v období od roku 2009 do dnešného dňa. Ako vidno, za krátky čas svojej funkčnosti fotovoltika prispela aj k zásadnej zmene energetiky ako takej.
Krátky pohľad do histórie
Pri analýze, kam sa asi fotovoltika bude uberať, treba vedieť, akým vývojom prešla. Fotovoltika je vo svete technológia s históriou siahajúcou do začiatku sedemdesiatych rokov. Avšak v tom čase bola skôr vesmírnou, a teda aj drahou technológiou. Až so zmenou milénia sa FV stáva bežne používaným pozemským zdrojom elektriny.
Obdobie pred prijatím zákona o podpore OZE
Na Slovensku nastala zásadná zmena, keď bol prijatý zákon o podpore OZE a KVET v auguste 2009 (zákon č. 309/2009 Z. z.). Pred tým bolo na Slovensku pár inštalácií najmä na vysokých školách, jedna komerčná vo Vyšnom Kubíne (cca 20 kW) a ostrovný systém na Téryho chate vo Vysokých Tatrách.
Zákon o podpore OZE – investičné obdobie
Prijatím zákona sa spustilo dynamické investičné obdobie, ktoré trvalo od druhej polovice roku 2009 do 30. 6. 2011. To bolo aj obdobie najväčšieho nárastu inštalovaného výkonu. Slovensko malo „trochu“ väčšie šťastie pri regulácii rozvoja a v samotnom zákone o podpore OZE stanovilo limity jednotlivých inštalácií. V tomto období akýkoľvek zdroj – aj FV – do 1 MW nepotreboval povolenie MH SR, a teda ani osvedčenie o súlade s Energetickou koncepciou od SEPS, a. s. Takýchto fotovoltických elektrární (FVE) vzniklo v tom čase väčšina, cca 350 inštalácií s výkonom 100 kW až 1 MW na voľnej (zelenej) ploche.
V decembri roku 2009 SEPS, a. s., vydal 36 „osvedčení“ pre FVE s celkovým výkonom 120 MW. V tomto období mala FV aj vysokú finančnú podporu. Cena elektriny z FV sa pohybovala okolo 400 €/MWh, teda vyše trojnásobku štandardnej konečnej ceny elektriny. Vyplývalo to z vtedajšej ceny technológií, najmä FV panelov.
FV sa presúva na strechy a fasády
Už v roku 2010 došlo k prvej zásadnej zmene zákona č. 309/2009, kde sa s účinnosťou od 1. 7. 2011 prestali podporovať pozemné inštalácie slnečných elektrární. Od účinnosti tejto zákonnej zmeny bolo možné riešiť FVE s určenou podporou iba na strechách a fasádach budovy a len do výkonu 100 kW, neskôr (1. 7. 2013) iba do 30 KW. Cena elektriny z FV do súčasnosti klesla z pôvodných 430 €/MWh na súčasných 98,94 €/MWh, od 1. 1. 2015 dokonca iba na 88,89 €/MWh.
Malý zdroj podľa § 4a
Od 1. 1. 2014 je platná zatiaľ posledná úprava zákona o podpore OZE a VÚKV, ktorá zavádza nový pojem – malý zdroj do 10 kW bez podpory doplatkom. Je to aj obdobie zvyšovania záujmu u bežných ľudí o vlastný zdroj elektriny. Technológia FV sa dostala do takej cenovej úrovne, že sa zaplatí aj na základe vlastnej spotreby.
Technické spôsoby realizácie fotovoltickej elektrárne alebo zariadenia (FVE/Z)
Aj napriek tomu, že táto kapitola hovorí o technických otázkach, budeme aj tu objasňovať, kde sa jednotlivé technické spôsoby realizácie v zákonoch nachádzajú (ak vôbec).
Priame pripojenie do distribučnej sústavy
Príkladom klasickej FVE je väčšina elektrární na zelených plochách. Prakticky všetka elektrina, ktorá sa vyrobí, sa priamo dodá do distribučnej sústavy a výška účtovanej elektriny na straty a doplatky sa meria rovnakým elektromerom. V prípade umiestnenia na budove využíva klasická FVE budovu „len“ ako nosný systém. Pri tomto objekte (budove) vzniká nové nezávislé odberné miesto (lepšie by bolo napísať dodávacie, ale pojem je OM). Elektrina vyrobená vo FVE sa v budove nespotrebúva.
