Potreba sieťovania v teórii a praxi

Snaha o rozvoj automatizácie, robotiky a digitalizácie v spojení s implementáciou národnej stratégie RIS3 či iniciatívou Priemysel 4.0 je v súčasnosti na Slovensku zrejmá. Odznieva to skoro na každej odbornej či vedeckej technickej konferencii ohľadom podpory inovácií, ako bol aj Digitálny podnik 2015. Čo však nie je zrejmé, je spôsob, akým treba začať napĺňať výzvy, ktoré prináša. Ako obvykle u nás na Slovensku ponuka prevyšuje dopyt a o najnovších technických inováciách rozprávajú predovšetkým výskumné a vývojové centrá.

Pri definovaní hlavných hráčov by v tomto smere nemalo zostať len pri výskumných a vývojových organizáciách, ale predovšetkým pri koncových zákazníkoch, ako sú priemyselné závody, nemocnice, zdravotné poisťovne, armády a ďalšie. Osveta by teda mala smerovať tak, aby títo koncoví aktéri vyhľadávali dodávateľov či už nových vyvíjaných technológií, alebo štandardných aplikácií. Na druhej strane zákazníci musia byť dostatočne presvedčení o spoľahlivosti svojich dodávateľov. Automatizácia, robotika či digitalizácia nesmú byť samoúčelné, ale musia predovšetkým riešiť reálny problém.

Aby sa táto osveta realizovala, sú potrebné finančné zdroje. Scenár v prípade finančných dotácií by však nemal byť taký ako doteraz, kde VaV organizácie naplánujú vedecký či vývojový projekt a pri zohľadnení dosahu ako posledný krok doplnia zákazníka, ktorý možno o daný výstup nemá ani záujem. Aby sa nestalo, že finančné zdroje sa vynaložia zbytočne na vývoj, o ktorý nie je záujem, malo by sa postupovať úplne opačne, a to zo strany zákazníka, ktorý dostane finančnú podporu na inovatívne riešenie svojich problémov. Ten si následne vyberie, ktoré z VaV organizácií mu tento problém vyriešia. Týmto by sa zároveň posilnila konkurencia VaV centier na báze reálnych ukazovateľov, ako počet aplikácií, spoľahlivosť riešení, časové oneskorenia pri riešeniach, zvýšenie produktivity, a nielen na báze vedeckého hodnotenia počtu karentovaných publikácií a citácií.

Práve v takomto kontexte sa ako veľmi dôležitá javí úloha klastrov a národných platforiem, ktoré dokázali svojich členov spoľahlivo a otvorene informovať o príležitostiach spolupráce a aby vytvárali zdravé konkurenčné a predovšetkým partnerské prostredie založené na transparentnosti a spoľahlivosti. Medzi takéto klastre patrí aj Klaster AT+R, ktorý združuje rôznych členov od vyšších územných celkov cez výskumné a vývojové organizácie, dodávateľské a integračné spoločnosti až po samotné priemyselné závody.