IIoT môže pomôcť vodným elektrárňam pri riešení aktuálnych výziev

Tento rok sa na svete postaví menej zariadení vyrábajúcich elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov (OZE) ako v minulom roku. Vyplýva to z aktuálne publikovanej analýzy Medzinárodnej agentúry pre energetiku. Dôvod je jasný – koronakríza. Paradoxné však je, že aj napriek tomuto spomaleniu sa globálna kapacita elektrickej energie vyrobenej z OZE zvýši o 6 %. V budúcom roku sa očakáva oživenie výstavby ďalších zdrojov, pričom dominovať im bude čiastočné uvedenie dvoch nových mega hydroelektrární v Číne do prevádzky.

Práve výroba elektriny z energie získavanej z vody má pred sebou hneď niekoľko výziev. Tlak na náklady na trhu s energiami viedol niektorých prevádzkovateľov k utlmeniu výkonov v oblasti údržby a predĺženiu prevádzky technológií nad rámec pôvodných zámerov. Takýto scenár však môže viesť k veľkým výdavkom v prípadne poruchy kriticky dôležitých zariadení a k súvisiacim neplánovaným prestojom.

Druhou výzvou je konkurencia. Nové metódy ťažby fosílnych palív výrazne znížili ich prevádzkové náklady. Na trhu sa čoraz viac presadzujú ďalšie nízkonákladové obnoviteľné zdroje – veterná a slnečná energia. Obidve ovplyvňujú výsledné trhové ceny energie a vodné elektrárne to musia pri svojej stratégii fungovania zohľadniť.

A nakoniec sú to environmentálne a právne výzvy. Výstavba a uvedenie vodnej elektrárne do prevádzky si v dnešnej dobe vyžaduje roky povolení, štúdií a vysoké režijné náklady. Pre energetické subjekty nemusí byť jednoduché prekonať tieto prekážky. A keď sa k tomu pridajú ochranári, celý príbeh sa komplikuje ešte viac. Čiže viac ako inokedy je pre prevádzkovateľov vodných elektrární potrebné zamerať sa na znižovanie nákladov a predlžovanie životnosti zariadení.

A tu práve dozrel čas na nasadzovanie nových technológií, ako je priemyselný internet vecí, ktorý môže pomôcť posunúť sa od reaktívnej k proaktívnej údržbe prostredníctvom zberu a využitia údajov v reálnom čase. Je pravda, že prvý krok už vodné elektrárne urobili, keď nasadzovali monitorovacie systémy 24/7/365. Množstvo údajov, ktoré stredne väčšia vodná elektráreň takto za rok vygeneruje, sa podľa skúseností blíži až k niekoľkým terabytom za rok. Spracovanie takéhoto množstva údajov je navyše sťažené tým, že množstvo systémov v rámci vodnej elektrárne funguje ako samostatný „ostrov“. Riešením by mohlo byť nasadenie systémov na automatizované spracovanie a vyhodnocovanie získavaných údajov. Využívanie infraštruktúry a schopnosti priemyselného internetu vecí má pre vodné elektrárne sľubný potenciál. Môže pomôcť sledovať vodné zdroje v reálnom čase, monitorovať výrobu energie v turbínach a prípadne pomôcť sprehľadniť distribúciu energie v sieti. Využijú vodné elektrárne tieto nastupujúce technológie vo svoj prospech?