Meranie vyrobenej elektriny je riešené na základe §40 energetického zákona a je vo vlastníctve PDS (prevádzkovateľa distribučnej sústavy).
Meranie na svorkách generátora Tento režim prevádzky sa používa najmä na budovách (objektoch), kde je aj spotreba. FV výrobňa je pripojená do elektrickej sústavy objektu, kde sa časť (niekedy aj 100 %) elektriny spotrebuje a iba zvyšky sa dodávajú do nadradenej distribučnej sústavy. Tento režim sa volá meranie na svorkách generátora (zariadenia) a má dva rozdielne elektromery. Názov je odvodený od §41 energetického zákona.
Prvý je na vstupe do objektu a meria oba smery toku elektriny (často štvorkvadrantný merač); meria dodávku do objektu (klasická pôvodná funkcia), ale tiež opačný smer – dodávku nadbytočnej elektriny z výroby do DS. Takto dodaná nadbytočná elektrina sa účtuje ako elektrina na krytie strát v distribúcii (§3 odsek (1) písmeno b) zákona o podpore OZE a VÚKV). Ten je vo vlastníctve PDS.
Druhý je určený na meranie celej výroby elektriny pred jej spotrebou, je inštalovaný podľa §41 energetického zákona a vo vlastníctve majiteľa objektu (FVZ). Na základe tohto elektromera výrobca elektriny účtuje doplatok (§3 odsek (1) písmeno c) zákona o podpore OZE a VÚKV).
Ostrovný systém
Ostrovný systém je taký, ktorý je z hľadiska spojenia s distribučnými sústavami nepripojený – oddelený. V princípe môžeme rozoznať dva druhy ostrovných systémov: objekt vôbec nemá prípojku (napr. chaty vo vzdialených oblastiach), alebo v objekte sú dve samostatné elektrické sústavy navzájom neprepojené. Ideovo je to načrtnuté na obr. 3 a 4.
Ostrovný systém vyžaduje začleniť do systému aj akumulátor elektriny na obdobie, keď nesvieti slnko. To však zvyšuje jeho inštalačnú cenu (cca o 50 % a viac). Potrebné je aj použitie iného typu invertora (súčasne regulátor nabíjania), ktorý je schopný pracovať bez podpory distribučnej siete. Takýto systém má ekonomickú prevádzku iba tam, kde by zrealizovanie prípojky prevýšilo cenu zvýšenej investície, alebo tam, kde nemožno zrealizovať prípojku.
Ostrovný systém môže byť príjemcom doplatku (§3 odsek (1) písmeno c) zákona o podpore OZE a VÚKV), ale vtedy sa naň vzťahujú limity zo zákona – 30 kW a budova. Pokiaľ by sa majiteľ rozhodol neprijímať doplatok, tak ho energetické zákony nijako neobmedzujú v umiestnení a veľkosti inštalácie.
Hybridný systém
Takýto systém je vlastne kombináciou dvoch predchádzajúcich. Pri bežnej prevádzke pracuje ako štandardná FVE. Avšak pri výpadku DS je schopný prepnúť sa do režimu ostrovnej prevádzky a ďalej pokračovať vo výrobe. V tomto systéme treba inštalovať invertor, ktorý je schopný takejto prevádzky (klasický sieťový nie je) a najdôležitejšie je inštalovať odpojovač od nadradenej distribučnej sústavy.
Tento odpojovač je veľmi dôležitý bezpečnostný prvok, nakoľko výrobu elektriny (nepredpokladanú zo strany distribučnej siete) nesmie prepustiť do sústavy, kde môžu pracovníci pracovať napr. na odstraňovaní poruchy. Tí predpokladajú, že v sústave nie je elektrina a tento neočakávaný zdroj ich môže ohroziť. Takýto zdroj je tiež na hrane s pripojovacími podmienkami jednotlivých distribučných sústav a tie ich často nechcú pripájať. Takýto systém možno realizovať so zálohou akumulátormi alebo aj bez nich. Systém bez akumulácie pokryje iba výpadky v produkčnom slnečnom čase.
Čiastkový záver
Aj napriek tomu, že sú legislatívno-technické rámce fotovoltiky rozdelené na viacero častí, kapitola o technických rámcoch je pomerne dlhá. Je však potrebná, aby sme sa pri vnáraní do legislatívy mohli zaobísť bez vysvetľovania jednotlivých pojmov.
