Prechod od výroby prototypov k výrobe reálnych produktov vyžaduje rôzne obchodné modely. Digitalizácia výroby zase vyžaduje otvorené siete, v ktorých môžu všetci zainteresovaní aktéri pridať hodnotu a mať zisk. Urýchlenie procesu prijatia celého ekosystému aditívnej výroby znamená spoluprácu viacerých subjektov a aktivít, ako napríklad návrh, tlačiarne, softvér a materiály. Izolácia spomaľuje proces a neumožňuje využiť výhody novej technológie naplno. Aditívna výroba ako technologický proces je v podstate trvalo udržateľný, najmä pre racionálnejšie využívanie materiálov so zníženým počtom nepodarkov a menším odpadom.
Ďalšími prínosmi pre životné prostredie je zníženie ekologickej stopy dopravy tým, že umožňuje digitálnu a distribuovanú výrobu priamo na mieste spotreby – nielen pre malé, vysoko prispôsobené výrobné procesy, ale aj pre viacsériovú výrobu ako v prípade nemenovanej automobilky pôsobiacej aj na Slovensku. Keďže aditívna výroba sa presúva do priemyselnej výroby, tá prejde s veľkou pravdepodobnosťou rovnakým procesom, akého sme boli svedkami aj v iných odvetviach, napríklad televízia na vyžiadanie, LED osvetlenie a mobilné aplikácie.
Na Slovensku sa aditívna výroba zatiaľ udomácnila viac-menej na akademickej pôde, kde majú dosiahnuté výsledky v oblasti medicínskych implantátov svetové parametre. Na prienik do priemyselnej praxe si ešte nejaký ten rok počkáme, ale o tom, že vody sa začali hýbať, svedčia aj príspevky v tomto vydaní ATP Journalu. Zatiaľ sa treba zmieriť s tým, že aditívna výroba bude sláviť úspech prevažne tam, kde to bude mať ekonomický zmysel a kde iný možný spôsob výroby dosiahne svoje hranice.
