Na druhej strane neustále pridávanie rôznych zariadení a serverov, ktoré sú potrebné na spracúvanie takéhoto obrovského množstva údajov, spôsobí nárast celkovej spotreby energie. Bez adekvátnych systémov na správu a riadenie výroby a spotreby energie to teda nepôjde. Proces digitalizácie sa však nedá zastaviť. Ponúka potenciál pre už spomínané zvyšovanie energetickej účinnosti prostredníctvom technológií na zber a analýzu údajov ešte skôr, ako sa použijú na realizáciu zmien vo fyzickom prostredí – či už automaticky, alebo prostredníctvom zásahu človeka. Zozbierané údaje zo snímačov a inteligentných meracích systémov sa premenia na hodnotné informácie, napr. pomocou nástrojov umelej inteligencie. Digitalizácia prináša výhody z hľadiska energetickej efektívnosti na strane konečnej spotreby aj na strane primárnych systémov jej výroby. Aj preto nás núti prehodnotiť zaužívaný názor, že zvyšovanie energetickej účinnosti a požiadavky na strane dopytu sú dve protichodné oblasti, alebo že sú minimálne v konflikte. K téme energetickej efektívnosti sa musíme stále vracať, pretože posledné prieskumy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) hovoria o tom, že v roku 2018 sa celosvetová energetická účinnosť zlepšila len o 1,2 %, čo je najmenej za posledné desaťročie a už tretí rok po sebe toto číslo klesá. Pritom s aktuálne dostupnými technológiami a správne nasmerovanými a nie rozsiahlymi investíciami by podľa IEA mohlo toto číslo byť ročne 3 %. Aj preto venujeme téme zvyšovania energetickej účinnosti väčší priestor v tomto vydaní ATP Journal.