Základné legislatívne rámce FVE/Z
Energetická legislatíva je založená na zákone č. 251/2012 Z. z. Tento zákon rieši energiu ako elektroenergetiku, plynárenstvo, prepravu pohonných látok alebo ropy potrubím, plnenie tlakových nádob so skvapalneným plynným uhľovodíkom a rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka. Ak v ďalšom texte budeme spomínať energetický zákon, myslí sa zákon č. 251/2012. Tepelná energetika je súčasťou ďalšieho zákona – ten však nie je pre nás zaujímavý. Ďalším dôležitým zákonom v energetike je zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výrobe č. 309/2009 Z. z. Keďže názov zákona je pridlhý, ďalej budeme uvádzať len označenie zákon o OZE. Aby sme pochopili legislatívne dôsledky, treba najskôr objasniť niektoré pojmy z energetického zákona a zákona o OZE.
Čo je podnikanie?
Až na jasne definované výnimky je akákoľvek výroba elektriny podnikaním, hovorí to energetický zákon v §4 Podnikanie v energetike.
(1) Podnikaním v energetike je:
a) výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny…
Odsek (1) má aj časti b) až f), ktoré sa však na fotovoltiku priamo nevzťahujú.
Bohužiaľ, samotný pojem výroba nie je v zákone definovaný. Avšak §2 Všeobecné ustanovenia v písmene b) hneď v prvom odseku definuje zariadenie na výrobu elektriny ako „zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych zdrojov energie na elektrinu; zahrňuje stavebnú časť a technologické zariadenie“. Pri takto postavenom súbehu v zákone by vlastne akákoľvek výroba elektriny z inej energie alebo chemického procesu mala byť hodnotená ako podnikanie v energetike. (Poznámka: niekoľko príkladov, čo by mohlo byť podnikanie v energetike: alternátor v automobile – mení pohybovú energiu na elektrinu; akumulátor – mení chemickú energiu na elektrinu; solárna záhradná lampička – mení svetlo na elektrinu.) Zákon nemá v tomto kontexte žiadne výkonové limity, a preto by bolo aj vlastníctvo kalkulačky s malým fotopanelíkom podnikanie.
Energetické nepodnikanie
Našťastie z takto definovaného podnikania sú dve výnimky v odseku (2) a (4). Je to výroba (2) výlučne pre vlastnú potrebu a (4) výroba v malom zdroji v domácnosti, ktoré sa vzdá doplatku. Pre tieto dve výnimky však odsek (5) stále ukladá oznamovaciu povinnosť na ÚRSO o začatí, zmene a ukončení činnosti zdroja. Takže príklady z predchádzajúcej kapitoly nie sú podnikaním, nakoľko všetky vyrábajú elektrinu výlučne pre vlastnú potrebu. V bežnom živote nikto nekoná v súlade so spomínaným odsekom (5) – oznámenie o vzniku nového zdroja, inak by ÚRSO bolo zahrnuté tisíckami oznámení.
Možnosť výstavby nového zdroja
Túto oblasť reguluje §12 energetického zákona. V odseku (2) zákon stanovuje, že „stavať energetické zariadenie možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia“. Opäť sú stanovené výnimky, kedy toto obmedzenie výstavby na základe osvedčenia neplatí, a to v pokračovaní odseku (2): „To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na:
- výrobu elektriny zo slnečnej energie umiestneného na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom, evidovanej v katastri nehnuteľností s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kW vrátane, a zároveň ak ide o výstavbu prvého energetického zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti takej budovy; zvýšiť inštalovaný výkon takého energetického zariadenia nad 100 kW možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia,
- výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane, ktoré využíva iný primárny energetický zdroj, ako je slnečná energia; zvýšiť inštalovaný výkon takého energetického zariadenia nad 1 MW možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia.“
Energetický zákon má množstvo ďalších ustanovení, pre našu potrebu sme uviedli len tieto.
Forma podpory OZE
Zákon o OZE pozná štyri druhy podpory: prednostné pripojenie, prednostný výkup elektriny, doplatok a prevzatie zodpovednosti za odchýlku. Čo tieto pojmy znamenajú? I keď pre väčšinu sú dostatočne známe, pre tých, ktorí do tematiky iba vbiehajú, si ich zopakujeme. Podpora je definovaná v §3 odsek (1) zákona o OZE takto:
(1) Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje:
a) prednostným
- pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy,
- prístupom do sústavy,
- prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny,
b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty,
c) doplatkom,
d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.
