Začnem od najvyššieho objektu. Ide o železobetónový skelet vyplnený tehlovým murivom, ktorý je zateplený. Pôvodne to mal byť 17-poschodový objekt, ale tesne pred dokončením bol zvýšený na 23 NP. Na jeho plochej streche je na murovanej nadstavbe malá nadstavbička, na ktorej je v strede umiestnený aktívny zachytávač, typ XXXXXX (obr. 1). Na zachytávaciu časť bolo dodatočne v roku 2013 namontované aj zariadenie na meranie počtu zásahov do predmetného objektu.

Z murovanej nadstavbičky vedie jeden zvod tvorený drôtom AlMgSi s priemerom 8 mm, ktorý je na nadstavbe rozvedený do štyroch rohov, odkiaľ pokračuje v murive v elektroinštalačnej ohybnej „horľavej“ PVC rúrke s priemerom 23 mm v omietke nadstavby už v podobe skrytých zvodov smerom k plochej streche. Z plochej strechy vedú k zemi (štyri?) skryté zvody cez oplechovanú atiku, tak isto v elektroinštalačnej ohybnej „horľavej“ PVC rúrke s priemerom 23 mm. Miesto, kadiaľ sú tieto zvody vedené v priestore objektu zo strechy k zemi, nie je známe. Len na úrovni zeme sú známe tri zvody, všetky neprístupné na meranie (prvá správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške bleskozvodného zariadenia predmetného objektu obsahuje namerané hodnoty zemného prechodového odporu z týchto zvodov na skúšobnej svorke – je len záhadou, ako to mohol revízny technik zmerať!).

Prvá skúšobná svorka sa nachádza v horľavej nástennej plastovej škatuli v (ne)prístupnom priestore cez dvierka, kadiaľ sa človek nemá šancu k nej dostať (obr. 2). Druhá neprístupná skúšobná svorka je v murovanom priestore betónového piliera so zanitovaným otvorom (obr. 3). Opäť je záhadou, ako to mohol revízny technik zmerať! Tretia skúšobná svorka sa nachádza v neprístupnom priestore bankového automatu na jednom rohu predmetného objektu. Podotýkame, že na skúšobných svorkách nie je žiadne označenie zvodov.

Druhým najvyšším objektom v polyfunkčnom objekte je budova vysoká cca 50 m. Ide o murovanú budovu obdĺžnikového tvaru s plochou strechou. Na murovanej nadstavbe, približne v polovici strechy sa nachádza na oceľovej tyči identický aktívny zachytávač XXXXXX (obr. 5). Zvody z tohto objektu sú dva z drôtu AlMgSi s priemerom 8 mm. Jeden je skrytý v murive v elektroinštalačnej ohybnej „horľavej“ PVC rúrke s priemerom 23 mm a vedie k jedinej prístupnej skúšobnej svorke na konci objektu (obr. 6).

Zvod od skúšobnej svorky č. 4 k zemi je z drôtu AlMgSi s priemerom 8 mm, ale mal by byť z drôtu FeZno s priemerom 10 mm. Druhý má neidentifikovateľnú trasu do zeme, pravdepodobne je vedený medzi oboma objektmi. Na ďalších štyroch objektoch nie je vykonaná žiadna ochrana pred zásahom blesku ani sa na ich strešnej časti nenachádza žiadny systém vyrovnania potenciálov (obr. 7), údajne sa nachádzajú v ochrannom priestore aktívneho zachytávača, čo však nie je pravda.

Toľko k opisu predmetného polyfunkčného objektu. Ako bolo uvedené, predmetný objekt bol dokončený v roku 2010. Na bleskozvodné zariadenie bola vypracovaná Východisková správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške bleskozvodného zariadenia (OPaOS) dňa 13. januára 2011 revíznym technikom X. Y. s celkovým hodnotením, že bleskozvodné zariadenie vyhovuje predpisom a normám a je schopné bezpečnej prevádzky!!!

