To isté platí aj pre toto, septembrové vydanie. Snímanie a spracovanie obrazu v priemyselných aplikáciách nie je žiadna novinka. Počiatky strojového videnia ako konceptu siahajú už do 30. rokov 20. storočia, keď spoločnosť Electronic Sorting Machines z amerického New Jersey ponúkala triediče potravín založené na použití špecifických filtrov a optických detektorov. O štyridsať rokov neskôr ukázal anglický fyzik Michael Tompsett, ktorý v tom čase pracoval pre Bell Labs, ako možno technológiu CCD (charge-coupled device) využiť pri spracovaní obrazu. V súčasnosti možno ešte stále vidieť prevahu monochromatických priemyselných kamier, pretože pomer cena/výkon/rozlíšenie prináša v mnohých aplikáciách stále dobré výsledky.
Pokrok a modularita v systémoch spracovania obrazu, optiky a systémov osvetlenia však čoraz viac nahrávajú kamerám pracujúcim s farebným obrazom. Tie budú mať čoraz väčšiu výhodu v aplikáciách detegovania a rozpoznávania. Vzhľadom na relatívne fixné štandardné rozmery kamerových jednotiek sa v najbližšom čase budeme posúvať smerom k inteligentnejším, než menším jednotkám. Tie sa zase budú presadzovať v aplikáciách, ktoré tradične vyžadovali obrovský výpočtový výkon samostatných serverov. Tentoraz som si na rozhovor na túto tému pozval dvoch skúsených odborníkov a keď sme po viac ako hodine končili, mal som pocit, že sme toho stále povedali málo. No ten zásadný odkaz je jasný – systémy snímania a spracovania obrazu budú aj v duchu konceptov Priemyslu 4.0 čoraz využívanejším nástrojom riadenia kvality v priemyselných podnikoch. Prečo? Lebo šetria náklady a zvyšujú renomé spoločnosti.