Podpora podľa písmena a) číslo 1. je vykonaná prevádzkovateľom RDS, podpora podľa a) 2. a 3. pre fotovoltiku nie je potreba, nakoľko sa elektrina priamo spotrebuje na mieste výroby alebo jej spotrebiteľom je distribučná sústava. Tá túto elektrinu použije na krytie strát vo svojich vedeniach – podpora podľa písmena b).
Najsilnejšia podpora OZE vzniká pri písmene c) – doplatku. Doplatok je akýsi bonus za výrobu „zelenej“ elektriny.
Posledná podpora – prevzatie zodpovednosti za odchýlku – písmeno d) je často málo viditeľná a chápe sa ako reálna podpora. Jej podstata je v tom, že spotreba a výroba elektriny sú málokedy navzájom v rovnováhe. A to nielen fotovoltiky, ale aj štandardných zdrojov. Niekto však musí udržiavať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou – to sa nazýva odchýlka. Pre fotovoltické zdroje pripojené do elektrickej sústavy je však mimoriadne dôležitá. Ich výroba má málokedy podobný profil ako pripojená spotreba alebo distribučná sústava. Bez takejto podpory by nebolo možné ani zásadne väčšie FVE používať.
Aké sú možnosti realizácie FV?
Za krátke obdobie využívania fotovoltiky na Slovensku sa vytvorilo niekoľko spôsobov inštalácie a pripojenia FV. Niektoré sú štandardne používané vo svete, iné sú z legislatívneho pohľadu čisto slovenským špecifikom. Sú to tieto spôsoby:
- klasický systém s doplatkom,
- malý zdroj podľa §4a zákona o podpore OZE,
- ostrovný systém,
- hybridný systém,
- nepodnikanie v energetike.
Klasický systém s doplatkom
Tento spôsob je pokračovanie tých možností, ktoré boli začaté v roku 2009 prijatím zákona o podpore OZE. Ide o pripojenie FVE s využitím všetkých štyroch podporných mechanizmov:
- prednostné pripojenie do distribučnej sústavy,
- právo na výkup elektriny na krytie strát v sústave,
- podpora doplatkom,
- právo na prevzatie zodpovednosti za odchýlku.
Zákonný limit je maximálne 30 kW na streche alebo fasáde jednej budovy. Cena vykupovanej elektriny je 98,94 €/MWh – skladá sa z ceny elektriny na krytie strát v sústave (cca 46 €/MWh) a doplatku (cca 53 €/MWh). Od 1. 1. 2015 táto cena klesla na 88,89 €/MWh.
Tento spôsob pripojenia má dva druhy realizácie:
- pripojenie ako fotovoltickej elektrárne – FVE,
- pripojenie ako fotovoltického zdroja – FVZ.
Toto rozdelenie prinieslo na podnet SAPI metodické usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
FVE – fotovoltická elektráreň
Tento spôsob sa využíval najmä pri pozemných inštaláciách, ktoré zväčša nie sú spojené so žiadnym objektom. Elektrinu v nich vyrobenú dodajú priamo do distribučnej sústavy (RDS). Takáto FVE má iba jedno fakturačné meranie – na rozhraní medzi FVE a distribučnou sústavou podľa §40 energetického zákona. Podpora výkupom elektriny na straty a doplatkom sa fakturuje RDS podľa toho istého elektromera, a teda v rovnakej hodnote energie (MWh). Ide o priame pripojenie do distribučnej sústavy (kap. 3.1).
Z hľadiska spomínaného metodického usmernenia je výkon vyvedený priamo do distribučnej sústavy. Takýmto spôsobom pripojené zariadenie slúži primárne na výrobu elektriny na dodávku do distribučnej sústavy. Takéto zariadenie má charakter elektrárne a je prevádzkou výrobného charakteru.
FVZ – fotovoltické zariadenie
Tento spôsob sa využíva najmä pri strešných inštaláciách. Ich výroba je zväčša vedená do objektu, na ktorom sú nainštalované. Elektrina vyrobená vo fotovoltickom generátore (sústava panelov a invertorov) je meraná elektromerom na svorkách zariadenia. Za túto elektrinu si výrobca nárokuje doplatok. Následne je vedená do objektu, kde sa jej časť spotrebuje, a zvyšok je dodaný do distribučnej sústavy (RDS). RDS zmeria takúto dodávku a odkupuje ju ako elektrinu na straty. Ide o meranie na svorkách generátora (kap. 3.2).