Realizačný projekt bleskozvodného zariadenia, vypracovaný X. X. bol predložený v máji 2010, t. j. v čase kolaudácie objektu. Realizačný projekt vypracovaný nebol! Pôvodná projektová dokumentácia totiž neriešila realizačnú časť.

Jedna zo spoločností OPO vydala dňa 6. 9. 2013 odborné stanovisko na žiadosť spoločnosti XX na zhotovenie aktívneho bleskozvodu na predmetný polyfunkčný objekt na základe predloženej projektovej dokumentácie:

  • realizačný projekt 05/2010 s technickou správou (6 strán),
  • protokol o určení vonkajších vplyvov č. 11/2010 – R/BA z 5/2010 (2 strany),
  • protokol o meraní rezistivity pôdy a zemných odporov z 5/2010!,
  • výsledky výpočtov manažérstva rizika v zmysle STN EN 62205-2,
  • výkres č. E1 Sústava aktívnych bleskozvodov (pôdorys s ochranným priestorom).

Ako sa to vlastne všetko začalo?

Niektorí užívatelia bytov v polyfunkčnom objekte sa obrátili na znalca ešte v roku 2012 s tým, že majú pochybnosti o spôsobe vykonania niektorých prác, medzi nimi aj o stave bleskozvodnej ochrany na predmetnom polyfunkčnom objekte, a požiadali, aby bol zistený objektívny stav tejto ochrany. Znalec im pri niekoľkých osobných návštevách v predmetnom objekte len vysvetľoval, že je časovo veľmi vyťažený. Zástupkyňa vlastníkov bytov ho v júli 2013 požiadala o vypracovanie znaleckého posudku na súčasný stav bleskozvodného zariadenia na predmetnom polyfunkčnom objekte. Koncom júla však znalcovi oznámila, že správca objektu, spoločnosť Y-Y, si nechce dať urobiť znalecký posudok (dobre vedela prečo), lebo nemajú na svojom účte dosť peňazí.

Správca si chce dať najskôr urobiť revíziu a funkčnú skúšku, lebo si myslí, že to má rovnakú vypovedaciu hodnotu ako znalecký posudok. V prípade, keď nebude revízia postačujúca, dajú si urobiť aj znalecký posudok. A tak prišla znalcovi zo dňa 13. 8. 2013 objednávka na vykonanie odbornej prehliadky a odbornej skúšky (revízie) na daný objekt s dodaním vypracovanej správy o OPaOS do piatich pracovných dní a súčasne požiadavka na vypracovanie projektovej dokumentácie v termíne najneskôr do 10 pracovných dní od vykonania obhliadky, a to všetko s požadovaným termínom začatia prác dňa 16. 8. 2013.

Znalec sa ihneď po získaní objednávky spojil s dodávateľom aktívnych zachytávačov z nemenovanej spoločnosti (X-X), s ktorým sa dohodol, že dňa 16. 8. 2013 sa osobne stretnú v predmetnom objekte, kde odskúša oba aktívne zachytávače a dodá znalcovi písomný protokol o vykonaní funkčnej skúšky aktívnych zachytávačov. Dňa 16. 8. 2013 bola vykonaná odborná prehliadka a odborná skúška predmetného objektu, spojená s meraním s účasťou troch znalcov. Dodávateľ aktívnych zachytávačov z nemenovanej spoločnosti (X-X) však napriek tomu, že účasť na stretnutí 16. 8. 2013 prisľúbil (dobre vedel prečo), na stretnutie neprišiel a nereagoval ani na viaceré telefonáty. Ohlásil sa až o niekoľko dní a vysvetlil, že osobne montuje aktívne bleskozvody po celom Slovensku, preto nemohol prísť, ale že správy o odskúšaní aktívnej časti zachytávača znalcovi obratom pošle, aby stihol požadovaný termín v objednávke (doteraz sa tak však nestalo).

