Kým sa vyvinie digitálna vakcína, vírusy sa budú šíriť aj v kyberpriestore

Ak možno veriť palcovým titulkom na hlavných stránkach viacerých ekonomických a odborných médií, tak presun práce z kancelárií do domáceho prostredia nebude len prechodným javom vyplývajúcim z pandémie koronavírusu, ale skôr trendom so zotrvačnou schopnosťou. Ak je tento trend skutočne realitou, tak potom odborníci na kybernetickú bezpečnosť majú na najbližšie obdobie o prácu postarané.

Práca z domu bola zriedkavou možnosťou, najmä medzi radovými zamestnancami. Podľa nedávnej spoločnej štúdie spoločnosti Upwork a Massachusetts Institute of Technology (MIT) pred vznikom pandémie pracovalo v USA z domu menej ako 15 % pracovníkov. Začiatkom apríla sa však tento počet zvýšil o viac ako 34 %, čím sa celkový počet vzdialených pracovníkov zvýšil na takmer 50 %. Navyše sa podľa najnovšej štúdie Eurofound zistilo, že v Európe tento počet dosiahol 40 % pracovnej sily, ktorá pracovala z domu.

Z perspektívneho hľadiska to znamená, že tímy zaoberajúce sa kybernetickou bezpečnosťou v priemyselných podnikoch, energetických spoločnostiach, vo vládnych inštitúciách či v zdravotníctve budú v dohľadnom čase veľmi zaneprázdnené. Budú musieť posúdiť bezpečnosť a schopnosť toľkých rôznych domácich kancelárií (a možno toľkých rôznych typov zariadení), koľko bude pracovníkov pracujúcich z domu. Budú tiež musieť nájsť spôsob, ako vyškoliť všetkých týchto pracovníkov v používaní virtuálnych privátnych sietí (VPN) a iných bezpečnostných opatrení bez toho, aby ich zhromaždili na jednom mieste. O tom, že počet kybernetických útokov počas pandémie narástol, svedčia prípady z posledných troch mesiacov.

Marcový kybernetický útok na Fakultnú nemocnicu v Brne stál niekoľko desiatok miliónov českých korún. Napadnuté boli výrobné závody spoločnosti Honda v USA, Japonsku, vo Veľkej Británii a v Turecku do takej miery, že museli byť odstavené. Ten istý typ „výpalníckeho“ vírusu EKANS/SNAKE zasiahol aj energetickú spoločnosť ENEL. Jeho cieľom boli vo väčšine prípadov prevádzky riadené priemyselnými riadiacimi systémami.

Jediným spôsobom, ako zastaviť exponenciálne šírenie takýchto vírusov, by bolo úplné odpojenie všetkých zraniteľných zariadení navzájom od seba a od internetu. Celý svet by mohol zažiť kybernetické vypnutie, kým sa nevyvinie digitálna vakcína. Všetka obchodná komunikácia a prenos údajov by boli zablokované. Sociálny kontakt by sa obmedzil na ľudí, ktorých možno kontaktovať osobnými návštevami, pevnou linkou a pod. Ekonomický dosah takéhoto kybernetického vypnutia by bol veľmi podobný tomu sociálnemu, ktorý nastal po šírení koronavírusu. Jeden deň bez internetu by podľa Netblocks.org stál 45 mld. eur, 21 dní by nás vyšlo na 1 bilión eur. COVID-19 sa vraj dal očakávať a bolo to známe riziko. Podobne je to aj s kybernetickými vírusmi. Buďme teda lepšie pripravení.