Z hľadiska spomínaného metodického usmernenia je výkon vyvedený do vlastnej elektroinštalácie stavby (budovy). Takýmto spôsobom pripojené zariadenie slúži primárne na výrobu elektrickej energie na vlastnú spotrebu v stavbe (budove), a to aj v prípade, že elektrotechnické riešenie stavby (budovy) umožňuje dodávku elektriny do distribučnej sústavy v čase, keď je okamžitá spotreba elektriny v stavbe (budove) nižšia ako okamžitá výroba elektriny v zariadení.
Nevýhody klasického systému
Tieto systémy prakticky nepokračujú vo výstavbe. Hlavný a zásadný dôvod je, že všetky tri regionálne distribučné sústavy majú tzv. STOP stav na pripájanie nových OZE. Výnimku z tohto stavu majú iba malé zdroje podľa kapitoly nižšie. V regióne VSD, a. s., môžete realizovať takýto systém, avšak len do výkonu 10 kW.
Ďalšie dôvody sú ekonomické: podpora výkupnou cenou je pod úrovňou Grid parity, a teda sa tento spôsob priveľmi neoplatí. V prípade FVE je cena elektriny podľa zákona o OZE pod úrovňou 15-ročnej návratnosti zariadenia. V prípade FVZ za elektrinu vyrobenú a spotrebovanú na mieste výroby (nedodanú do distribučnej sústavy) musí dokonca majiteľ FVZ zaplatiť RDS tarifu za prevádzku systému (TPS – 22,82 €/MWh) a tarifu za systémové služby (TSS – cca 6 €/MWh). Tieto platby tiež narúšajú ekonomiku FVZ a robia ju prakticky nerentabilnou.
Malý zdroj podľa §4a zákona o podpore OZE
Očakáva sa, že tento systém bude do roku 2020 predstavovať najrozšírenejšiu aplikáciu OZE na slovenskom trhu. Koncepcia rozvoja malých zdrojov od podpredsedu vlády pre investície predpokladá, že do roku 2020 sa nainštaluje do 70 000 takýchto zdrojov (nielen FV, ale aj fototermika, tepelné čerpadlá…).
V priebehu roka 2015 sa spustila aj inštalačná podpora zo štrukturálnych fondov EÚ. Na druhej strane sa táto podpora ukazuje ako brzda rozvoja týchto systémov. Legislatívny rámec tejto inštalácie je 10 kW a povinnosť vzdať sa podpory doplatkom. Potom sa takáto výroba elektriny nepovažuje za podnikanie v elektroenergetike a proces pripojenia FVE je značne kratší a lacnejší. RDS má povinnosť bezplatne takýto zdroj pripojiť do svojej sústavy. Množstvo písomností podaných na ÚRSO a RDS sa znížil zo stoviek na menej ako 10. Proces pripojenia je opísaný celkom presne a striktne v zákone a v praxi sa to aj takmer dodržuje. SAPI vydala aj metodiku pripájania týchto malých zdrojov. Realizácia malého zdroja by nemala prekročiť jeden mesiac. Technicky je malý zdroj v podstate klasická FVE, len s tým, že netreba inštalovať meranie na svorkách zdroja.
Zákon o podpore OZE zaviedol povinnosť odbornej montáže systému a pri pripojení malého zdroja musí byť priložený aj dokument, že inštaláciu zrealizoval inštalátor s osvedčením MH SR. SAPI je jeden zo štyroch akreditovaných školiteľov a celkovo je zatiaľ osvedčených viac ako 400 inštalatérov FV a 250 fototermiky (slnečné tepelné systémy). Zoznam inštalatérov je na stránkach MH SR a mapa je na našom webe EnergiaWeb.sk.
Malý zdroj však môže byť inštalovaný iba pre domácnosti, nie je to teda systém určený na firemné použitie. V praxi sa tiež ukazuje problematický výkup elektriny na straty. I napriek zákonnej povinnosti na strane RDS sa výkupu bránia a zákon je v tejto oblasti „trochu“ nejasný. To dovoľuje RDS prispôsobený výklad a neochotu túto časť riešiť. Výkup elektriny na straty sa netýka systémov, ktoré použijú inštalačnú podporu EÚ. Pri jej použití takýto systém musí svoje prebytky produkcie elektriny odovzdať do RDS bezplatne.
