"Vývoj v energetike Nemecka, najsilnejšej ekonomiky v EÚ a jednej z najstabilnejších vo svete, potvrdzuje, že OZE sú skutočnou a ekonomicky efektívnou alternatívou klasických energetických zdrojov, ako je napríklad uhlie a jadro. Kým však dotácie na tieto klasické zdroje sú ukryté a znášajú ich daňoví poplatníci, poplatky za OZE sú vyčíslené na koncových faktúrach pre spotrebiteľov. To vyvoláva celospoločenský odpor a dojem, že OZE nie sú riešením pre budúcnosť. Opak je pravdou a dokazuje to aj príklad Nemecka, kde za jeden rok od odstavenia časti atómových reaktorov množstvo elektrickej energie vyrobenej z OZE narástlo o 42 %,“ povedal M. Novák.
Dodal, že impulzom prudkého nárastu OZE bola skutočnosť, že po nukleárnej katastrofe v japonskej Fukušime bolo v roku 2011 naprieč celým politickým spektrom a s podporou verejnosti prijaté rozhodnutie o uzatvorení všetkých atómových elektrární do roku 2022. „Ešte v roku 2011 bolo z prevádzky odstavených osem z celkových 17 atómových reaktorov. Výpadok vo výrobe elektrickej energie bol prakticky v priebehu jedného roka plne nahradený OZE. Podiel OZE na nemeckom zásobovaní elektrickým prúdom v roku 2012 bol 25 %. Pritom vietor mal 9 % podiel pri cene 9 ct/kWh a fotovoltika 4 % pri cene 18 ct/kWh, ale to sa ceny fotovoltiky od roku 2007 znížili na polovicu a ďalej rýchlo klesajú,“ konštatoval M. Novák.
Ďalej poukázal na to, že v roku 2013 dosiahne zvýšenie ceny elektrickej energie vzhľadom na využívanie OZE 5,3 ct/kWh. To je pri priemernej cene 26 ct/kWh približne 20 %. „Treba však zdôrazniť, že od zvýšenia ceny elektrickej energie sú oslobodení veľkí priemyselní odberatelia z dôvodu zachovania ich konkurenčnej schopnosti. Ak by sa zvýšenie ceny z OZE rozdelilo rovnomerne na všetkých odberateľov, tak by to bolo iba 2,3 ct/kWh. Podobne ako na Slovensku, i v Nemecku energetické koncerny a vplyvné energetické loby strašia verejnosť tým, že prechod z konvenčných na OZE sa nebude dať zaplatiť. Dá sa však preukázať, že z celkového zvýšenia ceny elektrickej energie o 10 ct/kWh v období rokov 2000 až 2012, sú iba za jednu tretinu zodpovedné OZE. Až dve tretiny zvýšenia je z iných príčin, okrem iného aj v dôsledku zvýšenia cien konvenčných energetických zdrojov,“ povedal M. Novák.
Poukázal aj na fakt, že v Nemecku v období od roku 1970 do roku 2012 plynuli štátne dotácie pre čierne uhlie vo výške 311 mld. eur, pre jadro 213 mld. eur a pre hnedé uhlie 87 mld. eur, teda viac ako 600 mld. eur pre konvenčné energetické zdroje. Výdaje štátu na podporu OZE za ten čas dosiahli iba 67 mld. eur, čiže okolo 10 % z celkových dotácií.
„Podľa nemeckej spoločnosti pre slnečnú energiu (DGS) v organizáciách s vysokou dennou spotrebou elektrickej energie bude fotovoltika v priebehu 2 – 3 rokov lacnejšia ako nákup z verejnej siete. V rodinných domoch s malými fotovoltickými systémami a akumulátormi sa to dá očakávať do 5 až 8 rokov. Niektoré scenáre vývoja využitia slnečnej energie hovoria o možnosti dosiahnuť v roku 2050 v Nemecku 200 GW inštalovaného výkonu z fotovoltiky (v súčasnosti je to okolo 30 GW) a 130 GW pri solárnom teple (v súčasnosti cca 11,5 GW). V takomto prípade už nebude dôležitá iba cena fotovoltickej elektrickej energie, ale aj náklady na budovanie prenosových sietí a rezervných kapacít. Prenosové siete sa v minulosti budovali na prenos prúdu z elektrárne k spotrebiteľovi. Potom však prúd bude musieť tiecť často i opačne, čo bude klásť na siete nové technické požiadavky,“ vysvetlil M. Novák.
Doplnil, že nielen fotovoltika, ale aj vietor sú často veľmi nestále, čo bude vyžadovať akumuláciu a budovanie rezervných kapacít. Už začiatkom budúceho roka by mal byť odštartovaný nový dotačný program zvýhodnených úverov na akumulátory vo výške 50 mil. eur s nízkym úrokom a náhradou časti istiny. „V Nemecku sa však vyvážene podporuje aj výroba tepla z OZE. Podľa štatistiky vydala priemerná nemecká domácnosť v roku 2009 na kúrenie a prípravu teplej vody 911 €, procesné teplo (varenie) 164 €, svietenie a ostatné využitie 393 €. Kúrenie a príprava teplej vody tak predstavovali 62 % výdavkov priemernej nemeckej domácnosti na energie. S cieľom zvýšiť záujem nemeckej verejnosti o obnoviteľné teplo zlepšili sa od 15. 8. 2012 dotačné podmienky pre solárne teplo, biomasu i tepelné čerpadlá všeobecne a zvlášť pre technicky pokrokové riešenia. Ak si napr. dá nemecký zákazník nainštalovať na svojom rodinnom dome DUO systém od slovenského výrobcu THERMO/SOLAR Žiar, spájajúci inovatívnym spôsobom ploché vákuové kolektory a tepelné čerpadlo, tak od štátu za najčastejšie používanú zostavu dostane dotáciu 5 300 €. Preukázanú inovatívnosť zostavy DUO systém uznali aj nemecké úrady,“ vysvetlil M. Novák.
Ako povedal, podstatne väčšej podpore sa môžu tešiť aj systémy centrálneho zásobovania teplom využívajúce OZE. Pritom nejde iba o najdostupnejšiu biomasu, ako je to občas na Slovensku, ale hlavne o slnečné kolektory a tepelné čerpadlá. „V súčasnosti sme v Nemecku svedkami obrovského experimentu stručne označeného ako Energiewende, čo je prakticky realizácia udržateľného zásobovania energiou v sektoroch elektrická energia, teplo a mobilita, a to náhradou konvenčných za OZE pri súčasnom zvyšovaní energetickej efektívnosti. Ak sa to podarí, a to nielen pre rôzne technické problémy, ale hlavne pre odpor energetických monopolov a silných energetických loby, bude to výhra nielen pre Nemcov samotných, ale aj pozitívny príklad pre ostatný svet. Popri nesporných ekologických i ekonomických výhodách ide o zmenu terajšieho centrálneho zásobovania energiou prostredníctvom energetických monopolov k decentrálnemu, ktoré má v rukách sám občan. Ide tu teda aj o oslabenie politického vplyvu, moci a ziskov energetických monopolov, o väčšiu mieru nezávislosti, a teda v konečnom dôsledku o slobodnejšieho občana,“ uzavrel tému M. Novák.