Znalec (súčasne aj revízny technik VTZE) odovzdal v požadovanom termíne, dňa 23. 8. 2013 vypracovanú správu o periodickej OPaOS vonkajšieho systému ochrany pred bleskom – LPS s celkovým posudkom: „Bleskozvodné zariadenie nevyhovuje predpisom a normám STN a nie je schopné bezpečnej prevádzky.“ K vydanej správe neboli dodané dve prílohy – protokoly o odskúšaní elektronickej časti aktívneho zachytávača, pričom znalec prisľúbil zástupkyni spoločnosti Y-Y, že ich neodkladne dodá po ich získaní od spoločnosti dodávajúcej aktívne zachytávače. Znalec sa k týmto protokolom dostal nepriamo cez zástupcov vlastníkov bytov v predmetnom objekte až začiatkom októbra 2013 a hneď na to vydal správu o periodickej OPaOS spolu s prílohami dňa 8. 10. 2013 a poslal ju objednávateľovi, spoločnosti Y-Y.

V ten istý deň bola znalcovi vrátená zo spoločnosti Y-Y faktúra za vypracovanie periodickej OPaOS ako neopodstatnená. Dôvodom bola skutočnosť, že dodaná správa o periodickej OPaOS bola vyhotovená ešte pred vykonaním funkčných skúšok aktívnej časti zachytávačov, navyše bez príloh, preto je považovaná za nekompletnú, a teda aj neplatnú! (Čudná logika od neodborníkov – úradníkov!)

Poznámka: Žiaden predpis ani vtedy platná norma STN 34 1391 nevyžaduje, aby revízny technik vykonával takéto skúšky a prikladal ich ako súčasť správy o OPaOS! Spoločnosť X-X má na svojej stránke na internete uvedené, že takéto skúšky bude grátis poskytovať svojim zákazníkom počas desiatich rokov! Načo bolo potom divadielko zo strany správcu objektu Y-Y? Je vysoko pravdepodobné, že sa navzájom dohodli, aby mohli znalcovu periodickú OPaOS znevážiť. O čo ide správcovi, ktorý má zastupovať záujmy vlastníkov bytov?! Veď tí ho platia, aby konal v ich prospech a nie proti nim!!!

Ďalšia zaujímavosť v tomto prípade, potvrdzujúca predchádzajúcu poznámku. Po vykonaní periodickej OPaOS na predmetnom objekte ešte v ten večer (16. 8. 2013) sa zástupkyňa spoločnosti Y-Y spojila so znalcom a požiadala ho o písomné vyjadrenie k stavu bleskozvodnej ochrany na predmetnom objekte. Aj keď to nebola jeho povinnosť, znalec vyjadrenie napísal a dňa 19. 8. 2013 ho poslal do spoločnosti Y-Y. Konštatovalo sa v ňom, že ochrana pred zásahom blesku na predmetnom objekte je nedostatočná a že priamo ohrozuje majetok a zdravie jeho obyvateľov. Ďalej sa vo vyjadrení uvádza, že vydaná východisková OPaOS zo dňa 13. 1. 2011 je vysoko zavádzajúca a má viacero nedostatkov. Znalec to zrejme nemal robiť, lebo spustil proti sebe lavínu nevôle. Na internete to kde-kto začal komentovať, diletanti boli zrazu najväčšími odborníkmi na bleskozvody a podobne.

Po odovzdaní správy o periodickej OPaOS bol znalec viackrát vyzvaný, aby prišiel na predmetné miesto vysvetliť, čo ho viedlo k danému záveru. K stretnutiu však z časovej zaneprázdnenosti znalca nedošlo.

Dňa 2. 9. 2013 si vlastníčka jedného z bytov predmetného objektu objednala vypracovanie znaleckého posudku na jestvujúci stav ochrany bytových objektov pred zásahom blesku.

Dňa 10. 9. 2013 jej znalec potvrdil objednávku s termínom vypracovania približne v polovici októbra 2013. Znalec začal na posudku hneď pracovať.

Dňa 12. 9. 2013 objednávateľka znaleckého posudku požiadala znalca o pozastavenie prác na jeho vypracúvaní aspoň do 22. 9. 2013.