Opisom dvoch štandardných možností (klasický systém s doplatkom a malý zdroj podľa §4a zákona o podpore OZE) sme vyčerpali zákonom jasne definované možnosti pripojenia fotovoltiky.
Ostrovný systém
Podľa definície nie je ostrovný systém nijako pripojený do distribučnej sústavy. Aj tento fakt mu z týchto troch nasledujúcich možností dáva relatívne najjasnejšiu pozíciu zo všetkých troch. Realizáciou ostrovného systému neovplyvňujete distribučnú sústavu, tá teda na takýto systém stráca akýkoľvek vplyv. To však neznamená, že situácia je jednoduchá. Ostrovné systémy môžeme deliť na malé (alebo aj skryté) a klasické. Zaujímavé delenie je na systémy s doplatkom alebo bez tejto podpory.
Malé ostrovné systémy
Takýto systém často ani nie je vnímaný ako elektroenergetický zdroj a v súvislosti s ním málokomu napadá, že sa aj naň vzťahuje energetický zákon. Preto si dovolím znovu pripomenúť znenie častí §2 a 4 zákona o energetike.
V §2 písmene b) sa v časti o elektroenergetike podľa odseku 1 „zariadením na výrobu elektriny rozumie zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych zdrojov energie na elektrinu; zahrňuje stavebnú časť a technologické zariadenie“. Podľa §4 odseku (1) je podnikanie v energetike jednoznačne vymedzené ako výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny. Jediné výnimky z tohto odseku sú definované v odseku (2) a (4) – výroba výlučne na vlastnú spotrebu (a aj predaj za nákupné ceny) a malý zdroj (so špeciálnymi podmienkami).
Energetický zákon nepozná žiadny spodný limit, kedy už „premena rôznych zdrojov energie na elektrinu“ nie je riešená týmto zákonom. Nerieši sa ani časové ohraničenie. Lepšie bude uviesť príklad absurdných situácií, ktoré však stále vlastne patria do rámca zákona:
- Pri školskom pokuse s ukážkou galvanického článku z dvoch kovov a citrónu dochádza k výrobe elektriny z elektrochemickej reakcie. Študenti tento pokus zrealizujú, zmerajú a rozoberú. Výkon takéhoto zdroja bol, počas pár minút, niekoľko miliwattov, avšak pri striktnom pohľade na zákon je to stále výroba – §2 b) 1.
- Kalkulačka s malým fotovoltickým panelíkom na dobíjanie a prevádzku, často mesiace zavretá v šuplíku, avšak ak sa dostane na svetlo (a nemusí ísť ani o priame slnečné), začne svoju činnosť – ide o výrobu, a teda aj o zariadenie na výrobu elektriny.
- Alternátor v automobile premieňa kinetickú energiu motora na elektrickú na dobíjanie batérií – jasne definované §2 b) 1.
- Záhradné svetielka s baterkou a fotovoltickým panelíkom.
Ako vidíte, príklady sú úsmevné, ale zákon je striktne napísaný. Len v týchto prípadoch ide o státisíce až milióny „zariadení na výrobu elektriny“. Podľa §2 odseku 2 zariadenia, ktoré slúžia výlučne na vlastnú spotrebu, nie sú podnikanie, ale následne §4 odsek 5 hovorí: „Na osoby, ktoré vykonávajú činnosti podľa odseku 2 a 4, sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, podľa ktorej sú povinné v lehote do 30 dní oznámiť úradu začiatok, ukončenie a zmenu tejto činnosti.“ Takže v znení tejto časti zákona by každý z uvedených príkladov mal na úrad (ÚRSO) poslať oznámenie.
Kým úplne opustíme tento extrémny a absurdný príklad, pridám ešte jeden: klasická batéria využíva chemické procesy na opätovné získanie elektriny – „premena rôznych zdrojov energie na elektrinu“ – teda tu opäť platí oznamovacia povinnosť. Tu treba ešte poukázať aj na časť „zmena“ – pri predaji, darovaní alebo inej zmene vlastníka baterky ide o takúto zmenu = oznamovacia povinnosť na úrad.
Pokračovanie v budúcom čísle.
Ing. Pavel Šimon, CSc.
zastupujúci riaditeľ SAPI
