Dozrel čas na zmenu

Automobilový priemysel je ťahúňom slovenskej ekonomiky, o tom niet pochýb. Tvorí 43 % HDP z priemyselnej výroby, 26 % slovenského exportu, zamestnáva priamo viac ako 80 000 pracovníkov Slovenska a dáva nepriamo prácu jej 200 000 obyvateľom.

Čísla sú vždy najlepším argumentom, niekedy lepšie argumentujú ako emócie, pri ktorých sme často hovorili o našom automobilovom priemysle buď ako o montážnej dielni Európy, alebo ako o priemysle založenom na nízkej pridanej hodnote. Dnes už vieme, že to nie je pravda, pretože produkty, ktoré vyrábame, sú najsofistikovanejšie autá na svete a technológie, na ktorých ich zhotovujeme, sú najšpičkovejšie automatizované a robotizované pracoviská, ktoré programujú, nastavujú a obsluhujú naši špecialisti, ktorí vyštudovali na našich školách alebo sa vyškolili s pomocou zahraničných odborníkov v našich podnikoch. A keďže je lepšie hovoriť o faktoch, tak autá s názvom Volkswagen Touareg, Porsche Cayenne či Audi Q7 vzbudzujú rešpekt a úctu k ľuďom, ktorí ich vyrobili, a ten, kto bol v žilinskom závode KIA či v trnavskom PSA, si bude dlho pamätať symfóniu robotov, ktoré predstavujú zváracie linky v týchto podnikoch.

Prečo o tom píšem? Pretože sme hrdí na náš automobilový priemysel a všetci, ktorí sú zaň zodpovední, majú záujem, aby tu zostal navždy; nie však stagnujúci a, nedajbože, upadajúci, ale prekvitajúci a rozvíjajúci sa. K tomu však treba zabezpečiť jeho trvalú konkurencieschopnosť. A tá závisí predovšetkým od kvalifikovanej pracovnej sily, od zabezpečenia výskumu a vývoja u nás na Slovensku a od rozvoja subdodávateľov v blízkosti našich troch výrobcov.

V poslednom období akosi často hovoríme práve o prvom významnom faktore konkurencieschopnosti, o kvalifikovaných, technicky vzdelaných ľuďoch, ktorí sú významnou podmienkou nielen fungovania výskumu a vývoja, ale tiež ďalšieho rozvoja subdodávateľov a automobilového priemyslu ako celku. V roku 2012 sme začali takú potrebnú transformáciu stredoškolského odborného vzdelávania. Dnes už vidíme svetlo na konci tunela v podobe nového zákona o odbornom vzdelávaní ako základnej podmienky zmeny prípravy absolventov stredných škôl na povolanie. Úmyselne hovorím na povolanie a nie pre úrady práce. Čaká nás dlhá cesta, ktorej prvé výsledky budeme vidieť až niekedy v roku 2020, no dôležité je, že sme sa na ňu odhodlali.

Rovnako bolestivá úloha nás čaká i vo vysokoškolskom vzdelávaní. Tu sme za posledných 15 rokov nahradili kvalitu kvantitou a diplom sa stal modlou, po ktorej každý túži bez ohľadu na to, či je použiteľný na získanie pracovného miesta.

Slovensko je nejako priemyselne a ekonomicky nastavené. Prím v ňom hrajú strojárenský, automobilový, elektrotechnický, chemický a IT priemysel a tomu musí byť v budúcnosti prispôsobená i štruktúra našich škôl, stredných i vysokých. Viem, je veľmi ťažké urobiť túto zmenu, predovšetkým v hlavách rodičov, detí, ale i našich politikov. No bez tejto zmeny neurobíme úspešným a konkurencieschopným náš priemysel a určite neurobíme šťastnými ani absolventov niektorých škôl a študijných odborov. Slovensko potrebuje vo vzdelávaní veľkú zmenu a dozrel čas ju urobiť!