Podobné je to aj so vzťahom vysokých škôl a praxou. Sú to dva svety. Každý z nich vie, že potrebuje toho druhého a má mu aj čo ponúknuť. Vysoké školy svoje detailné odborné znalosti a vedecký prístup k riešeniu problémov. Priemyselné podniky dostupnosť najnovších priemyselných technológií, finančné prostriedky a množstvo zaujímavých výziev, ktoré treba vyriešiť. Podobná pesnička znie už dlhšie prakticky z celého Slovenska s refrénom o nedostatku technicky schopných absolventov.
Oba svety majú priestor na zlepšovanie. Pri vysokých školách je to pomalosť procesov, nadbytočná a nezmyselná byrokracia či neznalosť toho, aké úlohy majú priemyselné podniky záujem riešiť. V prípade priemyselných podnikov je to obava z možného úniku informácií či nízka informovanosť o tom, čo v praxi môže priniesť spolupráca s vysokými školami.
O tom, ako efektívne spojiť tieto dva svety, sa vedú diskusie a vypracúvajú štúdie. Existuje mnoho dobrých iniciatív, ako zlepšiť prepojenie vysokých škôl a praxe. Mnohé však po začiatočnej eufórii zaniknú v realite bežných dní.
Čo takto použiť netradičný prístup?
Umožniť odborným asistentom, docentom či profesorom pracovať na čiastočný úväzok v priemyselných podnikoch. Umožniť pracovníkom z praxe prednášať na slovenských vysokých školách. Odborníkom z vysokých škôl to môže priniesť prístup k najmodernejším výrobným technológiám či možnosť spolupracovať na vývoji nových zariadení a produktov. Pracovníkom z praxe to pomôže prehĺbiť svoje znalosti z technických vied a vytipovať si schopných kandidátov na svoje oddelenia. Študentom to umožní otvoriť oči ešte pred skokom zo študentského života do zamestnania. Takéto spojenie dvoch svetov môže priniesť zainteresovaným stranám spoločný rast a rozšírenie hraníc svojho doterajšieho poznania.