Dňa 17. 9. 2013 žiadateľka po predchádzajúcom stretnutí s dodávateľom a zrejme aj realizátorom bleskozvodnej ochrany na predmetnom objekte oznámila znalcovi nasledujúce skutočnosti: „Potrebovala by som od Vás potvrdenie, že znalecký posudok nebude možné vyvrátiť ani nijako ináč spochybniť. A keď sa na súde príde na to, že znalecký posudok nie je v poriadku, tak mi budú všetky náklady na jeho vypracovanie vrátené rovnako ako všetky náklady, ktoré by mi mohli vzniknúť jeho spochybnením.“

Napriek uvedeným skutočnostiam bol znalecký posudok jedným zo znalcov vypracovaný s výsledkom dostatočnej vzdialenosti s1 = 5,2 m (na úrovni strechy) a s2 = 3,6 m na úrovni zvoleného bytu na 10. NP, čo v praxi znamená, že v praxi tieto vzdialenosti nemožno dodržať. V celkovom závere znalec konštatuje, že inštaláciou aktívneho zachytávača ESE na streche predmetnej polyfunkčnej budovy môže dôjsť:

  • k zapáleniu objektu, napr. z dôvodu vznietenia horľavej inštalačnej plastovej rúrky,
  • k požiaru elektrických a elektronických prístrojov, hlavne vo vyšších poschodiach objektu,
  • k zavlečeniu bleskového prúdu dovnútra objektu preskočením blesku na vnútorné inštalácie (sieť NN, anténne rozvody, ústredné vykurovanie a pod.),
  • k ohrozeniu osôb, ktoré sa nachádzajú vnútri objektu, dotykovým napätím pri ich kontakte s kovovými inštaláciami (radiátormi) alebo elektrickými a elektronickými prístrojmi, prípadne pri kontakte s vodou.

Tým môže dôjsť k ohrozeniu majetku (k hmotným škodám) a zdravia osôb nachádzajúcich sa v čase búrky v predmetnom objekte!
O znalecký posudok však už nikto so zainteresovaných nemá záujem. V predmetnom objekte bývajú vysokopostavení právnici, sudcovia prokurátori, vplyvní podnikatelia. Ak im stačí útecha od ľudí, ktorí im takéto dielo vytvorili, prosím. No prírodné zákony si všetko berú samy do svojich rúk, a tak o rok, päť, desať, dvadsať či tridsať rokov môže prísť v tomto objekte k tragédii. Len chabou útechou je fakt, že v prípade havárie nám poisťovňa všetko preplatí, lebo aj poisťovne majú svojich znalcov a tí postupujú tvrdo, ak majú vyplácať nejaké odškodné.

Na záver prikladám niektoré fakty o tom, že situácia ohľadom ochrany pred zásahom blesku do predmetného objektu nie je v súčasnosti nijako ružová.

