Predpisovanie technického riešenia bez predchádzajúcej skúsenosti s návrhom podobných systémov môže viesť k vážnym komplikáciám pri realizácii diela. Osobný pocit, že na to mám, neznamená, že to aj dokážem. Realizácia technického riešenia, ktoré je nedostatočné alebo dokonca nevhodné, znamená dodatočné zmeny v projektoch, veľa ťažkých rokovaní s dodávateľom pri hľadaní kompromisov a, samozrejme, i navýšenie finančných prostriedkov na dokončenie diela.
Konečný výsledok vôbec nemusí spĺňať pôvodné požiadavky odberateľa, ale je len kompromisom medzi tým, čo odberateľ chcel a čo dodávateľ obmedzený nevhodným technickým riešením dokázal. Zadanie býva zvyčajne pripravované dvomi spôsobmi. Môže to byť opis funkcií systému, ktorý je vo vzťahu k technológii dostatočný, ale neobsahuje žiadnu pridanú hodnotu. V podstate je to len skopírovanie existujúceho stavu bez požiadavky na akékoľvek zlepšenie. Realizácia takéhoto zadania uspokojuje odberateľa len do chvíle, kým si neuvedomí, že nové zariadenie by malo byť rýchlejšie, používateľsky prívetivejšie, menej náročné na obsluhu, spoľahlivejšie atď.
Niekedy stačí vyjsť len za brány závodu a pochopíme, že to môže ísť aj inak. Prípadne sa objavujú zadania, ktoré sú odrazom súčasného stavu techniky niekedy až futuristické a nie je problém zistiť, aký systém mal zadávateľ ako vzor. Problémom býva opis funkcií systému vo vzťahu k technológii, lebo vízia je silnejšia ako realita. Logickým riešením by bola symbióza oboch druhov zadaní. Správne zadanie by malo obsahovať podrobný opis funkcií, ktoré musí systém vykonávať vo vzťahu k technológii, ale zároveň by malo byť doplnené o požiadavky, ktoré predstavujú zvýšenie kvality systému oproti pôvodnému stavu. Ide predovšetkým o zníženie požiadaviek na údržbu systému, zvýšenie spoľahlivosti, zlepšenie komfortu obsluhy, ale i zvýšenie technických parametrov systému a tiež vytvorenie rezervy vo výkone tak, aby bol systém schopný absorbovať prípadné ďalšie rozširovanie.
