Absolventi technických vysokých škôl

V máji som sa ako člen štátnicovej komisie zúčastnil na záverečných štátnych skúškach bakalárskeho a inžinierskeho štúdia. Na základe všeobecnej verejnej mienky, že úroveň technických vysokých škôl v súčasnosti upadá, som nemal veľké očakávania. Napriek týmto mojím očakávaniam som bol na konci štátnic veľmi milo prekvapený. Záverečné bakalárske a inžinierske práce boli veľmi zaujímavé, dokonca študenti dokázali vhodne reagovať na otázky členov komisií, v ktorých boli aj ľudia z praxe. Samozrejme, že sa to nedá zovšeobecniť na všetkých a vyskytli sa aj zlé prípady. Možno však s určitosťou konštatovať, že medzi najlepšie práce patrili tie, ktorých autori boli na odbornej praxi vo firmách či priemyselných závodoch a ich záverečné práce na túto prax aj nadväzovali.

Firmy sú v prijímaní mladých absolventov vysokých škôl, ktorí práve vstupujú na trh práce, veľmi opatrné. Je to síce pochopiteľné, ale nepomáha to súčasnému stavu. Tvrdenie, že vysoké školy nepripravia svojich absolventov na to, čo od nich budúci zamestnávatelia chcú, je síce pravdivé, no na druhej strane ani firmy nemajú veľký záujem vysokým školám s tým pomôcť. Študenti sú produktom vysokých škôl a vysoké školy v súčasnosti spĺňajú certifikáty kvality. Ak firmy neveria tomu, čo v súčasnosti vysoké školy produkujú, nech si študentov overia už počas štúdia. Foriem, ako to dosiahnuť, je viacero.

Príkladom je aj Stredoeurópsky technologický inštitút CEIT, ktorý umožnil prístup do laboratória ZIMS vybraným študentom zo slovenských, ale aj zahraničných vysokých škôl a zapojil ich do výskumných a vývojových aktivít. Študenti majú možnosť prísť a prihlásiť sa k spolupráci už v prvom ročníku bakalárskeho štúdia, kde hlavným kritériom nie sú ani tak technické zručnosti, ale predovšetkým vôľa a chuť niečo sa naučiť a niečo spraviť. V laboratóriu ZIMS sa každý pracovný deň stretávam s množstvom študentov.

Netvrdím, že všetci, ktorí sa k nám prihlásia, tam aj zostanú, ale tí, ktorí prekročia základnú hranicu požiadaviek a začnú byť prínosom, sú následne patrične ohodnotení. Takúto možnosť môžu využiť aj ostatné firmy prostredníctvom projektu Vysokoškoláci do praxe, zastrešeného Centrom vedecko-technických informácií CVTI. Firmy vyčlenia časové kapacity a ich zamestnanci sú vďaka CVTI finančne motivovaní za lektorovanie študentov. Na výstupe môžu mať firmy čerstvého absolventa, ktorý pozná ich pracovné prostredie, systém práce, vnútorné procesy a ktorý má dostatočné zručnosti, aby sa u nich zamestnal. Lektor z firmy je zároveň v prepojení s lektorom z vysokej školy, čím môžu vzniknúť nové možnosti na spoluprácu, prípadne rozbiehanie spoločných projektov či už pedagogických, aplikačných, alebo výskumných a vývojových.

Zamestnávatelia by určite mali dať šancu mladým absolventom vysokých škôl, zapojiť ich do svojich pracovných tímov a patrične ich aj ohodnotiť, aby potom, čo im venujú svoj čas, neodišli ďalej.