  1. Ani na jednom z predmetných objektov nie je na streche vyhotovený systém vyrovnania potenciálov, ktorý by mal byť spojený s ekvipotenciálnou svorkou objektu.
  2. Ani na jednom z objektov nie je známa presná trasa zvodov zo strechy k zemi.
  3. Zvody z drôtov AlMgSio s priemerom 8 mm sú vedené v elektroinštalačnej ohybnej horľavej PVC rúrke s priemerom 23 mm (obr. 2 a 8).
  4. Skúšobné svorky (viditeľné boli len dve) sú umiestnené v plastových elektroinštalačných škatuliach nevhodných na tento účel! Musí to byť škatuľa certifikovaná na účely bezpečného zvedenia blesku do zeme.
  5. V jedinej prístupnej svorke je smerom zo svorky do zeme drôt AlMgSi s priemerom 8 mm. Správny by bol drôt FeZn s priemerom 10 mm alebo pás FeZn 30 x 4 mm.
  6. Ďalšie tri skúšobné svorky (na objekte D) sú neprístupné na meranie!
  7. Dostatočná (vypočítaná) vzdialenosť (s) na predmetnom objekte je veľká a nemožno ju jednoducho znížiť. Hrozí vážne nebezpečenstvo preskočenia blesku do vnútra objektu a zranenia osôb, prípadne zapálenia objektu. V skutočnosti predstavuje dostatočná vzdialenosť s medzi vedeniami systému LPS na streche objektu a kovovými časťami stavby len niekoľko centimetrov (vypočítaná vzdialenosť s1 = 5,2 m na úrovni strechy!!!) – hrozí preskočenie na nechránené časti.
  8. Predmetný objekt nemá vypracovanú technickú dokumentáciu uzemňovacej sústavy objektu!
  9. Tri objekty nie sú v ochrannom priestore aktívnych zachytávačov umiestnených na dvoch objektoch. Pritom jeden z dvoch objektov je vyšší ako 60 m. Uvedené objekty nie sú dostatočne chránené pred priamym zásahom blesku, čo je v rozpore s harmonizovanou normou STN EN 62305-3, čl. 5.2.2. s prílohou A 5.2.3. a normou STN 34 1391 čl. 6.9, zmena 3.
  10. V predložených dokladoch spoločnosti X-X na získanie odborného stanoviska z OPO je protokol o meraní rezistivity pôdy  a zemných odporov z dátumu 05/2010! Takýto doklad sa robí pred začiatkom stavby a nie v čase kolaudácie stavby! (Podobne aj protokol o určení vonkajších vplyvov z 05/2010.)
  11. V protokole o určení vonkajších vplyvov (obsahuje len dve strany) sú závažné nedostatky. Medzi hrubé nedostatky patrí zaradenie vonkajšieho priestoru na streche za priestor bezpečný z hľadiska úrazu elektrickým prúdom, ďalej nesprávne stanovenie kódu AA4 pre vonkajšie prostredie, ktorý musí byť AA8 (teploty  v rozsahu –50 – + 40 °C, resp. 55 °C maximálne pre kov zohriaty priamym slnečným žiarením). V kódovom označení pre výskyt vody udáva AD2, ale musí byť AD3 (rozprašovanie dažďovej vody vetrom pod uhlom cca 60°). V kódovom označení pre slnečné žiarenie udáva AN3, čo je nesprávne, lebo v našich klimatických podmienkach je intenzita max. AN2, t. j. 700 až 1 120 W/m2. Ďalej pre vietor udáva kód AS3, čo v našich podmienkach neplatí, u nás je priemerná rýchlosť vetra do 20 m/s, t. j. kód AS1. Sporné sú tiež označenia kódov vplyvov BA1, BC2 a BD1.
  12. Východiskovú OPaOS bleskozvodného zariadenia vypracoval revízny technik dňa 13. 1. 2011, pričom zahŕňa toto konštatovanie: „Revidované bleskozvodné zariadenie je z hľadiska bezpečnosti schopné prevádzky.“ Toto tvrdenie revízneho technika je zavádzajúce!!! (Ako a kde meral zemné prechodové odpory jednotlivých uzemňovačoch, keď ešte dňa 16. 8. 2013 boli tri zo štyroch neprístupné na meranie? Ako posudzoval dostatočné vzdialenosti? Pochybení v tejto správe je viacero!!!)
  13. Vo vyhlásení o zhode, ktoré predložila spoločnosť X-X zo dňa 14. 10. 2010, sa uvádza, že bleskový aktívny systém ESE, typ XXXXXX vyrábaný firmou XXX, je v zhode s normou STN 34 1391 a normou STN EN62305-3/Z1, ktorá nemá nič spoločné s aktívnymi zachytávačmi!
  14. Znalci majú vážne pochybnosti, či má dodávateľ aktívnych zachytávačov zo spoločnosti X-X, ktorý osobne vykonáva montáže aktívnych zachytávačov na objektoch, osvedčenie o odbornej spôsobilosti v elektrotechnike v zmysle vyhlášky MPSVaR SR č. 508/2009 Z. z.
  15. Revízny technik v správe o vykonanej periodickej OPaOS zo dňa 17. 10. 2013 nameral zemné prechodové odpory na skúšobných svorkách č. 1 až 4 pri rozpojených skúšobných svorkách. Meranie je pochybné, lebo všade je betón a je otázne, kde použil pomocné sondy.
  16. Revízny technik ďalej v texte správy uvádza, že v objekte je dodržaná dostatočná vzdialenosť (s), v súpise chýb zas uvádza, že elektrická izolácia medzi zachytávacou sústavou a kovovými časťami stavby nie je dodržaná dostatočná vzdialenosť v zmysle čl. 6.3 STN EN 60305-3. Čo nie je teda dodržané? Izolácia či vzdialenosť? Zrejme sa spojili dve vety
  17. Aj keď revízny technik v správe o periodickej OPaOS zo dňa 17. 10. 2013 v celkovom posudku uvádza, že bleskozvodné zariadenie na predmetnom objekte je nespôsobilé ochrany proti atmosférickému prepätiu, neuviedol všetky závažné pochybenia v predmetnom objekte.

