Výzvou teda je, ako sa priemyselné riadiace systémy, ako sú DCS, PLC či SCADA so svojimi často uzavretými protokolmi a programovacími jazykmi, dokážu adaptovať na tieto rýchle zmeny. Odpoveďou by asi mohla byť otvorenosť ich architektúry s dôrazom na zabezpečenie schopnosti vzájomnej spolupráce s okolím, modularita, prispôsobiteľnosť z hľadiska veľkosti systému a toho, kde bude umiestnený, či z hľadiska zabudovaných štandardizovaných nástrojov kybernetickej bezpečnosti. Je pravda, že mnohé z týchto funkcionalít a vlastností sa už dnes dostávajú na trh riadiacich systémov najmä u tých významnejších výrobcov.
Na druhej strane je faktom aj to, že súčasné riadiace systémy dokážu síce cenovo prijateľným spôsobom spolupracovať so zariadeniami tretích strán, avšak ich údržba a modernizácia je už nákladnejšia. A systémy uvedené v nedávnom čase ešte stále nemali vyriešenú ochranu pred kybernetickými útokmi na úrovni požiadaviek dnešnej doby. Naopak, nová generácia riadiacich systémov postavená už od začiatku svojho návrhu na otvorenosti, schopnosti vzájomnej spolupráce, zabudovanej bezpečnosti či bezproblémovej údržbe a aktualizácii môže vytvoriť úplne novú hodnotu a zisk pri riadení priemyselných prevádzok.
Zmena v oblasti riadiacich systémov bude, pravdepodobne, viesť cez oddelenie tých najdôležitejších funkcií od tých menej kritických, čo vytvorí rozšírené automatizačné prostredie umožňujúce lepšiu spoluprácu medzi ľuďmi, automatizačnými systémami a prevádzkovými zariadeniami.
