Revolúcia?
Práve sa začala nasadzovať nová verzia internetového protokolu, tzv. IPv6, ktorá má extrémny dostatok adresného priestoru - konkrétne podporuje 3.4×1038 adries. Všetky ľudské výrobky (objekty) by medzi sebou mohli virtuálne komunikovať a systém by dokázal jednoducho identifikovať akýkoľvek objekt. V roku 1999 bolo pripojených k internetu 1% svetovej populácie. Podľa informácií spoločnosti Bosh Software Innovations bude v roku 2015 na internetovej sieti 5 miliárd ľudí, čo tvorí takmer 75% celkovej populácie. Okrem toho bude pripojených, resp. internetom prepojených 6 miliárd objektov. Sme svedkami štvrtej priemyselnej revolúcie, revolúcie internetu vecí?
Na tohtoročnom veľtrhu Embedded World v Mníchove predstavila spoločnosť Freescale Semiconductor najmenší ARM čip Kinetis KL02 s rozmermi 1,9 x 2 mm. Jedná sa o kompletný počítač s 32k flash pamäte, 4k RAM, 32bitovým procesorom, 12bitovým prevodníkom a ultranízkou spotrebou. Freescale ho predstavil ako prvý „prehĺtateľný“ počítač. Vítame vás v svete internetu priamo vo vás. Ale pekne po poriadku.
Zrod legendy
Prvýkrát použil slovné spojenie „Internet of Things“ Kevin Ashton, zakladateľ spoločnosti Auto-ID Center v roku 1999. Upravená definícia z roku 2009 :
„Aj keď skutočnosť, že som bol prvý človek, ktorý použil spojenie „Internet vecí“, mi nedáva žiadne právo kontrolovať ako ho iní používajú. Čo som však mal na mysli: Dnešné počítače a preto aj internet sú takmer úplné závislé na informáciách od ľudí. Takmer všetky dáta zo zhruba 50 petabajtov dostupných na internete prvýkrát zachytili a vytvorili ľudské bytosti - písaním, stlačením nahrávacieho tlačidla, fotografovaním alebo skenovaním čiarového kódu. Konvenčné diagramy internetu obsahujú servery, smerovače a podobné technické prvky, no najdôležitejšie a najobjemnejšie úlohy nechávajú na ľudí. Problém je však v tom, že ľudia majú obmedzený čas, pozornosť a presnosť - čo znamená, že nie sú príliš dobrí na zber dát v reálnom svete.
A to je veľký problém. Sme fyzickí a fyzické je aj naše prostredie. Naša ekonomika, spoločnosť a naše prežitie nie je založené na myšlienkach alebo informáciách - je založená na veciach. Bity nemôžete jesť, spáliť alebo obliecť, aby vám bolo teplejšie. Myšlienky a informácie sú dôležité, ale veci ešte viac. Napriek tomu sú dnešné informačné technológie tak závislé na dátach od ľudí, že naše počítače vedia viac o myšlienkach ako o veciach.
Ak by sme mali počítače, ktoré by o veciach vedeli všetko - zbieraním údajov bez akejkoľvek pomoci ľudí - boli by sme schopní všetko sledovať a spočítať, dokázali by sme výrazne znížiť odpad, straty a náklady. Vedeli by sme kedy potrebujú veci výmenu, opravu alebo kedy končí ich životnosť. IoT má potenciál zmeniť svet rovnako ako ho zmenil internet. Možno ešte viac.“
V tej dobe sa to týkalo hlavne RFID technológie a jednoduchých snímačov, teraz je Internet of Things všade okolo nás. Dokonca sú snahy premenovať Internet of Things (internet vecí) na Internet of Everything (internet všetkého).
Minulosť, súčasnosť a budúcnosť
Zdroj: SRI Consulting Business Intelligence
Akademický pohľad
Globálna poradenská firma McKinsey & Company, ktorá je poradcom popredných svetových firiem, rozdelila pôsobenie IoT na tri hlavné oblasti:
1. Informácie a analýza
Po prepojení dát z výrobkov, firemných aktív alebo z prostredia vzniknú lepšie analýzy informácií, ktoré výrazne pomôžu pri rozhodovaní. Niektoré organizácie začali nasadzovať aplikácie v cieľových oblastiach, ale náročnejšie použitie je ešte stále v experimentálnej fáze.
- Monitorovanie: Ak majú výrobky vstavané snímače, firmy môžu sledovať pohyb týchto výrobkov a dokonca aj vzájomné interakcie. Obchodný model môžu doladiť využitím týchto dát.
- Vylepšené rozhodovanie v prostredí: Dáta z veľkého množstva snímačov rozmiestnených v oblasti infraštruktúry (cesty, budovy, domy) alebo správy o environmentálnych podmienkach (pôdna vlhkosť, počasie, morské prúdy) môžu pomôcť v rozhodovaní pomocou monitorovania v reálnom čase.
- Analýza podľa výsledkov zo snímačov: Internet of Things môže podporovať väčší rozsah ľudského plánovania a rozhodovania. Technologické požiadavky – obrovské výpočtové a úložné zdroje spojené s pokročilými softvérovými systémami – sa budú zvyšovať.
V pokračovaní seriálu dokončíme ešte základné rozdelenie oblastí a aké plány má s IoT Európska únia. Následne si ukážeme, aké revolučné prínosy má Internet of Things pre naše domácnosti a kancelárie. Predstavíme si praktické ukážky ako nám inteligentné zariadenia môžu zlepšiť život alebo pomôcť pri šetrení nákladov.