Záver

Uvedené údaje sú podložené faktami a dlhoročnými skúsenosťami z praxe znalcov, ktorí nemajú záujem robiť senzácie alebo šíriť medzi ľuďmi poplašné správy. Blesk je však prírodný živel bez emócií, takže, pravdepodobne, nevie, že systém aktívneho bleskozvodu nie je určený na ochranu stavby pred bleskom, ale na jeho zachytávanie a aktívne priťahovanie blesku. Keď sa k tomu pripočíta nerešpektovanie prírodných zákonov pri jeho inštalácii, potom ide skutočne o časovanú bombu na danom objekte.

Technické riešenie ochrany stavby pred bleskom pomocou aktívneho bleskozvodu (aktívneho zachytávača) totiž nefunguje na základe platných elektrotechnických zákonov (Ohmov a Kirhoffov), preto sa jeho norma nedostala do medzinárodných platných harmonizovaných noriem, ktoré by odborný svet prijal. Len pár štátov (5), medzi ktoré patrí aj Slovensko, si vytvorili akési národné normy, ktoré nekorešpondujú s európskym štandardom. Napríklad v USA a v Austrálii sú inštalácie s aktívnymi bleskozvodmi už zakázané. Možno teda povedať, že aktívny bleskozvod nefunguje na základe prírodných (fyzikálnych) zákonov, ale podľa trhových zákonov, t. j. na základe nižších obstarávacích nákladov na ich zriadenie a nekonečných nákladov na opravu škôd spôsobených bleskom.

Spochybnenie deklarovanej účinnosti aktívnych bleskozvodov možno doložiť aj príkladmi z praxe, keď blesk spôsobil výrazné škody na objektoch s inštalovaným aktívnym bleskozvodom. Možno uviesť príklad z Bratislavy, keď zásah blesku do rozľahlej budovy udrel na mieste, ktoré malo byť podľa normy o aktívnych bleskozvodoch v chránenom priestore. Takmer s istotou sa možno domnievať, že ak by bol na danej budove inštalovaný bleskozvod podľa súboru STN EN 62305, k zásahu blesku do budovy a následným škodám by nedošlo, pretože na vyvýšenom mieste zásahu blesku a v jeho blízkosti by bolo nutne inštalované hrebeňové vedenie doplnené tyčovým zachytávačom.

Ďalším príkladom z posledného obdobia je búrka v Bratislave (3. 8. 2014) a spôsobené škody na Bratislavskom hrade, kde sú inštalované aktívne bleskozvody, na ktorých počítadlo zásahov zaznamenalo počas búrky sedem úderov zásahu blesku. Došlo k technickému poškodeniu bezpečnostných okruhov, ovládacieho panelu ústredne, čítačky kariet a pod. Od roku 2011 to bolo druhýkrát, čo blesky spôsobili na hrade škody. To, čo tu uvádzame, sú všetko fakty. Prosíme čitateľa, aby si z toho urobil vlastný úsudok.

Ján Meravý

jeden z troch znalcov